Orbán usvedčuje vodcov Európy z ich mentálnej nespôsobilosti

Nespokojnosť eurobyrokratov a legislatívcov s účinkovaním maďarského premiéra Viktora Orbána na európskej scéne rastie. Najprv (nie neoprávnene) nacionalista, neskôr nepriateľ slobody a demokracie, vzápätí dokonca fašista a dnes nespochybniteľne antieurópsky živel na medzinárodnej politickej scéne. Čoho sa vlastne dopustil a očividne naďalej dopúšťa?

Štátnická zrelosť či veľkosť sa nemusí rozvíjať vždy iba do hĺbky, šírky alebo výšky. O tom, aký katastrofálny až fatálny úpadok môže táto vzácne sa vyskytujúca zložka ľudskej osobnosti za rekordne krátky čas absolvovať, vypovedá priam hromadný výskyt na to poukazujúcich prípadov.

Nie sú to už iba sporadicky sa ozývajúce hlasy „enfants terribles“ európskej politiky, za akých sa napríklad deklarujú nekonformne vystupujúci europoslanci Nigel Farage, Marine Le Penová či Richard Sulík, alebo politických vyslúžilcov ako Gerhard Schröder, Nicolas Sarkozy a Václav Klaus, ktorí čoraz dôraznejšie ukazujú prstom na Angelu Merkelovú, Françoisa Hollanda, Martina Schultza, Jean-Claude Junckera, Federicu Mogheriniovú i ďalších ako na hlavných vinníkov súčasnej krízy, ktorá šokuje svojou neustále sa zväčšujúcou hĺbkou.

Čoraz viac vrcholných predstaviteľov zákonodarnej a výkonnej moci členských štátov EÚ začína v poslednom období odhadzovať nástroje autocenzúry či akékoľvek iné vnútorné zábrany a hovorí nahlas o politickej nekompetentnosti, skostnatenosti a nepružnosti ľudí vydávajúcich sa za vodcov Európy – vidiac najmä ich neschopnosť odfiltrovať falošné emócie a nájsť rýchle a zároveň pragmatické riešenie migrantskej krízy, ktorá sa hrozivo vymkla spod štandardne používaných kontrolných a technicko-regulačných mechanizmov.

Medzi takýchto „nebezpečných rebelov“ patrí aj už spomínaný šéf maďarskej exekutívy. Jeho výrazná osobnosť s nie vždy konvenčným videním toho, na akých princípoch stavať európske hodnoty, pôsobí ako bolestivý tŕň v očiach stereotypmi preniknutej eurobyrokracie, ktorej v hľadaní novej koncepcie EÚ prekáža vlastná pohodlnosť. Rozsúdiť spor o ne sa pritom stáva základnou podmienkou toho, aby sa Európa pohla ďalej. Treba si pritom uvedomiť, že určité Orbánove postoje nemožno ani zdaleka prirovnávať k euroskepticizmu Klausovho typu, keďže vo svojej podstate i v konečnom výsledku sú zakotvené oveľa proeurópskejšie ako názory dominantne skoncentrované v bruselských inštitúciách.

Európa nielenže nechala pootvorené okná a dvere, ale migrantom poslala ešte aj pozvánky. Títo už nielen búchajú na dvere Maďarska, ale ich už aj vykopli. Keď strážime svoje hranice, tak chránime i Európu. Súčasne je však potrebné bojovať aj na frontekrátkozrakej európskej politiky, ktorá sa obrátila proti vôli Európanov.” Uchyľuje sa maďarský premiér k expresivite, keď konštatuje skutkový stav toho, čo sa deje? Alebo sa úplne pomiatlo aj 112 zákonodarcov maďarského parlamentu, ktorí v svojej rezolúcii adresovanej EÚ hovoria o „nezodpovednej a chybnej politike Bruselu“, vďaka ktorej zomierajú ľudia?

Niektoré médiá si vzali maďarského premiéra dlhodobo na mušku a – akoby nevedeli narátať do štyroch – jeho nie celkom nepodložené obavy z príchodu milióna migrantov označujú hlúpo za „strašenie“ obyvateľstva. Inzerát s varovaním, aby títo nevstupovali ilegálne na územie krajiny, ktorý maďarská vláda uverejnila v libanonských novinách, buď zosmiešňujú, alebo v ňom hľadajú paralely s nacizmom. Možno inzerát ako pokus priviesť migrantov k rozumu nie je práve najšťastnejší nápad. Je ale rozhodne lepšou voľbou, ako nerobiť okrem ich vítania, prerozdeľovania a umiestňovania v detenčných táboroch nič iné.

Reakcie západoeurópskych politikov iba odhaľujú ich nízku mentálnu spôsobilosť definovať a reálne obhajovať európske záujmy. Pretože ich slová i skutky predstavujú v súčasnosti obrovské riziko pre bezpečnosť všetkých obyvateľov EÚ, môžeme ich považovať za deštruktívnych a protieurópskych. Najväčšou irónou v danom kontexte je však zistenie, že ich z tohto profesionálneho zlyhania usvedčuje práve Viktor Orbán.

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2022

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Leave a Reply