Pohŕdanie mierom ako trvalá paradigma NATO

Add Comment

Dvojdňový summit NATO, ktorý sa odohral uplynulý víkend v poľskej metropole, naplnil azda všetky očakávania, ktoré sa s ním v súvislosti so zvyšovaním medzinárodného napätia spájali. Svojím demonštratívnym a konfrontačným charakterom chcel vyslať Moskve nedvojzmyselný signál, že približovanie sa k jej hraniciam berie ako nezvratný fakt, o ktorom s ňou nemieni diskutovať. Zároveň mal obyvateľom európskych členských štátov zdôvodniť budúce obete, ktoré si Washingtonom vyvolaná a riadená vojna s Ruskom vyžiada, a pripraviť ich na ne.

Z výsledkov varšavského summitu obsiahnutých v záverečnom 11-bodovom vyhlásení vyberáme:

1. NATO oznámilo plány na posilnenie vojenskej prítomnosti vo svojom východnom krídle – Poľsku, Litve, Lotyšsku a Estónsku, ktoré hraničia s Ruskom. Dôvodom týchto opatrení, považovaných za najväčšiu zmenu nastavenia obranných schopností NATO od konca studenej vojny, má byť „ruské správanie v ukrajinskej kríze“ a skutočnosť, že Moskva ešte začiatkom roka vyhlásila úmysel rozmiestniť na svojich západných hraniciach dve nové divízie.

2. NATO opäť potvrdilo svoju „politickú aj praktickú podporu Ukrajine“. Generálny tajomník Jens Stoltenberg bez toho, aby sa zmienil o porušeniach Minských dohôd Ukrajinou, obvinil Rusko z „politickej, vojenskej a finančnej podpory východoukrajinských separatistov“. NATO chce s Kyjevom spolupracovať v oblasti kybernetickej obrany, logistiky, likvidácie výbušných zariadení či hybridných konfliktov. „Neuznávame ruskú nelegálnu a nelegitímnu anexiu Krymu a odsudzujeme zámernú ruskú destabilizáciu východnej Ukrajiny,“ zopakoval lživý argument Stoltenberg, zároveň však pripomenul, že ukrajinské členstvo v NATO nie je na programe dňa.

3. Vzhľadom na nestabilnú bezpečnostnú situáciu bude NATO aj po roku 2016 podporovať Afganistan formou výcvikovej misie Resolute Support (Rozhodná podpora) a financovania afganských ozbrojených síl do konca roku 2020 (Stoltenberg: „Afganistan nezostane sám a my sme sa zaviazali k behu na dlhú trať.“). Aliancia vraj nedovolí, aby sa táto krajina stala útočiskom pre teroristov, ktorí pre ňu môžu predstavovať bezpečnostnú hrozbu.

4. NATO spustí novú námornú bezpečnostnú operáciu v Stredozemnom mori s názvom Sea Guardian (Morský strážca). Vojenský pakt chce podľa Stoltenberga v centrálnom Stredomorí úzko spolupracovať s loďami operácie Sophia, ktorú EÚ spustila v reakcii na migračnú krízu. Rozsah akcie bude vraj široký – „od zberu spravodajských informácií cez boj s terorizmom až po výcvikové možnosti“. Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o jediný pozitívny a užitočný krok, ku ktorému účastníci summitu dospeli. Keď si však spomenieme na vlaňajšie vyhlásenie predstaviteľa NATO, že „problém s migrantmi nemá vojenské riešenie“, vzniká podozrenie, že teroristi vystupujúci pod pláštikom migrantov sú tým posledným dôvodom stojacim za pribúdaním vojenských plavidiel NATO v stredomorskom regióne.

5. Uznanie kybernetického priestoru (popri zemi, vzduchu, vode a vesmíru) za ďalšiu – piatu operačnú dimenziu, v ktorej sa bude pakt pripravovať na prípadný stret s nepriateľom (priamo neuvedeným). Spoľahlivá eliminácia kybernetickej hrozby, ktorá dokáže napáchať rozsiahle škody vo sfére duševného vlastníctva či národnej bezpečnosti a spôsobiť chaos v napadnutej krajine, však neexistuje, a Stoltenberg to dobre vie. Posilnenie kyberobrany v podobe lepšej ochrany počítačových sietí, databáz či operácií NATO, ktoré mu alianční lídri sľúbili, neznamená preto nič iné, len prázdny verbalizmus. Kybernetická forma spravodajsko-informačnej vojny získava črty sofistikovaného terorizmu tým, že neberie ohľad na žiadne pravidlá či totožnosť bojujúcich strán. „Agentúry regrutujú ľudí z oblasti IT bez skúmania ich morálnej spôsobilosti, často bývalých programátorov a nadpriemerne nadaných hackerov. A tak pandémia paušálnej nedôvery, ktorou USA nakazili medzinárodné ovzdušie, naberá už teraz príznaky globálneho účtovania „každého s každým“, kde neplatia gentlemanské dohody, kde začiatok nemá svoj protipól v podobe konca a kde rozsah nič neobmedzuje.“(Európa v zovretí americkej chobotnice, Zem&Vek 08/2015)

6. Ďalším kvalitatívnym posunom, ku ktorému na varšavskom summite došlo, je podpísanie dohody o prehĺbení vzájomnej spolupráce a tesnejších väzbách medzi NATO a Európskou úniou v oblasti kybernetickej bezpečnosti, hybridných hrozieb alebo námornej spolupráce. Doterajšia prax totiž vyzerala tak, ako keby obidve organizácie fungovali paralelne v dvoch oddelených dimenziách a vojensko-bezpečnostný aspekt sa Únie vôbec netýkal. Buďme však realisti: pod „tesnejšími väzbami“ si akiste netreba predstaviť akýsi vyrovnaný partnerský vzťah, ale ešte silnejšie podriadenie bruselskej civilnej agendy vojenskej. Dohode, ktorú ešte pred začiatkom summitu parafovali generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, predseda ER Donald Tusk a šéf EK Jean-Claude Juncker, podľa dostupných informácií nepredchádzala žiadna slobodná diskusia. Namiesto nej ponúkol každý z jej signatárov po jednej fráze:
„Posilnenie vzájomnej spolupráce je dôležité s ohľadom na vyvíjajúce sa výzvy súčasnosti.“ (Stoltenberg).
„Únia nemá inú alternatívu ako spolupracovať s alianciou.“ (Tusk)
„Silnejšie NATO znamená silnejšiu EÚ.“ (Juncker).
Aj takúto podobu má v súčasnosti demokracia à la NATO.

7. Ďalší summit NATO sa bude konať v roku 2017 v jeho zrekonštruovanom bruselskom sídle. Po skončení dvojdňovej vrcholnej schôdzky vo Varšave to oznámil generálny sekretár paktu Jens Stoltenberg. Proti tomu poslednému protestovalo vo varšavských uliciach „niekoľko stoviek ľudí“ (medzi nimi aj Poliakov, Nemcov a US-Američanov) a nasadených bolo 10-tisíc policajtov. Náklady na jeho organizáciu sa vyšplhali údajne až na 36 miliónov eur.

Gorbačov: NATO hovorí o obrane, no pripravuje sa na útok!

Bývalý prezident Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov, ktorý dnes čelí obvineniam zo zodpovednosti za jeho rozpad, Severoatlantický pakt podľa agentúry AP kritizoval, že na summite vnáša do vzťahov s Ruskom čoraz väčšie napätie. „NATO začína s prípravami na prechod zo studenej vojny na horúcu. Celá táto rétorika vo Varšave je presiaknutá dobre že nie túžbou vyhlásiť Rusku vojnu,“ uviedol podľa agentúry Interfax Gorbačov a zdôraznil, že NATO síce hovorí o obrane, no v skutočnosti sa pripravuje na útočné operácie. Stoltenberg sa naproti tomu vôbec neunúva toto jeho podozrenie vyvrátiť.

Víkednový summit NATO potvrdil stupňovanie konfrontačnej rétoriky paktu, ktorej jediným zmyslom je vyprovokovanie ozbrojeného konfliktu s Ruskom. Zástupcovia jeho členských krajín preukázali, že pohŕdanie mierom – najcennejším výdobytkom ľudských dejín – sa pre nich stalo trvalou paradigmou, čo vystavuje životy stámiliónov Európanov ohrozeniu.

Železničné konvoje s ťažkou obrnenou technikou, ktoré podľa svedectiev miestnych ľudí cez východoslovenské stanice pomaly denne prechádzajú bez toho, aby vrcholní predstavitelia štátu k tomu podali uspokojujúce (a najmä upokojujúce) vysvetlenie, nás napĺňajú zlovestnou predtuchou. Akákoľvek nádej síce umiera posledná, no spoliehať sa na to, že by sa niektorý z najvyšších ústavných činiteľov SR v poslednej chvíli spamätal a pokúsil sa tomuto šialenstvu vzoprieť, je v tejto fáze už prakticky vylúčené.

Zdroje: TASR, SITA, ČTK

Juraj Pokorný
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis