Po Denníku N má názory študentov usmerňovať aj Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku

Add Comment

Politologický slovník sa nám rozšíril o ďalšie kompozitum: euromýty. Má ísť o mýty, ktoré sa úmyselne tvoria a rozširujú v súvislosti s Európskou úniou. Nie sú však mýty ako mýty. Aby bolo raz a navždy jasné, ako ich odlíšiť od faktov, pomocnú ruku mládeži podáva Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku (SSPI), ktorý organizuje na stredných školách po celom Slovensku sériu diskusií na uvedenú tému. A podobne ako nedávno Magazín N „Klamstvá a konšpirácie“ s príručkou pre generačne totožného adresáta – úplne zadarmo a nezištne.

Ako včera pre TASR uviedla šéfka programu Vnútorná bezpečnosť SSPI Monika Masariková, pôjde o voľnú diskusiu so študentmi o tom, prečo sme členmi EÚ, aké nám z toho vyplývajú povinnosti aj výhody, a aké sú najčastejšie spomínané mýty v súvislosti s členstvom, ktoré sa šíria na sociálnych sieťach a v rôznych konšpiračných médiách podkopávajúcich dôveru ľudí v túto inštitúciu. „Tie neskôr prispievajú aj k nárastu rôznych extrémnych nálad či názorov,“ domnieva sa Masariková.

Ale prečo práve stredoškoláci? „Ako najzraniteľnejšia skupina, ktorá najčastejšie podlieha dezinformačnej kampani a propagande v médiách, ale aj na sociálnych sieťach, sa dnes totiž javí najmä mladá generácia, študenti stredných či vysokých škôl,“ prezentuje Masariková svoju argumentáciu, podopierajúc ju aj poslednými parlamentnými voľbami. „Podľa Exit pollu agentúry Focus u prvovoličov získala najväčšiu podporu práve Ľudová strana – Naše Slovensko Mariána Kotlebu. Získala až 22,7 percenta hlasov voličov vo veku 18-21 rokov. Obdobné preferencie odzrkadlili aj simulované voľby Rady mládeže Bratislavského kraja na stredných školách medzi študentmi nad 15 rokov. Ukázali 16,4-percentnú podporu pre hnutie Sme rodina – Boris Kollár a 15,5-percentnú podporu pre ĽSNS.“

Projekt, ako svoj zámer nazval SSPI, sa preto prioritne zameria na región, kde hnutie ĽSNS s Marianom Kotlebom získali najväčšiu podporu – čiže na Banskobystrický kraj. Kameňom úrazu je, že práve tam býva s organizáciou takýchto diskusií najväčší problém. Župa ako zriaďovateľ stredných škôl sa totiž stavia proti nim. A má aj prečo! Jednak politická propaganda do škôl nepatrí, jednak sa tu opätovne vynára rovnaký problém ako v prípade inflitrácie Denníka N do stredných škôl – jednostranné usmerňovnie názorov prevažne neplnoletých bez súhlasu či vedomia ich zákonných zástupcov. Zdá sa však, že zodpovední na príslušnom ministerstve si z toho ťažkú hlavu nerobia. A rodičia? Proti vymývaniu mozgov svojich detí majú možnosť protestovať. Tú však dosiaľ nevyužili.

Vedenie rezortu školstva sa už ďalej nemôže tváriť, že kontroverzné aktivity tretieho sektora v jeho zariadeniach sa ho netýkajú, ani presúvať celú zodpovednosť výlučne na ich riaditeľov. Keď mu to vyhovuje, prijme direktívne „rozhodnutie zhora“, keď nie a s mimovládkami si to nechce rozhádzať, prenechá študentov napospas ich manipulatívnemu pôsobeniu. Takýto postoj je nielen neprípustný, ale navyše nedemokratický, pretože vylučuje z diskusie ostatné svetonázorové platformy a vnáša do školských lavíc ideológiu jedinej – politicky vyhranenej skupiny, ktorá dospievajúcim ľuďom nanucuje neoliberálny hodnotový systém popierajúci pluralitnú spoločnosť. Ide o pokusy, ktoré očividne nekorešpondujú s národnými záujmami SR, preto ich treba jednoznačne odmietnuť a včas zastaviť. Hádam sa voči tejto kampani zacielenej na vytlačenie dvoch parlamentných strán z legitímne nadobudnutých pozícií v domácej politike ohradia v prvom rade ich lídri.

Juraj Pokorný
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

& Časopis