Prečo milión mŕtvych Iračanov nestojí za zmienku?

Add Comment

Nová správa uvádza, že počet zabitých vo „vojne proti teroru“ môže byť vyšší ako 2 milióny. Správa zostala nepovšimnutá a žurnalisti mĺkvi.

Je to jeden zo základných princípov „humanitárnej vojny“ nového veku, kde vojna „nie je natoľko zlá“ ako kedysi, prinajmenšom nie tak zlá, aby náklady prevýšili zisky. Vojna, minimálne tá západná, nie je jazdcom na bielom koni – prináša chaos, smrť a deštrukciu.

High-tech zbrane, precízne technológie, nové etické normy, obyvateľstvo prenasledujúce povstalcov – to všetko umožnilo vkusne oddeliť „zlých“ od ostatných, čiže celá „paráda“ skončí skôr než si ju niekto všimne. Ak je to raz akceptované, stáva sa pre mocné krajiny prirodzeným – myslieť na vojnu ako prvú možnosť, nie poslednú. Rovnako je pre ne prirodzeným presviedčať svoje obyvateľstvo, že vojna nielenže bude pre nich zadarmo, ale že konečný výsledok bude dokonca prospešný a ziskový.

Toto je nám predkladané od americkej invázie do Panamy a prvej vojny v Perzskom zálive, taktiež počas posledných 14 rokov „vojny proti teroru“, kedykoľvek Spojené štáty a ich spojenci zvažujú bombardovanie niekoho ďalšieho. Jednou z ciest, ktorou si tieto vlády zabezpečili súhlas obyvateľstva, je ignorácia a bagatelizovanie dôkazov, ktoré sú v rozpore s „novou mytológiou vojny“.

Minulý mesiac bola vydaná správa „Počet obetí po 10 rokoch ‚vojny proti teroru‘„, ktorú vyprodukovali politicko-lekárske mierové organizácie Lekári pre sociálnu zodpovednosť, Lekári pre globálne prežitie a Medzinárodni lekári za prevenciu proti nukleárnej vojne. Spoločne dospeli k záveru, že priamo či nepriamo zahynulo 1,3 milióna ľudí, v dôsledku vojen v troch hlavných bojových centrách – v Iraku (1 milión), v Afganistane (220 tisíc) a Pakistane (80 tisíc).

Tieto čísla nezahŕňajú počet obetí v ostatných krajinách, kde sa odohrali západné vojenské operácie ako Jemen, Somálsko a Líbya. Tieto kalkulácie sú nepochybne rozsiahlejšie, ako by boli tie urobené v Spojených štátoch, ich spojeneckej krajine či v krajine – „menšej figúrke“ pri pasívnych reportoch nehôd alebo výlučnom hlásení obetí z bojov, na ktoré sa špecializuje napr. Iraq Body Count (IBC).

Správa uvádza, že 1,3 milióna je „konzervatívny odhad“, a že skutočný všeobecný údaj môže byť vyšší ako 2 milióny. Tieto štatistiky obsahujú nielen obete násilia rôznych štátnych a neštátnych aktérov zapojených do konfliktov; tiež zvážili úmrtia kvôli nepriamym dôsledkom vojen ako je hlad a podvýživa, nedostatok čistej vody, liekov, slabý prístup k zdravotnej starostlivosti, zhoršenie životných podmienok, choroby, deštrukcia infraštruktúry a toxické zbrane.

Niekto by mohol očakávať, že v demokratickej spoločnosti by vlády, politické strany či novinári zvážili a vyhodnotili tieto nálezy. Ak sú presné, vyvolávajú otázky a diskusiu o celom poňatí „humanitárnej vojny proti terorizmu“. Mohli by byť východiskovým bodom pre širšiu debatu o zdôvodnení a racionalizácii pre množstvo globálneho násilia, ktoré bolo rozpútané ako reakcia na útoky z 11.septembra.

Napriek tomu sa odpoveď na túto správu o počte mŕtvych nedostavila. Ticho. Žiadny americký či britský vládny funkcionár ju nekomentoval a nespomenul. Mainstreamové médiá taktiež nič. Správa bola prebratá obvyklými „podozrivými“ (RT, Telesur, Press TV) a rôznymi protivojnovými internetovými zdrojmi. Toto mlčanie nie je úplne prekvapujúce. Ako správa uvádza:

„Politicky užitočnou voľbou pre americké politické elity bol atribút pokračujúceho násilia rôznych bratovražedných stretov, vrátane náboženského nepriateľstva z histórie, akoby oživenie a brutalita týchto konfliktov nesúvisela s destabilizáciou spôsobenou desaťročiami vonkajších vojenských intervencií. Podceňovanie ľudských strát počas prebiehajúcich západných zásahov, či už úmyselné alebo prostredníctvom samocenzúry, bolo kľúčom k odstráneniu „odtlačkov prstov“ a zodpovednosti.“

Absolútne správne. Pre naše vlády nemôžu existovať „odtlačky prstov“. Naše vojny sú správne, čisté, žiadna brutalita, násilie a smrť neexistuje a zodpovednosť budú niesť len tí ostatní. A keď naše vlády sú konfrontované s dôkazmi, ktoré odporujú ich predpokladom, sú prisúdené „zlému jedincovi“, „kolaterálnym škodám“, prípadne odsúdia a zosmiešnia organizáciu, ktorá tieto dôkazy vyprodukovala (ako to spravila Bushova a Blairova administratíva s Lancet Report). Inokedy budú dôkazy jednoducho ignorovať s vedomím, že „štvrtý sektor“ bude poslušne robiť to isté a verejnosť sa tak nikdy nedozvie, že vôbec dôkaz existoval.

Preložené z: stopwar.org.uk

Marián Ďuriš
"Sněží a venku se setmělo. Tato noc - a tato zima - naštěstí nebude dlouhá. Nebudeme-li chtít."

Pridaj komentár

  & Časopis