Neľahký návrat európskych vlkov

Tagged With: , , , , Add Comment

Túto zimu prišiel do Belgicka prvý vlk po 100 rokoch, čím sa zavŕšil návrat týchto zvierat do Európy. Ale dokážu Európania znovu žiť spolu s týmito predátormi?

Pre niektorých je to lovec sŕn, ktorý žerie mäso: adaptabilné zviera schopné spolunažívať pokojne s ľuďmi. Pre iných je to démonická vraždiaca mašina, ktorá ruinuje farmárov – a ktorej prítomnosť je symbolom mestských pokusov o vidiecky život.

Vlk sa vracia do Európy. Túto zimu konečne znovu obsadil Belgicko, poslednú krajinu Európy, v ktorej chýbal celé desaťročia kvôli perzekúciám. Po prekročení Álp z Talianska do Francúzska v roku 1992 a z Poľska do Nemecka na prelome tohto storočia, vlk vkĺzol do husto obývaných teritórií, kde si ľudia už nepamätajú spoločný život s ním. Experti hovoria, že populácia vlkov v Nemecku rastie „exponenciálne“ – a rozširuje sa do Luxemburska, Holandska a Dánska, ktoré objavilo minulú jar svoju prvú vlčiu svorku po 200 rokoch.

Vlk je chránený európskym právom, ale rastúci príliv nepriateľstva povzbudzuje niektorých politikov, aby tlačili na jeho zabíjanie. Francúzsko schválilo odstrel až 40 vlkov po protestoch minulý rok. Keď nemecká vlčia populácia dosiahla 60 svoriek, minister poľnohospodárstva nedávno povedal, že jeho počet musí byť regulovaný odstrelom. Fínsko preriedilo svoju populáciu vlkov na 150 a túto zimu Nórsko vyzabíjalo asi polovicu svojej populácie vlkov na menej ako 100 zvierat.

Odstrel vyvolal protesty v mestách po celom Nórsku po tom, čo súd odmietol legálny protest proti odstrelu od WWF Nórsko. Ochranári sa odvolávajú proti rozhodnutiu, ale ďalšie súdne pojednávanie je v apríli – potom, čo sezóna lovu vlka bude skončená. Nórska vláda chce len štyri až šesť vlčích vrhov ročne. „Budeme udržiavať populáciu na hranici kritického ohrozenia, čo je podľa nášho názoru protiprávne,“ povedala Ingrid Lomelde, riaditeľka WWF Nórsko.

Podľa Lomelde vzkriesenie nepriateľstva voči vlkom je posilňované politickými stranami hľadajúcimi voličov vo vidieckych oblastiach. „Existuje konflikt v chápaní medzi vidieckymi a mestskými oblasťami. Vlk sa stal symbolom toho, ako si ľudia vo vidieckych oblastiach získavajú späť právomoci a znižujú centralizované rozhodovanie,“ povedala.

Ale pre Erlinga Aas-Enga, farmára a šéfa farmárskych odborov v Hedmarku, kde sú vlci celkom početní, vlk predstavuje priepasť medzi mestom a vidiekom. „Táto priepasť rastie. Pred jednou generáciou mal každý starú mamu žijúcu na vidieku. Dnes už nie je náš vidiecky život známy ľuďom žijúcim vo veľkých mestách.“

Nórska vláda ponúka finančnú podporu na pomoc poškodeným farmárom, aby prešli z chovu oviec na dobytok, ale je to náročné, zmeniť celý obchodný model a letné pastviny nie sú vždy vhodné pre dobytok, tvrdí Aas-Eng. Nórske horské pastviny nie sú šťavnaté, takže stáda nemôžu byť bezpečne ohradené na malých územiach ako v iných európskych krajinách. „Potrebujeme veľa oplotkov a veľa elektriny a väčšinou si vlk nájde cestu cez ohradu,“ povedal Aas-Eng.

Mnoho farmárov by bolo radšej, keby malá nórska populácia vlkov neexistovala. „Náš názor je, že by sme nemali mať vlkov v Nórsku,“ povedal Aas-Eng. „Pôvodná škandinávska populácia vymrela v 50-tych rokoch. Títo vlci sú reintrodukovaní z veľkej fínsko-ruskej vlčej populácie. Nie je dobrý nápad pustiť ich sem. Spôsobí to veľký konflikt.“

Odkedy prvá vlčia svorka prišla v roku 2000 do Saska, Nemecko je na čele snáh adaptovať sa na návrat vlka. Veľa nemeckých štátov má „vlčieho komisára“, ktorý spolupracuje s farmármi, aby im poskytol elektrické oplotky a dobytkárskych strážnych psov. Farmári dostávajú finančnú podporu (až do 15 000 euro) počas troch rokov a štedré kompenzácie za usmrtený dobytok. V Sasku hospodársky plán zaisťuje, že „problémoví“ vlci, ktorých korisťou je dobytok, alebo sa pohybujú príliš blízko ľudí, dostanú GPS obojok, aby sme porozumeli ich správaniu, a môžu byť odplašení gumovými projektilmi; zastrelenie „problémového“ vlk je posledná možnosť.

Verejné vzdelávanie podporuje prijatie vlkov. Vládou financovaný program „Vlci v Sasku“ vzdeláva miestnych ľudí, prináša exkrementy vlkov do škôl (výskumy ukazujú, že potravou nemeckých vlkov sú srny, nasledované jeleňmi a diviakmi) a deti sa hrajú na vlkov alebo srny v hrách s určenými rolami. V roku 2006 84% verejnosti v Sasku bolo voči vlkom naladených pozitívne alebo neutrálne, ale ako rastie vlčia populácia, čísla klesajú, hovorí Phillip Kob zo združenia „Vlci v Sasku“. Čo sa stane v budúcnosti? „Existuje ekologická úroveň, v ktorej sa vlčia populácia stabilizuje, ale iná otázka je, kde je prijateľná úroveň pre ľudskú populáciu,“ povedal Kob.

Valeska de Pellegrini, vlčia komisárka nemeckej spolkovej krajiny Branderburgsko, je plná nádeje. „Ak nie sme na niečo zvyknutí, bojíme sa,“ povedala. „Ak sú vlci novinkou v krajine, existuje veľa pochybností a ľudia nie sú radi, že majú vlkov, ale ak sa naučia spolunažívať, o pár rokov budú ľudia k vlkom priateľskejší. Ale ak politický systém pôjde iným smerom, obávam sa, že nastanú zlé časy pre vlkov.“

Budúcnosť musí byť o „zdieľaní krajiny“, kde ľudia a vlci budú spolunažívať v husto osídlených územiach, povedal Guillaume Chapron, profesor ekológie na Švédskej poľnohospodárskej univerzite.

Zatiaľ čo Chapron oceňuje úsilie Nemecka o adaptáciu vlkov, hovorí, že zvyšok severnej Európy „má model ako zabrániť záchrane vlkov“. Zistil, že väčšia ochota spolunažívať s vlkmi je v južnej Európe, konkrétne na Iberskom poloostrove s 3000 vlkmi.

„Moje intuitívne chápanie je, že v severských krajinách očakávame, že spoločnosť bude fungovať perfektne, pravidlá budú dodržiavané a vláda sa postará o všetko. Ak máte živočíšny druh, ktorý spôsobuje problémy v spoločnosti, kde všetko má fungovať perfektne, je to veľmi znepokojujúce. V južnej Európe akceptujeme spoločnosť s troškou neporiadku. Ak vlci vytvoria problém, život je taký ako má byť.“

Podľa Chaprona sa Európa musí učiť od Afriky: „Je to urážka pre svet, ak jedna z najbohatších krajín sveta, Nórsko, nemôže mať viac než 50 vlkov, zatiaľ čo Botswana, Mozambik a ďalšie extrémne chudobné krajiny skutočne ťažko pracujú na tom, aby si udržali svojich levov. Predstavte si protesty a krik, ak by tieto národy museli zabiť polovičku svojich levov? Nemôžeme dokonca povedať, že sa Nórsko snaží, ale naopak zlyháva – jeho vládna politika je mať čo najmenej vlkov. Potrebujeme aby nás, bohatých Európanov africké krajiny učili ako žiť s predátormi.“

Zdroj: https://www.theguardian.com/environment/2018/jan/26/harmless-or-vicious-hunter-the-uneasy-return-of-europes-wolves

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Martin Urminský
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

& Časopis