Prezident a revolucionár

Tagged With: , , , , 1 Comment

Stephen „Steve“ Bannon bol kľúčová postava v Bielom dome. Teraz si ale musel šéf poradcov Donalda Trumpa vziať svoj klobúk a vrátil sa na čelo amerického internetového impéria Breitbart. Či skutočne došlo k sporu alebo k dohode medzi nimi, je otázne. Aké ciele sleduje muž, ktorého pokladajú za strojcu Trumpovej revolúcie?

„Som pouličný bojovník,“ povedal Steve Bannon po svojom návrate do centrály Breitbartu. Cíti sa vraj oslobodený, lebo len tu sa môže opäť venovať boju proti svojim nepriateľom. Keď v auguste vypratal svoju kanceláriu vo Washingtone, javilo sa to najprv tak, ako keby rezignoval: „S prezidentúrou Trumpa, za ktorú sme bojovali, je koniec.“ O deň neskôr sa vyjadril opačne: „Opúšťam Biely dom a tiahnem do vojny za Trumpa a proti jeho protivníkom.“ Zlom to teda nebol. Ale: „Republikánsky establišment nemá záujem o to, aby bol Trump úspešný,“ povedal Bannon. „Oni nie sú žiadni populisti, ani nacionalisti, nemajú žiaden záujem o svoj program. Nič.“

Ak sledujeme amerického novinára Joshua Greena a jeho autobiografiu o Bannonovi  Devil´s Bargain (Zmluva s diablom), je tento staronový šéf Breitbartu tak či tak na koni – a  Donald Trump je jeho nástroj. Denník Die Welt to vystihol v titulku: „Trump bez Bannona je ako brucho bez hlavy.“

Konzervatívny revolucionár

Že tomuto mužovi ide o viac ako len o kozmetické korektúry politického systému, nikdy neskrýval. Krátko po prevzatí úradu Trumpom sľúbil nie menej ako „dekonštrukciu administratívneho štátu“. Už v novembri 2013 povedal: „Som leninista. Lenin chcel štát zničiť, a to je aj môj cieľ. Chcem nechať systém kolabovať – a s ním celý establišment.“ Samozrejme, Bannon nie je žiadny ideologický leninista, ale metodický. Chce revolúciu, ale tú sprava.  V protiklade k štruktúrnym konzervatívcom republikánskej štátnej elity mu nejde o to, ochraňovať tradičné, ale na troskách starého vybudovať niečo nové.

Bannon je revolucionár v zmysle spisovateľa Arthura Moellera van den Brucka (1876 – 1925), ktorý napísal začiatkom roka 1920: „Konzervatívny človek dnes hľadá nejaké miesto, ktoré je začiatkom. Je teraz potrebným udržiavateľom a súčasne aj buričom. Nadhadzuje otázku: Čo je hodné uchovania?“ Táto hodnota uchovania musí byť podľa Moellerovho poňatia najprv formovaná. „Konzervatívne je najprv vytvárať veci, ktoré sa oplatí uchovať,“ znie jeho krédo.

Aj staronový šéf Breitbartu je ostrý stratég, ktorý vedie, namiesto toho, aby nasledoval. Novinár Tilman Jens píše vo svojej pred dvomi rokmi zverejnenej biografii Stephen Bannon – Trumpov temný zaklínač: „Už ako mladý navigátor na palube torpédoborca rozvinul svoj talent ukázať kapitánovi cestu. Ako režisér prísne národných propagandistických filmov, predovšetkým ale ako šéf pravicovo populistických Breitbart News sa naučil, ako sa vedie kampaň. Vie, ako vyhrať bitku. Vie, ako mobilizovať masy. Ale predovšetkým vie, ako sa chopiť túžob a resentimentov amerických mužov bielej strednej vrstvy, všetkých tých nespokojných, ktorí sa cítia byť pripravení politickou triedou o svoju budúcnosť.“

Od syna robotníka k miliardárovi

Narodil sa v roku 1953 v Norfolku (Virginia) a do kolísky mu bol vložený konzervativizmus. Jeho rodičia boli presvedčení demokrati, angažovali sa v odboroch a podporovali J. F. Kennedyho, pretože rodina pochádza z Írska. Bannonovi bol predovšetkým vpečatený katolicizmus. Každú nedeľu sa išlo s rodičmi do kostola. Keď pozeral v júli 2014 z Washingtonu Vatikánsku konferenciu, obrátil sa ku klerikálom s ostrou rétorikou: „Myslím, že tí statoční a úprimní v cirkvi sa nesmú vzdať svojej viery. Musia pre svoju vieru bojovať, tiahnuť do boja proti barbarstvu, ktoré vyhladí všetko, čo sme za posledných 2000 rokov prežili.“ Kresťanský Západ sa podľa neho ocitá „vo vojne proti islamu“.

Popri moslimoch stoja celkom hore na zozname nepriateľov genderoví a multikultúrni liberáli, takzvaní „Social Justice Warrios“. A tie veľké peniaze! V protiklade k mnohým americkým pravičiarom rozoznáva syn proletárov z Virgínie súvislosť medzi záujmami kapitalistov a prisťahovalectvom: „Plutokrati a Silicon Valley chcú priviesť bez prekážok do USA ľudí z celého sveta.“

Po období strávenom u námorníctva ako dôstojník, kedy sa stal prívržencom Ronalda Reagana, študoval Bannon na jezuitskej Univerzite Georgetown a Harward Business School, prešiel ku Goldman Sachs, nakoniec sa osamostatnil vo filmovom obchode a investoval do počítačovej hry World of Warcraft.

Andrew Breitbart – človek na hrane

Rozhodujúci zlom v Bannonovom živote v roku 2004 spôsobilo zoznámenie sa s Andrewom Breitbartom, zakladateľom Breitbart News. S mediálnym podnikateľom, ktorý sa narodil v roku 1969 v Los Angeles a spoluzakladal Huffington Post, ho spájala „spriaznenosť duší“. Aj on bol človek „na hranici“. Andrew Breitbart zomrel predčasne v roku 2012 ako 43-ročný na infarkt. Po jeho smrti prevzal riaditeľské kreslo Stephen Bannon a dôsledne prebudoval médium na bojový orgán alternatívnej pravice. Kvázi vojenské poslanie internetovej platformy dnes s vyše 20 miliónmi čitateľov po celom svete dokumentoval už sám tým, že svoju redakčnú miestnosť premenoval na „War Room“. Centrála v Los Angeles sa nazýva „Headquartier“.

Bannon nie je jednoducho len šéf podniku – on vedie vojnu. Ako za čias vojenskej služby v námorníctve manévroval torpédoborec USS Paul F. Forster, vedie teraz bojovú loď Breitbart News cez všetky búrky, aby vystopoval a potopil nepriateľské jednotky. Raz nadiktoval jednému redaktorovi z New York Times do poznámok: „Médiá musia byť zahanbené a ponížené.“ Vo svojom boji proti štátnej elite našiel Bannon finančne silného spojenca v  excentrickom miliardárovi Richardovi Mercerovi. Ten sponzoruje nielen Breitbart, ale aj iné projekty, v ktorých hrá Bannon hlavnú úlohu. Novinár Joshua Green píše, že knihomoľ Bannon rozoznal význam audiovizuálnych a digitálnych médií pre politickú kritiku a vsadil na to úspešne. Je to politický aktivista, stratég a intelektuál v jednej osobe.

V boji proti systému

Bannon, ktorý sa vymedzil voči Wall Street ako „ekonomický nacionalista“, zastupuje dôsledne izolacionalistické a antiglobalistické pozície. Jeho politický boj patrí miliónom ťažko pracujúcim Američanom, ktorí sa dostávajú do mlynských kameňov kapitalizmu a sú ohrození nezamestnanosťou, zadlžovaním a nemilosrdne vykorisťovaní finančným priemyslom. Jeho vlastný otec stratil počas finančnej krízy v roku 2008 svoje úspory – aj preto premýšľa bývalý manažér Goldmanu o pomste.

Trump sa mu javil pritom ako najvhodnejší spojenec.  Legendárna reč „America First“, ktorú predniesol miliardár 13. októbra 2016 vo West Palm Beach na Floride, pochádza pravdepodobne z Bannonovho pera. Vo svojom prejave vyhlásil prezidentský kandidát: „Toto je boj o prežitie nášho národa. A toto bude posledná šanca, ako ho zachrániť. Tieto voľby budú rozhodovať o tom, či zostaneme slobodným národom, alebo len ilúziou nejakej demokracie, v skutočnosti len kontrolovanou hrsťou globálnych záujmových skupín, ktoré systém manipulujú.“

Zdroj: Daniel Pfőhringer, Compact 10/2017, skrátené (www.compact-online.de)

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Mária Hutirová
Zopár slov o autorovi...
One Response to "Prezident a revolucionár"
  1. Americký deep state sa snaží zúfalo zvrhnúť Trumpa. Možno sa mu to aj podarí. Ale bude to pyrrhovo víťazstvo. vačšina ľudí si konečne uvědomí, že volby v USA příliš neznamenajú a moc drží úradnícko-korporativistická oligarchia. Jej sila bola v tom, že s jej existenciu většina ľudí neuvedomovala, to už je bude minulosťou.

    http://www.epshark.cz/video/66/pat-buchanan-deep-state-chce-svrhnout-donalda-trumpa

Pridaj komentár

& Časopis