Nová kríza na Blízkom východe

Tagged With: , , , , , , 1 Comment

Prekvapujúca abdikácia libanonského premiéra Saada Haririho spadla z neba ako presne načasovaná bomba, ktorá bezpodmienečne nadväzuje na meniace sa politické pomery na Blízkom východe. Nedávnym konfliktom si prešiel Jemen, ktorého občianska vojna v tichosti naďalej trvá, počnúc dramatickými udalosťami, ktoré vyvrcholili vstupom saudsko-arabským vojsk na potlačenie tzv. nepokojných šiítov húsiov ešte v roku 2015. Tamojší prezident Mansur Hadi, ktorého volebný mandát sa v roku 2014 už končil, podal demisiu v januári 2015, no 25. 2. ju anuloval a v marci už bol vo vojne so Saudskou Arábiou.

V skutočnosti to bola práve Saudská Arábia, ktorá ho prinútila k demisii a následné vojenské operácie boli príčinou, prečo sa k moci vrátil. Čaká to isté aj Libanon?

Hariri podľa platného libanonského práva mal podať svoju demisiu v Bejrúte u prezidenta  Michela Aouna, no on ju adresoval do Rijádu, kde bola 4. 11. v živom vysielaní stanice Al-Arabia jeho demisia oznámená celému svetu.

Saudská Arábia tak dala jasne najavo, že Hariri je ich spojencom, pretože nemá ani najmenší záujem stáť na opačnej strane a skončiť ako obeť organizovaného sprisahania, viď jeho otec Rafic Hariri. „Obetoval” tak svoju osobu, aby odvrátil terč Saudskej Arábie smerom na Irán. Len 12 hodín pred svojou demisiou sa stretol s hlavným poradcom iránskeho lídra Ayetullaha Ha-meneiho Ali Ekber Velayetim a poďakoval Iránu za prejavenú dôveru a podporu. Pochopiteľne, že sa preto na vlastnej politickej scéne stretol s prekvapujúcimi reakciami a okolo jeho nečakanej demisii sa objavilo x otáznikov.

Ziyad el-Esved, poslanec libanonského parlamentu, sa na margo Haririho vyjadril, že zo strany Saudskej Arábie neboli známe žiadne indície o vynútení si jeho demisie. Generálny sekretár Hizballáhu Seyyid Hassan Nasrullah upresnil, že Hariri podal demisiu, pretože Saudská Arábia si to želala. Následne si položil tieto otázky:

  1. Prečo Saudská Arábia nedovolila Haririmu, aby sa vrátil do vlasti?
  2. Je možné, že by bol aj Hariri väznený spolu so saudskými princami, ktorí sú zadržiavaní v luxusnom hoteli a Hariri je tam tiež „ubytovaný”?
  3. Odmietla libanonská polícia akékoľvek falošné správy o tom, že sa na Haririho chystal atentát, s ktorým prišla El-Arabiya a je teda možné, že Saudská Arábia môže toto použiť ako dôvod na Haririho nevydanie?

Známy novinár Abdulbari Atvan však neverí, že Hariri by sa mohol pohybovať po Libanone bez toho, aby mu nehrozila smrť. Atvan tvrdí, že demisia nie je nič iné ako izraelsko-saudské sprisahanie sa voči Hizballáhu, ďalší krok v saudsko-americkej politike prepisovania hraníc blízkovýchodneho regiónu.

Problém je však v súčasnej veľmí labilnej a neistej pozícii, ktorú v regióne majú USA, pretože si nedokázali udržať líderskú pozíciu a kontrolu nad režimom v Iraku a v Sýrii. Preto je asi ťažko hovoriť o saudsko-americkom pláne. Pokiaľ tieto krajiny budú odolávať tlaku, tak ako sa nepodarilo založiť nezávislý Kurdistan a Irak dostal Barzániho územie pod svoju opätovnú kontrolu, dovtedy nebudú USA schopné sa ani priblížiť k svojej ďalšej obeti, ktorou je Irán. Keby mali po svojom boku aspoň Turecko, situácia by bola určite jednoduchšia.

Aká je teda stratégia tohto divadla, ktorého súčasťou je Haririho odchod? Je viac než jasné, že Saudská Arábia a Izrael sú partneri, ktorí vyvíjajú tlak na mocenské protipóly USA a Rusko. Kto sa chytí na udicu skôr, je otázne.

Od októbra 2015 Rusko, Irán, Irak, Sýria a Hizballáh tvorili neoficiálnu koalíciu„4+1”, ktorej sa podarilo už v decembri 2016 poslať do defenzívy Saudskú Arábiu a Izrael potom, čo sa hranice Sýrie a Iraku v zásade neporušili a nátlak na zriadenie Kurdistanu zlyhal.

Preto od oslobodenia Halepa v decembri 2016 je možné vidie,ť ako saudskí lídri vystupujú a napodobňujú jedného izraelského lídra a jeden izraelský líder rozpráva ako všetci saudskí lídri. Deň pred Haririho demisiou sa Netanjahu vyjadril takto:  „Irán sa snaží šíriť svoju ideológiu po celom regióne. Kto im dal túto moc? Rusko? Presne takto som to odprezentoval aj Vladimirovi Putinovi.”
„Iránsky tábor patrí do stredoveku. Izrael a Arabi sú v tábore modernistov.”
„Vojna je teda medzi týmito dvoma tábormi. Na jednej strane šiíti a na tej druhej najprv Al-Kaida, potom ISIL a nakoniec Alláh vie, v ktorom tábore sú suniti. Irán vyhráva vo vojne s barbarmi a chce zhltnúť celý Blízky východ. Aby všetci potom prijali šiítskú vieru, čo je samozrejme zlá správa. Dobrá správa je, že nakoniec všetci Arabi sú loajálni a umiernení voči Izraelu.”

Oficiálne dôvody Haririho demisie boli interpretované ako odpoveď na chystaný atentát na jeho osobu, hrozby zo strany Iránu a Hizballáhu v súvislosti s ich zaangažovanosťou v Sýrii, čo Hariri stále kritizoval. Je teda možné, že niekto si tak veľmi želá vojnu a Libanon jej kladie konečne základy? Hariri kritizoval a varoval Hizballáh, aby ozbrojene nenapomáhal centrálnemu režimu a neútočil na civilné obyvateľstvo v Sýrii. Ako paradox však len krátko pred demisiou poslal do Damašku svojho veľvyslanca na obnovenie oficiálnych bilaterálnych vzťahov so sýrskou vládou.

Vo svojom prejave pri podávaní demisie sa už opäť opakovane vyjadril proti Hizballáhu, ktorý Irán podporuje a chce si podmaniť arabský svet. Týmto jednoznačne podal návrh, aby sa Libanon postavil do obrannej pozície voči Iránu. Izraelský minister obrany Avigdor Liberman jeho demisiu komentoval: „Libanonský Hizballáh a Hizballáhov Irán je teda to isté a Libanon môže byť v rukách Iránu. Ten je vážnou hrozbou a Hariri to dnes svojou demisiou potvrdil.”

Izrael a Saudská Arábia teraz pochopiteľne vyčkávajú a nezostáva im nič iné, len sa sem-tam úmyselne pripomínať, aby Bezpečnostná rada OSN dala aspoň signál, že Irán a Hizbállah je predmetom vojenskej operácie, čo môže spustiť jedine zainteresovanosť USA. Tie sa však ešte o slovo neprihlásili. Pretože v Sýrii stratili väčšinovú kontrolu nad opozičnými silami a na koni je Rusko, ktorému sa podarilo aktívne spolupodieľať na znovuobnovení pôvodného režimu.

Saudskoarabský princ a horúci kandidát na trón, Muhammed bin Salman je momentálne paralyzovaný korupčným škandálom finančného tunelovania, do ktorého je zapletených viac ako 10 ďalších princov a 30 elitných mien. Preto je dosť možné, že pre Izrael nebude dosť dobrým agresorom. Ten si je zas vedomý, že ak by zostal na lodi sám a obrátil by svoj nukleárny poklad v Dimone a amoniakové cisterny v Haife proti Hizballáhu, bola by to posledná vojna, do ktorej by vstúpil.

Zdroj: Alptekin Dursunoğlu: Nová nádej pre Saudsko-izraelské vzťahy (Yakın Doğu Haber – internetové noviny)

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Henrieta Dogrukol
Emócie hýbu svetom, určite viac ako rozum. V Turecku to platí dvojnásobne. Preto sa tu stále niečo deje. Či už na prvý pohľad ordinárne, no “a la turca” model čohokoľvek zaručene vždy prekvapí. A ja mám potom o čom písať…
One Response to "Nová kríza na Blízkom východe"

Pridaj komentár

& Časopis