Osudy pred a po

Stalo sa to presne pred 24 rokmi. Udalosť, ktorá ovplyvnila osud celého národa. Údajne spontánna udalosť, ktorou bolo porazené niečo veľmi veľmi zlé. Ale skutočne to bolo porazené? A skutočne to bolo spontánne? Takto sa táto historická udalosť prejavila v osudoch konkrétnych slovenských občanov.

„Potrestaní“ spolupracovníci s ŠtB 

Aloiz Lorenc – pred revolúciou posledný náčelník ŠtB, v obodbí revolúcie nariadil skartáciu množstva dokumentov z archívov ŠtB. Väzeniu sa po revolúcii vyhol odchodom z ČR na Slovensko, kde dostal iba podmienku. Pôsobil vo funkcii manažéra odboru bezpečnostných rizík vo finančnej skupine Penta.

Vladimír Lexa – posledný podpredseda komunistickej vlády pred revolúciou. Bol členom aj prvej ponovembrovej vlády a robil tiež poradcu porevolučnému ministrovi financií Michalovi Kováčovi. Jeho syn Ivan sa v roku 1991 stal šéfom Úradu vlády SR a v roku 1995 sa stal riaditeľom SIS.

Izidor Počiatek – pred revolúciou diplomat a podľa materiálov spravovaných ústavom pamätí národa aj agent ŠtB. Rovnako podľa týchto materiálov mala verejná bezpečnosť pred revolúciou prešetrovať bližšie nešpecifikovaný trestný čin jeho synov. Po revolúcii sa jeho syn, vypracoval až na post ministra financií SR a je považovaný za jedného z najbohatších politikov.

Andrej Babiš – pred revolúciou pracovník spoločnosti Petrimex a podľa dokumentov ÚPN aj agent ŠtB. V súčasnosti je považovaný za jednu z najbohatších osôb z ponovembrového Česko-slovenska, podniká a súdnou cestou sa domáha rozsudku, že bol vo zväzkoch komunistickej tajnej polície ŠtB ako agent vedený neoprávnene.

Juraj Široký –  pred revolúciou pôsobil na československej ambasáde vo Washingtone, pričom spolupracoval s ŠtB. Po revolúcii figuroval vo viacerých spoločnostiach priamo či nepriamo napojených na Harvardské fondy. V účasnosti je považovaný za jedného z najbohatších Slovákov, podniká a jeho spis ŠtB sa v roku 2006 stratil.

Ján Budaj – pred revolúciou údajne v rámci svojej partizánskej vojny podpísal spoluprácu s ŠtB. Počas revolúcie bol jedným z jej hlavných predstaviteľov, no keď sa po revolúcii zverejnilo jeho prepojenie s ŠtB, kandidatúry za VPN sa na poslednú chvíľu vzdal. Do parlamentu sa dostal až o niekoľko rokov s ďalšou stranou a aktuálne má vlastnú.

Tragické úmrtia osôb z VPN

Alexander Dubček – pred revolúciou najskôr dlhoročný funkcionár komunistickej strany, neskôr dlhoročne sledovaný ŠtB a po revolúcii zvolený na kandidátke VPN za predsedu Federálneho zhromaždenia. V roku 1992 zomrel na následky zranení, ktoré utrpel prie autonehode služobného automobilu po ceste na zasadanie Federálneho zhromaždenia.

Ján Langoš – pred revolúciou ho mala ŠtB evidovať ako nepriateľskú osobu, po revolúcii spoluzakladal VPN a pôsobil vo viacerých vrcholových funkciách štátnej správy, vrátane pozície Ministra vnútra ČSFR či v štruktúrach Ústavu pamätí národa. Zomrel na následky tretej autonehody v roku 2006 a krátko po jeho smrti sa zistilo, že niekoľko originálov zväzkov o agentoch ŠtB ktoré si predtým vyžiadal sa z archívov ÚPN stratilo.

Ernest Valko – pred revolúciou podnikový právnik, obchodný námestník, či pracovník v arbitráži, po revolúcii sa cez právnickú poradňu VPN stal poslancom Federálneho zhromaždenia, podieľal sa na tvorbe základných dokumentov štátu a neskôr prominentný právnik vystupujúci vo viacerých kauzách. V roku 2010 ho vo vlastnom dome zastrelil neznámy páchateľ.

Vyhodení komunistickí funkcionári

Miroslav Kusý – v predrevolučnom období pôsobil ako profesor marxistickej filozofie a člen ÚV KSS, ktorý viedol ideologické oddelenie. V roku 1970 ho zo strany vylúčili a desať týždňov pred revolúciou aj väznili. Po nej sa stal podpredsedom VPN a riaditeľom Federálneho úradu pre tlač a informácie.

Milan Šimečka – filozof a spisovateľ, ktorý v období pred revolúciou vyučoval na katedre marxizmu leninizmu základy marxistickej filozofie, v roku 68 ho vylúčili z komunistickej strany a neskôr aj 13 mesiacov väznili. Po revolúcii sa vo farbách VPN aktívne zapájal do politickej činnosti a až do svojej smrti bol poradcom prezidenta ČSFR.

Ivan Gašparovič – právnik, ktorý v roku 1968 vstúpil do Komunistickej strany Československa, odkiaľ ho však neskôr vylúčili. Po revolúcii sa do politiky vrátil, najskôr zastával post generálneho prokurátora ČSFR v Prahe, z ktorého bol neskôr odvolaný a cez ďalšie funkcie sa prepracoval až na post prezidenta SR.

Vladimír Mečiar – právnik, ktorý bol v období pred revolúciou 8 rokov členom komunistickej strany, z ktorej ho v roku 1970 vylúčili. Po revolúcii sa vďaka VPN vrátil do politiky a v nasledujúcich rokoch zastával viacero významných politických funkcií, vrátane premiéra SR. Obdobie jeho vlád bolo poznačené neúmerným zbohatnutím jemu blízkych osôb.

Michal Kováč – bankár a pred revolúciou dlhoročný člen KSČ, z ktorej ho vylúčili v roku 1970. Po revolúcii sa angažoval vo VPN, odkiaľ sa dostal na post ministra financií a neskôr sa stal prvým prezidentom SR.

Dlhoroční komunistickí funkcionári

Milan Čič – právnik, ktorý bol desiatky rokov členom KSČ a tesne pred revolúciou pôsobil na poste ministra spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky po revolúcii sa pod krídlami VPN stal predsedom vlády Slovenskej republiky a neskôr už pod krídlami HZDS podpredsedom vlády ČSFR. Pôsobil aj na Ústavnom súde a v kancelárii prezidenta SR.

Rudolf Schuster – bol členom KSS viac ako 20 rokov, až do roku 1990. Podľa slov Miloša Jakeša bol druhým najvyšším funkcionárom východoslovenského kraja. Hneď po revolúcii sa stal predsedom Slovenskej národnej rady a cez viacero ďalších štátnych funkcií to neskôr dotiahol až na funkciu prezidenta SR.

Ostatní

Milan Kňažko – v obodbí pred rokom 1989 pôsobil ako herec. Aktívne sa podieľal na spoluorganizovaní a moderovani novembrových demonštrácií, a do politiky sa zapojil ako poradca prezidenta ČSFR a spoluzakladateľ VPN, neskôr HZDS, DÚ a SDKÚ. Niekoľko rokov bol aj riaditeľom televízie JOJ.

Ján Čarnogurský – právnik z vplyvnej rodiny, ktorý bol 3 mesiace pred revolúciou zatknutý z dôvodu rozvracania republiky, po revolúcii bol prepustený z väzenia a rozbehla sa jeho politická kariéra. Vystriedal viacero významných funkcií, ako tvrdí, jeho vláda vytvorila rovnaké podmienky pre všetkých poľnohospodárov a v súčasnosti kandiduje za prezidenta SR

Fedor Gál – v predrevolučnom období pracoval vo viacerých výskumných ústavoch a od roku 1987 bol výskumným pracovníkom v slobodnom povolaní. Do povedomia širšej verejnosti sa dostal v súvislosti so zmenou režimu. Bol spoluzakladateľ VPN, neskôr začal podnikať a spolu s ďalšími osobami založil aj českú televíziu Nova, ktorej podiel neskôr odpredal.

Pri pohľade na osudy z množstva uvedených, ale aj v tomto článku neuvedených osôb sa nad spontánnosťou “revolúcie” začnú sťahovať veľké mračná… A rovnako aj nad porazením toho zlého…

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2022

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Leave a Reply