Pomoc potrebujú umierajúci, ale aj ich blízki

Tagged With: , , , , Add Comment

Keď sa smrteľne chorý pacient dostane do štádia, keď by ho už ďalšia liečba skôr poškodzovala ako mu pomáhala, mala by nastúpiť paliatívna starostlivosť, ktorej cieľom je zmierniť bolesť a iné ťažkosti pacienta spôsobené nevyliečiteľným ochorením, ako aj sprevádzať ho procesom umierania. Rovnako „pomáhať trúchliť“ jeho príbuzným.

„Príbuzní niekedy potrebujú viac podpory ako samotný pacient. Bývame im k dispozícii až rok po smrti blízkej osoby. Samozrejme, môžu navštevovať aj psychológa, no ten im pomôže pri zmierovaní sa so smrťou vo všeobecnej rovine. Nebol pri samotnom zomieraní. Nás spájajú s príbuznými spoločné zážitky, boli sme pri tom, keď pacient zomrel a môžeme im povedať, ako odišiel, čo povedal, či netrpel,“ hovorí Jana Hoozová, primárka bratislavského hospicu Liečebne svätého Františka.

Podľa nej však záleží od okolností, či fakt umierania prijíma lepšie pacient alebo jeho rodina. Ide o to, v akej fáze modelu Elisabeth Kübler-Rossovej sa kto nachádza. Americká psychologička Rossová hovorí o piatich fázach, ktorými prechádza človek po informácii, že umiera alebo umiera niekto blízky. Prvou fázou je popieranie (cítim sa dobre, nebude to také zlé), druhou hnev (prečo sa to muselo stať práve mne?), treťou vyjednávanie (urobím čokoľvek, aby som žil ešte aspoň pár rokov, zaplatím za špeciálnu liečbu, ak treba), štvrtou depresia (spojená s pocitmi úzkosti, strachu a beznádeje), a konečne piatou zmierenie a vnútorná príprava na smrť. Pacient a príbuzní nemusia byť v rovnakej fáze. Nie je dobré, ak sa umierajúci nestihne dostať do fázy zmierenia. Najhoršie sa podľa Jany Hoozovej umiera vo fáze hnevu.

„Hospic je riešenie pre umierajúcich pacientov, o ktorých sa z rôznych príčin nemožno starať doma a z akútneho oddelenia ich prepustili,“ vysvetľuje primárka. „Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je hospicová starostlivosť určená pacientom s nevyliečiteľným a zhoršujúcim sa ochorením, ak je ich prognóza prežitia do pol roka. Paliatívna starostlivosť v širšom kontexte môže trvať aj roky, je určená pacientom, ktorí majú zlú prognózu aj počas liečby tohto ochorenia. Náš zdravotný systém nie je v tejto oblasti efektívny. Nie je dostatok ambulancií, oddelení, ani odborníkov. Akútne oddelenia sú zamerané na pacientov s priaznivou prognózou, preto nemajú priestor pre pacientov, ktorí vyžadujú dlhodobú starostlivosť alebo zomierajú.“

Autor: Marián Benka

Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: http://www.webareal.sk/sofian

Zem a Vek
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis