Ministerstvo obrany – piata kolóna vo vláde

Tagged With: , , , , , , , Add Comment

V poslednej dobe je na príklade vyjadrení a chovania najvyšších ústavných aj vládnych činiteľov, ako aj jednotlivých rezortných ministrov čoraz viac zjavné, že vo vrcholovej slovenskej politike prebieha nekompromisný vnútroelitársky súboj. Všeobecne sa dá pomocou novej adekvátnej socio-politickej terminológie narysovať nasledovná schéma rozdelenia moci, resp. dispozícia mocenského boja na Slovensku:

Delenie elít na pravicu a ľavicu je už pomerne zastarané. V skutočnosti dnes jediný relevantný ľavicový subjekt na domácej politickej scéne predstavuje SMER, ktorý je navyše nahlodávaný vnútrostraníckym sprisahaním proti Ficovi a jeho politickému kurzu. Frontmani tohto opozičného krídla v SMERE sú napríklad – Maďarič, Drucker, Raši. Celé ostatné politické spektrum je a priori pravicové, a delí sa nominálne na liberál-fašistov a „patriotov“. Ak však vychádzame z definície politických strán ako vývesných štítov rôznych klanovo-korporatívnych skupín, napojených na nadnárodnú korporatokraciu, je možné celé naše politické spektrum rozdeliť na dve smerodajné skupiny:

„Atlantisti“, ktorí lobujú za záujmy atlantickej, „bielej“ frakcie globálnej elity, zosobnenej v USA, Veľkej Británii a ich vojensko-politických štruktúrach (NATO, značná časť euroinštitúcií). Za atlantistov kope väčšina tradičných „mienkotvorných médií“ mainstreamu.

„Kontinentáli“, ktorí sú lobystami euroázijskeho, „červeného“ krídla globálnej elity, napojenej predovšetkým na francúzsko-nemecký kapitál a staré kontinentálne románsko-germánske elity Európy, ktorých koordinátorom je Vatikán.

Zvláštnosť slovenskej politiky predstavuje fakt, že zatiaľ čo prakticky celé pravicové a opozičné spektrum je kádrovo a ideovo napojené na „atlantistov“ a podlieha ich „štruktúrnemu“ riadeniu, predstavitelia druhého elitárneho krídla Západu sú v politike skôr výnimkou. „Kontinentáli“ na Slovensku kontrolujú značnú časť ekonomiky, zatiaľ čo v rovine politiky si svoje štruktúry ešte len budujú – predovšetkým v procese preformátovania tzv. „patriotického“ krídla slovenskej pravice. Vplyv kontinentálov je realizovaný neštruktúrne skrz kultúrne a cirkevné ustanovizne (Matica slovenská, Slovenské národné noviny), a taktiež štruktúrne skrz Slovenskú informačnú službu, ktorej šéf A. Palárik bol blízkym spolupracovníkom terajšieho predsedu KBS S. Zvolenského ešte z čias jeho pôsobenia v Trnavskom arcibiskupstve.

Slovensko je pre globálnu elitu životne dôležité pre jeho okultno-historickú a strategickú hodnotu. Navyše je možné, sledujúc vektor vývoja globálnej politiky, stanoviť, že región V4 sa má stať doplnkovou platformou koncentrácie riadenia, koordinácie záujmov a rozhodovania práve „kontinentálnych“ elít. Ide o to, kto bude tento objektívny proces usmerňovať a vštepovať mu vlastný vektor cieľov, svoj subjektívny charakter.

SMER v osobe R. Fica spomedzi všetkých strán najmenej podlieha vonkajšiemu riadeniu a snaží sa hrať na protikladoch svojich politických oponentov. Keďže je SMER navyše jedinou neatlantickou štruktúrou v politike, je častokrát v životne dôležitých otázkach (napr. Gabčíkovo) podporovaný „kontinentálmi“ proti „atlantistom“. Ide tu však len o spojenectvo ad hoc, pretože v dlhodobej perspektíve by „kontinentálom“ oveľa lepšie vyhovovala zreformovaná patriotická (ne-atlantická) pravica, pod ktorej taktovkou a pri patronáte „kontinentálov“ by sa Slovensko premenilo na klérofašistickú diktatúru v jej aktualizovanej verzii, ktorá by pokorne a na úkor záujmov Slovenska samotného nekompromisne presadzovala novú agendu „kontinentálov“.

Netreba si pritom myslieť, že ak sú „kontinentáli“ proti „atlantistom“, tak to znamená, že sú automaticky našimi spojencami. „Atlantisti“ a „kontinentáli“ sa síce líšia v svojich strategických prioritách a politických preferenciách, ale vo vzťahu k SMERU ich spája jedno – všetci sú proti socializmu, suverénnemu Slovensku a za zachovanie davovo-elitárskeho modelu riadenia spoločnosti.

Postavenie SNS je v tomto zmysle dvojtvárne. V terminológii tajných služieb by SNS prischlo pomenovanie „Herzog“, t.j. agent hrajúci na dve strany. SNS je v princípe klasická pravicová protinárodná strana, ktorej možno len vymenili čelné tváre, ale jej podstata – totiž klanovo- korporatívnej a súčasnému liberál-fašizmu sa prispôsobivšej strany, majúcej eminentný záujem na zachovaní davo-elitarizmu – táto jej podstata zostala zachovaná. A hoci sa v niektorých otázkach profilujú prorusky a hrajú na dve strany, nič to nemení na tom, že svojou vytrvalou podvratnou politikou sabotujú vládu a podkopávajú zdrojovú stabilitu Slovenska.

Tento rozmer politiky národniarov s ich výrazným atlantickým vektorom, ako aj proces postupného odpisovania „patriotov“ je najlepšie viditeľný na príklade Ministerstva obrany SR. V rovine bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ sa totiž aj ústami Junckera rysuje novonastúpená stratégia postupného odstavovania NATO a jeho nahradenia rýdzo európskymi vojenskými štruktúrami, pretože NATO je predovšetkým štruktúrou „atlantistov“ a spôsobuje svojou angažovanosťou na Balkáne, Ukrajine vážne bezpečnostné riziká pre Európu ako kontinent.

Rezort obrany je hlavnou tepnou, spájajúcou SNS a „atlantistov“. Na štátnych zákazkách vojenského materiálu sa nabaľujú mnohoraké štruktúry strany samotnej, ako aj predstavitelia mimovládnej obce, napojení na organizácie ako Globsec, SFPA, EAC, ktorí za nákupy vojenskej techniky NATO aktívne lobujú. Je príznačné, že štátnym tajomníkom tohto rezortu nie je „národovec“, ale predstaviteľ MOST-u R. Ondrejcsák, ktorý spolu s početnými predstaviteľmi mimovládnej a univerzitnej „mladej gardy“ proatlantickej orientácie obsadili kľúčové posty v rezorte.

Korupčná podstata SNS sa prejavovala odjakživa, už za prvej Ficovej vlády bolo pre kauzy odvolaných niekoľko ministerských nominantov tejto strany. Ako vidíme, ani v dnešných dňoch nezostáva táto strana svojej povesti nič dlžná. MO SR dokonca na nedávnej tlačovke predložilo ambiciózny a finančne nesmierne náročný plán komplexného prezbrojenia armády s vyhliadkou do roku 2030, pričom minister Gajdoš opakovane upozorňuje, že „obrana (a s ňou spojené výdavky – pozn.) by nemali byť predmetom politikárčenia a diskusie…

S armádou a obstarávaním vojenského materiálu je pritom situácia priam tragikomická. Najprv sme pod zámienkou vstupu do NATO cieľavedome ničili vlastnú armádu a jej materiálno-technickú infraštruktúru, argumentujúc tým, že NATO nás ochráni a že technika z čias socializmu nie je konkurencieschopná. Teraz pod rovnako iluzórnou a falošnou zámienkou „ruskej hrozby“ a potreby „aliančnej solidarity“ ohlasujeme zbrojenie, ktoré však nereflektuje požiadavky vojakov samotných. Tí tvrdia, že armáde elementárne chýbajú vozy, obrnené transportéry, bojové vozidlá a tanky. Ministerstvo obrany však namiesto toho nakupuje protivzdušné radary, vrtuľníky Black Hawk a uvažuje o výmene leteckého parku stíhačiek. Mig-29 je dobré a spoľahlivé, vysoko manévrovateľné lietadlo štvrtej generácie s veľkým modernizačným potenciálom, navyše v slovenských podmienkach nie je mysliteľné budovať veľké letecké útvary. 4 – 5 stíhačiek je asi tak všetko, na čo sa môžeme spoliehať. Avšak výmena leteckého parku vonkoncom nie je prioritou v zmysle budovania obranyschopnosti krajiny. V potenciálnom vojnovom konflikte, do ktorého by mohlo byť Slovensko zatiahnuté, bude o všetkom rozhodovať predovšetkým protivzdušná obrana a pozemné vojsko. Tieto danosti však MO SR vo svojich kontraktoch nerešpektuje. Čo aj čakať od nich, keď na mnohých kľúčových postoch sedia nastrčení mimovládkari, absolútne nekompetentní v oblasti vojenstva?

V rezorte sa pritom odohrávajú donebavolajúce, škandalózne veci, ktoré naše mainstreamové i alternatívne médiá cielene prehliadajú. Práve existencia kriminálnych a mafiánskych štruktúr v rezorte by pritom mohla poslúžiť ako najpádnejší argument pri formovaní opozície voči terajšiemu smerovaniu MO a jeho plánovanému obrovskému navýšeniu obranných výdavkov. Alebo sa už snáď pozabudlo na odióznu aféru ministra Galka, ktorý odpredal značnú časť zásob kalašnikovov za smiešnu jednotkovú cenu? Treba snáď spomínať, že veľká časť zbrojného materiálu z arzenálu decimovaných armád postsocialistických štátov sa aktívne vyvážala aj vyváža do oblastí prebiehajúcich vojnových konfliktov, napr. na Blízky východ?

Taktiež je pozoruhodné, ako málo pozornosti prilákalo vyrabovanie časti vojenských skladov pri Trenčíne. Ako je vôbec možné, že z chráneného objektu MO SR len tak zmizne materiál a zodpovedné osoby z rezortu doteraz túto udalosť nevysvetlili? Z chráneného vojenského objektu NIKDY NIČ len tak nezmizne, jedine v prípade, že táto „krádež“ bola pod kontrolou samotnej vrchnosti daného rezortu.

SNS nás nielenže aktívne zapája do programov a akčných plánov NATO (Wales, Varšava), ale vypracúva nové, vyložene protidemokratické bezpečnostné stratégie boja s „nepriateľskou propagandou“ a aktívne prispieva k udomácňovaniu štruktúr NATO na našom území. Názorným príkladom je otvorenie koordinačného a logistického strediska vo Vajnoroch, ako aj modernizácia strategicky najdôležitejšieho letiska v Sliači v gescii amerických zbrojných firiem. Kameň úrazu je v tom, že v tomto procese sa jedná o priame importovanie vojenských technológií, ktoré na digitálnej úrovni budú podliehať riadiacim centrám na Západe. Inak povedané – v prípade „force majeure“ Slovensko nebude môcť túto infraštruktúru kontrolovať, pretože ju v prípade nutnosti jednoducho „vypnú“ a my s tým nič nenarobíme.

Navyše, hrozba teroristických útokov a priemyselno-infraštruktúrnych sabotáží je tým väčšia, čím väčšie je prepojenie toho – ktorého územia na NATO a sieť západných výzvedných a vojenských služieb. Pretože NATO je teroristickou organizáciou (teror – vláda strachu; pozn.), ktorej cieľom je udržanie Pax Americana v Európe prostredníctvom neustáleho vyvolávania napätia a zabránenia politicko-bezpečnostnej konsolidácii kontinentu. Iróniou je, že všetky tieto veci si Gajdoš a náčelník GŠ Maxim uvedomujú, chápu bezprostredné následky takýchto počinov – totiž zníženie slovenskej suverenity. A sú za svoje vlastizradné iniciatívy náležite odmeňovaní, ako napríklad Maxim, ktorý z ničoho nič dostal „Rád čestnej légie“ – najvyššie francúzske štátne vyznamenanie. Myslím, že neprestrelím, ak poviem, že by bolo správne, ak by náčelník slovenského GŠ dostával NAŠE vyznamenania, nie snáď francúzske. Za akéže služby, dovoľte sa spýtať? Za služby v prospech Francúzskej republiky?

Preto, keď Fico prišiel na MO SR a poprosil Gajdoša zohľadňovať pri vojenskom obstarávaní prednostne európsky záujem, zachvátila tamojšiu nomenklatúru naslovovzatá panika. Zrejme už mali väčšinu zákaziek a nákupov predobjednaných, zmluvy preddohodnuté. Ficove slová na nich spadli ako hrom z jasného neba. Práve preto požiadal Gajdoš o niekoľkomesačný odklad a teraz to rieši s veľvyslancom Sterlingom.

Je veľmi príznačné, že hneď po návšteve MO SR mal Fico druhýkrát bližšie nešpecifikované zdravotné problémy.

Pomimo tohto „oficiálneho“ napomenutia MO SR a Gajdoša zo strany Fica bolo podniknuté ešte jedno neštruktúrne opatrenie, ktoré malo pristrihnúť Gajdošovi krídla a vniesť korektúru do bezvýhradnej pro-NATO politiky rezortu. Reč je o otváraní „Overtonovho okna možností“ v prípade leteckej havárie našich vojakov, vracajúcich sa z Kosova, pri maďarskej obci Hejce. Problematika tejto havárie je predmetom samostatnej štúdie, avšak pre nás je dôležité si uvedomiť, že znovuoživenie tejto agendy skrz aktivity združenia rodičov po zahynutých vojakov, resp. spochybnenie povrchného a narýchlo uskutočneného vyšetrovania tragédie, je úderom tak proti NATO, ako aj proti Gajdošovi osobne. Pretože ak nedošlo k zlyhaniu ľudského faktoru (ako to tvrdí vyšetrovanie), je namieste nastoliť otázku o možnej technickej diverzii. Prečo havarovali vojaci? Zrejme veľa videli a boli by to bezpochyby vyrozprávali. No a Gajdoš v predmetnom období zaujímal vysoké postavenie na MO SR pod vedením ministra Lišku (SDKÚ-DS) a bol poverený dozorom nad predmetným vyšetrovaním. Vytrvalé odmietanie zverejnenia celého vyšetrovacieho spisu, ako aj nevyberavé a arogantné chovanie straníckeho kolegu Gajdoša – A. Hrnka – na stretnutí s rodičmi a pozostalými v NR SR, len umocňujú podozrenia, že Gajdoš a vedenie rezortu sú proti vyjasneniu celej záležitosti, lebo posledné by mohlo ohroziť nielen ich osobnú kariéru, ale aj „bezpochybné zakotvenie Slovenska v euroatlantických štruktúrach“.

Na záver poznamenáme, že Gajdošovi a proatlantickej línii súčasnej SNS aktívne sekunduje jej predseda Danko, ktorý sa zrejme vôbec nepoučil z augustovej blamáže, keď SNS počas koaličnej krízy predviedla elementárne politické výpalníctvo na vyššej úrovni. Chvalabohu, neúspešne. Teraz Danko vykonal cestu do Čiernej Hory a rozplýval sa chválou tamojšiemu premiérovi Djukanovičovi za to, ako nekompromisne posledný uskutočnil pro-NATO štátny prevrat v krajine s absolútnou pro-ruskou orientáciou obyvateľstva.

Napriek tomu je možné konštatovať, že v prostredí vlastenecky zmýšľajúcich policajtov i profesionálnych vojakov sa formuje odpor proti súčasnému kurzu. Títo naši odbojári sa zoskupujú za prezidentom PZ T. Gašparom a Klubom slovenských generálov. Keď príde na lámanie chleba, nech sa naši terajší zradcovia z MO SR neodvolávajú na to, že „jednali nedobrovoľne“, resp. pod nátlakom NATO.

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Stanislav Slabeycius

Pridaj komentár

& Časopis