Schulz žiada odsun amerických jadrových zbrani z Nemecka

Tagged With: , , , , , 1 Comment

„Ako kancelár Spolkovej republiky sa zasadím za to, aby boli stiahnuté jadrové zbrane umiestnené v Nemecku,“ vyhlásil sociálnodemokratický uchádzač o funkciu nemeckého kancelára Martin Schulz na úvod svojej predvolebnej kampane. Tá vyvrcholí v druhej polovici budúceho mesiaca pred voľbami do Spolkového snemu.

Strážca vernosti

Na pohľad odvážne slová tohto profesionálneho politika, ktorý by sa v inej sfére asi ťažko slušne uživil, sa okamžite predrali na titulné novinové stránky v Nemecku i za jeho hranicami. Nemecká sociálna demokracia SPD je koaličným partnerom vo vláde kresťanskej demokratky Angely Merkelovej a nesie spoluzodpovednosť za vládnu politiku z ostatných rokov. Nie je o nič menej stranou veľkokapitálu ako Merkelovej CDU a zastupovanie sociálnych záujmov pracujúcich v tradíciách nemeckej sociálnej demokracie prenechala do veľkej miery politickej strane Die Linke (Ľavica). SPD sa nevyhradzuje ani voči globalistickej agende nadnárodného kapitálu a pretláča metodiku homogenizačného sociálneho inžinierstva na celoeurópskej aréne ešte bezohľadnejšie ako merkelovskí kresťanskí demokrati a bavorskí kresťanskí socialisti.

61-ročný Martin Schulz zosobňuje typického odnárodneného a vnútorne bezobsažného špičkového funkcionára SPD. Bol jediným poslancom z obrovského 751-členného Európskeho parlamentu, ktorý nemal maturitu. Ako vysvetľuje internetová encyklopédia Wikipédia, „poté, co musel dvakrát opakovat 11. třídu, nebyl kvůli špatným studijním výsledkům připustěn k maturitě.“ Vyučil sa za kníhkupca a pred vstupom do politiky sa živil predajom kníh. Vtedy ešte klasických, papierových. Dnes by ho to asi neuživilo. Starosti o slušný zárobok však nebude mať. Do 17. januára (2017) poberal päť rokov plat predsedu Európskeho parlamentu a od 19. marca ho živí nemecká sociálna demokracia ako svojho straníckeho predsedu. Je to muž bez chrbtovej kosti, čítankový homo politicus, ktorý by mal v novej koaličnej vláde Angely Merkelovej slúžiť ako priamy posol, informátor a strážca lojálnosti Berlína bruselskej eurokracii.

Odsun prebieha už dávno

„Železná Angela“ však zapredala už pred štvrťstoročím svoju dušu americkým záujmom a tým podriaďuje kurz svojej vlády i štátu. Situácia sa začína pre ňu zamotávať nástupom Donalda Trumpa do úradu amerického prezidenta. Biely dom poľavuje v poháňaní do integračného zbližovania medzinárodných hospodársko-politických zoskupení a prenecháva iniciatívu na tomto poli eurokratom v Bruseli. Zatiaľ čo nemecká kancelárka sa snaží navonok bagatelizovať trenice v transatlantických vzťahoch, pretože ju viaže poslušnosť Washingtonu i Bruselu, môže si Martin Schulz – telom i srdcom eurokrat – dovoliť búšiť verbálne do USA.

Keď zahrnul do svojich volebných sloganov výzvu na odsun amerických jadrových zbraní z Nemecka, spôsobil mierny rozruch doma i v zahraničí. V skutočnosti však kričí naprázdno do vetra, pretože Washington si ešte dlho udrží priamu kontrolu nad ozbrojenými silami Nemecka. Má k tomu všakovaké páky, vrátane bilaterálnych a medzinárodno-právnych mechanizmov siahajúcich ku koncu 2. svetovej vojny. Do problematiky rozmiestňovania jadrového arzenálu USA v Európe nebudú ešte dlho hovoriť také druhotriedne politické figúrky ako Martin Schulz, ale ani kancelári v Berlíne.

Proces denuklearizácie Nemecka beží už dlhší čas. Pentagón ráta s presunom rakiet krátkeho a stredného doletu s jadrovými hlavicami zo strednej do východnej Európy. Rozšírenie NATO o stovky kilometrov na východ po roku 1999 to umožňuje a obnovenie studenej vojny to propagandisticky a právne prikryje. Jediná lokalita v Nemecku, kde sa americké jadrové zbrane oficiálne ešte stále nachádzajú, je letecká základňa Bundeswehru pri obci Büchel v spolkovej krajine Porýnie-Falcko. Má ísť o dvadsať jadrových bômb typu B61 a Spojené štáty zdieľajú spoločnú kontrolu nad ich aktivovaním s Nemeckom na zmluvnom základe NATO z roku 2015. Silácke predvolebné reči Martina Schulza je preto treba posudzovať v tomto kontexte a neprikladať im väčší význam, než v skutočnosti majú.

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Patrik Sloboda
Zopár slov o autorovi...
One Response to "Schulz žiada odsun amerických jadrových zbrani z Nemecka"

Pridaj komentár

& Časopis