Novela šitá na mieru Porošenkovi, Stoltenbergovi a Obamovi

Add Comment

Medzi zákonné úpravy, ktoré začali na Slovensku počnúc 1. januárom 2016 platiť, patrí aj novela Trestného zákona, ktorá zavádza nový trestný čin. Podľa nej ten, kto sa počas vojny na území iného štátu aktívne podieľa na bojovej činnosti organizovanej ozbrojenej skupiny konajúcej v rozpore s medzinárodným právom, sa potrestá odňatím slobody na dva až osem rokov. Keďže novela pôsobí celkovo nekonzistentným dojmom, určité jej aspekty sa nemôžu vyhnúť kritickej reflexii.

Ministerstvo spravodlivosti ako jej predkladateľ navrhuje trestať tak aktívnu, ako i pasívnu účasť na takejto činnosti (od podnecovania až po finančnú podporu). V zdôvodnení sa nijako netají argumentom, že súčasná právna úprava umožňovala viac výkladov, či účasť Slovákov v bojoch na Ukrajine na strane separatistov je alebo nie je trestná. Podľa rezortu novela reaguje na aktuálny globálny fenomén tzv. cudzích bojovníkov. Definuje ich ako jednotlivcov, ktorí opustia územie štátu, odkiaľ pochádzajú alebo kde žijú, s cieľom pripojiť sa k neštátnej ozbrojenej skupine v inom štáte, a to v rámci ozbrojeného konfliktu primárne motivovaného ideológiou alebo náboženstvom.

S tvrdením, že cudzí bojovníci zvyšujú intenzitu a trvanie ozbrojených konfliktov, na ktorých sa zúčastňujú, a súčasne predstavujú závažné bezpečnostné riziko aj pre samotné krajiny ich pôvodu, možno len súhlasiť. Všetko ostatné však už patrí do sféry demagógie. Predstavme si napríklad, že by takýto zákon uplatňovali konzekventne a nekompromisne počas vojnového Slovenského štátu. Mohol by sa partizánsky odboj voči domácemu režimu vládnucemu pod krídlami nacistického Nemecka sformovať do SNP? Nehovoriac o jeho vojenskej štruktúre, ktorej pôsobenie umožnilo skonštituovanie Slovenskej národnej rady.

Diskutabilná a dvojsečná je aj dikcia novely v oblasti definície príslušnosti k formácii, v akej sa možno nového trestného činu dopustiť. Z toho, že sa zužuje iba na „organizovanú ozbrojenú skupinu na území iného štátu“, totiž implicitne vyplýva hypotetická beztrestnosť účasti v jeho ústavne zriadených ozbrojených silách. Ak bude teda chcieť ktorýkoľvek občan SR preukázať svoje sympatie napríklad s Lukašenkom alebo Kim Čong Unom aj skutkom, môže bez obáv zo stíhania vo svojej vlasti narukovať do regulárnej bieloruskej či severokórejskej armády a bojovať za ideály uvedených „diktátorov“. Šialené? Možno, ale čo nie je zakázané…

Bez spochybňovania potreby či opodstatnenosti legislatívnych úprav si treba položiť otázku, či v danom prípade ide o riešenie systémové, alebo účelové. Po krátkej úvahe prichádzame k podozreniu, že novela v navrhnutej podobe nesleduje záujmy Slovenskej republiky, a už vôbec nie jej občanov, ale je reakciou na požiadavku zahraničných mocenských kruhov, ktoré vyprovokovali ukrajinský konflikt s nelegitímnym zámerom destabilizovať celý región a eliminovať tamojší legitímny ruský vplyv.

S prihliadnutím na nezákonný spôsob vzniku súčasnej exekutívy v Kyjeve – protiústavným prevratom, čiže v rozpore s medzinárodným právom – je bezvýhradné prijatie argumentu, že kontroverzná novela nebola šitá na mieru Porošenkovi, Stoltenbergovi a Obamovi, ťažko mysliteľné. Jasne o tom vypovedá aj komentátorská nadstavba v spravodajstve rusofóbne orientovaných masmédií: „Slováci bojujúci na strane separatistov na Ukrajine musia byť po návrate na Slovensko pripravení na to, že budú mať problém so zákonom.“

Juraj Pokorný
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

& Časopis