Najväčšie svetové národy vystúpili proti Američanmi vedenému zásahu

Aj napriek tomu, že vedúci predstavitelia krajín, ktoré tvoria väčšinu svetovej populácie sú zásadne proti vojenskej akcii proti Sýrii bez mandátu OSN, USA tlačia na zásah vyhláseniami, že mnoho krajín zastúpených na summite G20 s ním súhlasí.

I keď diskusia o sýrskom konflikte nebola nikdy oficiálne na programe rokovania skupiny G20, svetoví lídri svojimi pripomienkami a prejavmi načrtli svoj postoj k prípadnému  vojenskému úderu vedenému USA proti vláde sýrskeho prezidenta Bashara Assada.

Ruský prezident Vladimír Putin odmietol vyjadrenia, že v tejto otázke bolo rozdelenie názorov 50 na 50 a narážal pri tom na to, že predstavitelia väčšiny najväčších svetových ekonomík jasne vyjadrili svoj nesúhlas s vojenskou intervenciou v Sýrii.

Putin poukázal na to, že Rusko, Čína, India, Indonézia, Argentína, Brazília a Južná Afrika boli medzi krajinami, ktoré sa otvorene vyslovili proti vojenskej akcii, ktorá nebude schválená v Bezpečnostnej rade OSN.

Putin sám povedal, že verí, že údajný útok chemických zbraní nie je nič viac než „provokácia zo strany ozbrojených povstalcov v nádeji na pomoc z vonku, z krajín, ktoré ich podporujú od prvého dňa“.

Postavenie sa proti útoku vedenému USA

Počas svojej záverečnej reči na summite G20, ruský prezident zdôraznil, že najľudnatejšia moslimská krajina – Indonézia – bola medzi tými, „kategoricky proti“ zásahu v Sýrii.

Indonézia vyzvala medzinárodné spoločenstvo, aby upustilo od mimosúdnej spravodlivosti v Sýrii a počkalo až do okamihu, pokiaľ vyšetrovatelia OSN nepublikujú výsledky svojej práce.

„Postoj Indonézie je jasný. Prezident Yodhoyono povedal, že použitie chemických zbraní proti nevinným civilistom nemôže byť akceptované, musíme sa ubezpečiť, kto skutočne útoky vykonal. V tomto zmysle by sme mali čakať na oznámenie výsledkov šetrenia inšpekčného tímu OSN,“ uviedol indonézsky minister zahraničia Marty Natalegawa vo vyhlásení zverejnenom na oficiálnych stránkach prezidena Susilo Bambang Yudhoyono.

„Medzinárodná odpoveď by nemala viesť k ďalším a horším humanitárnym problémom. Utrpenie sýrskeho ľudu bolo príliš dlhé a my musíme zabezpečiť, aby nebol použitý žiaden vojenský prístup, ale namiesto toho musia byť na vyriešenie problémov využité pokojné diplomatické opatrenia“ dodal Natalegawa.

Čína je zásadne proti vojenskému riešeniu sýrskej krízy a pripája sa k Rusku s presvedčením, že každá akcia musí byť založená na šetrení OSN a schválená v Bezpečnostnej rade OSN.

Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Qin Gang pre RT na summite povedal, že je „veľmi dôležité“, aby akýkoľvek krok v Sýrii bol založený na vyšetrovaní OSN a zdôraznil, že Čína je „proti používaniu chemických zbraní akýmikoľvek krajinami alebo organizáciami“.

„Čína a Rusko apelujú na príslušné krajiny, aby zvážili možné dôsledky použitia vojenských prostriedkov bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN,“ dodal Qin a pripomenul, že nedávna história ukázala, že takýmito prostriedkami „nemožno riešiť zložitú problematiku, ako je Sýria“.

Medzitým čínsky námestník ministra financií Zhu Guangyao varoval, že zásah bude mať negatívny dopad na globálnu ekonomiku a „spôsobí zvýšenie cien ropy“.

Ostatní členovia bloku rozvíjajúcich sa ekonomík BRICS – Brazília, India a Južná Afrika – tiež vyjadrili svoj zásadný nesúhlas s možnosťou Američanmi vedeného vojenského zásahu.

Akákoľvek akcia na Sýriu by mala byť prijatá v rámci OSN a to iba potom, ako OSN oznámi výsledky vyšetrovania použitia chemických zbraní, zdôraznil indický premiér Manmohan Singh.

Juhoafrický prezident Jacob Zuma zavrhol myšlienku vojenskej intervencie v Sýrii v podvečer summitu, povedal,, že nikto nemôže „mlčať, keď má byť jedna krajina pred vašmi očami bombardovaná na popol“.

Zuma vo svojom prejave na začiatku tohto týždňa zdôraznil, že OSN je „jediný orgán, ktorý môže vojensky zasiahnuť v ľubovoľnej krajine“.

Nechceme, aby bol svet riadený jednotlivcami, ale kolektívom v podobe OSN. Ja neviem, či ľudia, ktorí spochybňujú náš postoj na Sýriu majú alternatívu“ povedal Zuma.

Prezident Putin v piatok citoval jeho juhoafrický náprotivok, že menšie svetové krajiny sa cítia „stále zraniteľné a neisté“ pri predstave, že silnejšia krajina môže „proti nim použiť silu kedykoľvek a podľa vlastného uváženia“.

V tomto ohľade by vojenský úder mimo rezolúcie BR OSN vytvorilo nebezpečný precedens, varoval Putin.

Použitie sily proti suverénnemu štátu je možné iba v prípade, že sa uskutočňuje pre sebaobranu  -a ako vieme, Sýria na USA neútočí-, alebo na základe rozhodnutia zo strany Bezpečnostnej rady OSN. Ako jeden z účastníkov v našej diskusii povedal, tí, ktorí konajú inak, sa stavajú mimo zákon“ povedal Putin.

Proti vojenskému zásahu Počet obyvateľov Za vojenský zásah Pčet obyvateľov Rusko 143,400,000 USA 316,597,000 Čína 1,353,821,000 Turecko 75,627,384 India 1,210,193,422 Kanada 33,476,688 Indonézia 237,424,363 Saudská Arábia 29,195,895 Argentína 41,660,417 Francúzsko 65,350,000 Brazília 201,032,714 Austrália 23,173,142 Juhoafrická republika 52,981,991 Japonsko 126,659,683 Kórejská republika 50,219,669 Veľká británia 63,181,775 Taliansko 59,685,227 Nemecko  81,800,000 TOTAL 3,240,513,907 923,966,463 *EU, plnoprávny člen G20, nezaujal spoločné stanovisko **Španielsko podporuje rezolúciu ale nie je člen G20

Obhajoba zásahu proti Sýrii pod vedením USA

Na druhej strane, americký prezident Barack Obama zdôraznil, že situácia v Sýrii by vytvorila nebezpečný precedens pre celý svet.

Počas svojej reči v piatok na summite G20 Obama povedal, že jeho cieľom a americkou zodpovednosťou bolo dodržiavanie medzinárodných noriem o zákaze používania chemických zbraní a aby sa tak vykonávalo aj v realite. Zdôraznil, že ak medzinárodné spoločenstvo nezasiahne, normy sa začnú „rozpadať“.

Obama potom zdanlivo bagatelizoval úlohu Bezpečnostnej rady OSN, ktorá ako uviedol môže skončiť ako „prekážka pri vykonávaní medzinárodných noriem a medzinárodného práva“

USA vyhlásili, že je vysoko pravdepodobné, že Sýrsky prezident Bashar Assad stojí za použitím chemických zbraní a že Washington má dôkazy, ktoré potvrdzujú americké podozrenie o schopnostiach Assada na taký útok. Akokoľvek, ani Rusko ani OSN tieto argumenty neuspokojili.

Otázku hľadanie medzinárodnej podpory pre útok na Sýriu na summite G20 Obama otvoril ako na bilaterálnych stretnutiach, tak aj počas diskusií konajúcich sa na pozadí summitu. Závery amerického prezidenta o svetovom názore sú v rozpore so závermi Putina.

„Povedal by som, že väčšina v miestnosti sa stotožňuje s našim záverom, že Assad – Assadova vláda – je zodpovedná za ich použitie (chemické zbrane). Samozrejme je to sporné u prezidenta Putina, ale keby ste sa pýtali lídrov minulú noc, som si istý, že by ste dospeli k väčšine, ktorá by povedala, je to veľmi pravdepodobné, sme presvedčení, že ich Assadov režim použil“ povedal Obama.

Ihneď po ukončení summitu G20 Biely dom okamžite zverejnil spoločné vyhlásenie podpísané lídrami 11tich krajín, z ktorých desať sú členovia G20. Podpísané sú Austrália, Kanada, Francúszko, Taliansko, Japonsko, Kórejská republika, Saudská Arábia, Španielsko, Turecko, Veľká Británia a USA.

Vyhlásenie čo najdôraznejšie odsúdilo „hrôzostrašný útok chemickými zbraňami na predmestí Damasku 21.augusta“ a dodáva, že „že dôkazy jasne poukazujú na Sýrsku vládu, ktorá je zodpovedná za útok“.

Vyzýva „na silnú medzinárodnú reakciu k tomuto hrubému porušovaniu medzinárodných pravidiel, ktorá vyšle jasný odkaz, že tento druh krutosti sa nesmie už nikdy opakovať“

Podpísané krajiny hovoria, že“podporujú úsilie vynaložené USA a ďalšími krajinami k posilneniu zákazu používania chemických zbraní“.

Avšak ďalšia časť vyhlásenia je jasne v rozpore so súčasným americkým postojom k vojenskej akcii proti Sýrii.

„Uznávajúc, že sýrsky konflikt nemá vojenské riešenie, znovu potvrdzujeme svoj záväzok usilovať o mierové politické riešenie prostredníctvom úplného vykonávania Ženevského komuniké 2012. Zaviazali sme sa k politickému riešeniu, ktoré povedie k jednotnej, komplexnej a demokratickej Sýrii“.

Tiež nie je jasné, či všetci účastníci zdieľali spoločné chápanie toho, čo predstavuje „silnú medzinárodnú odpoveď“.

Začiatkom minulého týždňa taliansky premiér Enrico Letta zdôraznil, že Taliansko by sa nemalo podieľať na útoku proti Damasku, pokiaľ „za ním nebude stáť OSN“.

Britský premiér David Cameron sľúbil, že „bude konať“ no britský poslanci odmietli vládny návrh podporujúci vojenskú akciu proti Sýrii.

Cameron v piatok znovu narážal na možnosť obísť pri útoku Bezpečnostnú radu OSN, s tým, že opierať sa o rozhodnutie ktoré závisí od potenciálneho ruského veta by mohol byť „prístup vedúci k omylu“.

Najväčší zástanca Američanmi vedeného útoku proti Assadovi, francúzsky prezident Francois Hollande povedal novinárom po summite G20, že sa bude opierať o správy inšpektorov OSN a o rozhodnutie amerického Kongresu.

„Budeme čakať na správu inšpektorov, rovnako ako budeme čakať na Kongres (americký)“ a sľúbil urobiť všetko čo môže „tak aby Francúzsko zaútočilo iba na vojenské ciele, aby sa zabránilo civilným obetiam“ v prípade, že sa úder na Sýriu uskutoční. Holland tiež povedal, že dúfa, že presvedčí svojich partnerov v EÚ, aby zaujali podobné stanovisko na Sýriu.

„Veľmi opatrný“

Podľa Putina, Nemecko-jeden z hlavných amerických spojencov v NATO- je veľmi opatrní, pokiaľ ide o útok na Sýriu.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová počas summitu G20 uviedla, že ona neverí , že vojenská intervencia je odpoveď a že Nemecko bude podporovať politické riešenia. Ale v sobotu sa Nemecko pripojilo k Obamovej rezolúcii.

Európska komisia nesúhlasila s postojom niektorých jej členov s tým, že EÚ nepodporuje vojenské riešenie sýrskej krízy.

„Európska únia je presvedčená, že úsilie by malo byť zamerané na politické riešenie“ povedal novinárom na brífingu G20 predseda Európskej komisie José Manuel Barroso.

V sobotu sa vo Vilniuse v Litve minister zahraničných vecí John Kerry stretol s vodcami krajín EÚ, aby sa pokúsil presvedčiť viac z nich k vojenskej akcii.

Preklad z RT

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2022

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Leave a Reply