Politické vraždy a záhadné úmrtia na Ukrajine

Add Comment

Od začiatku tohto roka bolo na Ukrajine zaznamenaných najmenej 10 politických vrážd či záhadných úmrtí opozičných politikov a novinárov. Nasledujúce úmrtia sa mi podarilo zachytiť:

28.1.2015

Oleksij Kolesnyk – 65 rokov, bývalý premiér regionálnej charkovskej vlády, našli ho obeseného v obci Valki

25.2.2015

Serhij Valter – 57 rokov, starosta juhovýchodného mesta Melitopol, oficiálne sa obesil, bol aj obviňovaný za prekročenie právomocí

26.2.2015

Oleksandr Bolďuh – 47 rokov, záhadná smrť zástupcu policajného šéfa v meste Melitopol, našli ho mŕtveho vo svojom dome, údajne zomrel na vysoký tlak kvôli nadváhe

27.2.2015

Michajlo Čečetov – 61 rokov, bývalý poslanec za opozičnú Stranu regiónov, údajne vyskočil zo 17. pochodia

9.3.2015

Stanislav Melnik – 53 rokov, bývalý poslanec za opozičnú Stranu regiónov, našli ho zastreleného vo svojej kúpeľni. Údajne zanechal správu pred smrťou, aby mu odpustili, ale podrobnosti o motíve nie sú známe

12.3.2015

Oleksandr Peklušenko – 60 rokov, bývalý poslanec za opozičnú Stranu regiónov, zastrelený do krku, údajne spáchal samovraždu v dedine Solnečnoje, Záporožie. Porošenkov Kanal 5 vydal správu, že je podozrivý z prípravy rozohnania demonštrantov provládnymi silami v januári minulého roka

13.4.2015

Sergej Suchobok – donecký novinár, spoluzakladateľ internetového spravodajstva http://proua.com.ua/ a http://obkom.net.ua/

15.4.2015

Oleg Kalašnikov – bývalý opozičný poslanec za Stranu regiónov, zastrelený pred prahom svojho bytu piatimi ranami, jednou do hlavy. Pred svojou smrťou dostal niekoľko vyhrážok fyzickým násilím za jeho aktivity Anti-majdanu a za otvorenú výzvu oslavovať na Ukrajine 70. výročie víťazstva nad fašizmom. Súčasnú kyjevskú vládu nazýval “totalitným fašistickým režimom”

15.4.2015

Oľga Morozová – redaktorka Netišinského vestníka bola nájdená mŕtva vo svojom byte v Kyjeve so známkami násilnej smrti. Politický motív nie je zrejmý, údajne pracovala na materiáli o nelegálnom výrube lesov

16.4.2015

Oles Buzina – 45 rokov, opozičný novinár, zastrelený pred svojou bytovkou v Kyjeve dvoma maskovanými mužmi, podľa susedov si bol práve zabehať. Pochádza z ukrajinskej kozáckej rodiny. Bol proti riešeniu krízy na Donbase silovými prostriedkami. Odkrýval korupciu vládneho režimu v Kyjeve, napojeného na ukrajinskú oligarchiu, mediálne lži, prenasledovanie novinárov na Ukrajine a cenzúru.

Novinárom bol od roku 1992. 12 rokov pracoval pre noviny “Kijevskije vedomosti” v oddelení literárnej kritky. Politickým reportérom bol v novinách “2000”, vedúcim relácií na kanáloch 1+1, Novyj a K1. Vydal 29 dokumentárnych filmov a 7 kníh. Dva mesiace od januára 2015 bol šéfredaktorom denníka Segodnja.

Dvojaký meter demokracie

Keď treba, celý svet sa dozvie o teroristickom útoku na redakciu Charlie Hebdo, ktorá šírila náboženskú nenávisť, kde sa napriek vyhláseniam svetových politikov, analytikov, či novinárov sloboda slova musí rešpektovať aj so zaťatými zubami. Celý svet sleduje v priamom prenose pochod “Je suis Charlie” z Paríža, ako aj dobre chránený pochod západných politikov a diktátorov, vrátane ukrajinského prezidenta Porošenka, ktorý sa doslova vyjadril, že sloboda slova je jeho prioritou.

Napriek tomu sa za jeho diktatúry spriadajú plány na vraždenie oponentov, pre istotu s prívlastkom “proruskí”, aby si náhodou nikto nevšimol, že na Ukrajine je represívny režim proti opozícii, prípadne pre extrémistickejších jedincov, že ide o správnu vec.

Keď ide o Rusko, tak celý svet sa dozvie o Borisovi Nemcovi a o tom ako Putin vraždí svojich oponentov a zatvára opozíciu, kde nie je sloboda zhromažďovania, a pritom celý svet mohol vidieť v priamom prenose pochod za zosnulého Borisa Nemcova  v Moskve, v tej “ruskej diktatúre” a akosi si zároveň celý svet neuvedomí, že práve takéto pochody v Kyjeve očakávať ani nemôžu a ani sa ich nedočkajú na “slobodnej Ukrajine”. Tam sa za zastrelených či obesených politikov a novinárov americký veľvyslanec nepostaví do čela pochodu za demokraciu a slobodu.

NATO podporuje politické vraždy

Dôkazom má byť stránka ukrajinských “mierotvorcov” na adrese http://www.psb4ukr.org, ktorú po prvýkrát prezentoval poradca ukrajinského ministra vnútra Anton Geraščenko v decembri 2014 a má za úlohu zbierať a zverejňovať informácie nielen o tzv. “teroristoch” či separatistoch, vojnových zločincoch a vrahoch, ale aj akýchkoľvek opozičných osobností, ktoré by mohli ohrozovať súčasnú pozíciu kyjevského režimu. A ten istý Anton Geraščenko z vrážd pohotovo obvinil ruské špeciálne služby. Stopy po vraždách Olesa Buzinu a Olega Kalašnikova sú však viditeľné práve na stránkach “mierotvorcov”. Profil Olesa Buzynu už (pre istotu) zmazali, mám aj fotky stránok, ktoré jasne ukazujú, že akýsi agent 404 doplnil informácie o ich rezidenčných adresách dva dni pred vraždami každej z obetí a na ich účte na Twitteri https://twitter.com/psb4ukr, kde sú ich podozrivé “šteboty” zo 16. apríla stále k dispozícii. Agenta 404 pár hodín po vraždách odmenili a poďakovali sa za jeho činnosť. Vlna politických vrážd a záhadných úmrtí začala práve po spustení tohto webu.

Najzaujímavejšie na tomto prípade je, kde sa server psb4ukr.org pod IP adresou 208.115.243.222 nachádza – priamo v sieti NATO v Dallase pod doménou psb4ukr.nato.int: viď http://whois.domaintools.com/psb4ukr.org.

Tým, že štvali a zverejnili súkromné adresy a iné citlivé údaje svojich opozičných protivníkov, naviedli páchateľov k tomuto ohavnému činu, bez ohľadu na to, či sa “mierotvorcovia” priamo zúčastnili, sú do vrážd namočení, rovnako ako aj NATO. Týmto odhalením sa búra mýtus o NATO ako záruke slobody a demokracie.

Martin Lipocký
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis