Sčítanie hlupákov na Slovensku

Tagged With: , , , , Add Comment

Tradične sa to robí v parlamentných voľbách. Aby mali šmrnc, kapitalizmus k nim priskrutkoval, ako ku všetkému, výborné reklamné heslá: slobodné a demokratické. Celé generácie, vychované na bludoch virtuálnych i skutočných ani netušia, že pred viac ako sto rokmi istý Lenin o tom napísal veľmi prosto: občan si v takýchto voľbách slobodne vyberá, kto ho bude v ďalšom období ohlupovať a okrádať.

Ak by jeho výrok nebol pravdivý, naše pokiskované ulice a námestia by boli prázdne, nie? Zároveň, pokriky, heslá a nápisy len dokumentovali naivitu a hlúposť prítomných. Voľné pokračovanie novembra 89? Hlupáci nepochopili, že stoja už v celkom inej rieke. A že ani tá rieka, ani jej symbolické dno, im už nepatrí.

Lumpeninteligencia dala do pohybu masy naivných a hlupáčikov, vrátane detí, zneužijúc tragédiu akou vražda vždycky je. Bolo by to úprimné, ak by takto bojovala aj za desiatky každoročne (!) zamrznutých a zahynuvších bezdomovcov a žobrákov. Kde boli, keď v Trenčíne, vo výrobe na následky vykorisťovania a neľudských pracovných podmienok zomrela mladá žena? All for Anna?

Opozícia mentálna i parlamentne usadená vie, že na takejto chudobe a biede sa rekonštrukcia vlády – a tak návrat k moci – postaviť nedá. Koho, prezidentom-lyžiarom počínajúc, zaujímajú bezdomovci bez mena? A v tzv. vyspelom svete takýchto nešťastí majú denne na tisíce. Len v USA zahynie cez 300 ľudí; každý boží deň. Vraždy mafiánske a iné, drogy a samovraždy takmer pravidelne dopĺňa streľba na školách. Číslo 17 je konečné? Koľko prezidentov, či ministrov, podľa takejto metodiky, by v slávnej Amerike museli vymeniť len za jeden mesiac?

Frajerina ponovembrovej hry na demokraciu je v tom, že ak nevyhrali naši, výsledok neplatí. Treba ho spochybniť, či zosmiešniť. Byť v opozícii je jeden veľký, a pritom dobre platený flám. Všetko sa môže a jediná starosť je čo si obliecť, vypiť či zjesť. Nevýhodou je, že sa nedá bohatnúť na štátnych objednávkach, na prideľovaní eurofondov, na darebáctvach a zločinoch kapitalizmu. Lebo figuranti, lepšie povedané fakturanti, ktorí o tom rozhodujú, sú z dielne vládnucich strán. Takto funguje kapitalizmus teraz i v minulosti, národne i nadnárodne. Ak to trvá dlho, a nie je šanca na zmenu, treba niečo urobiť. Ako v hokeji. Vojny a štátne prevraty, vraždy, embargá, kurzové špekulácie a iné, sú súčasťou technológie moci, ako to nazvali tam, na Západe.

A kto chce psa byť, palicu si nájde. Vedeli už naši predkovia. Ak by premiér nemachroval birmovkou, a lepšie si spomenul na svoje zväzácke začiatky, bol by vedel, že slušné dievča sa dostane do neba, ale zlé všade. Aj na Úrad vlády. Aj tu je dôkaz, že nie každý socialistický poznatok treba odmietnuť. Tento je priam teologický, lebo je starý ako desať božích.

Pád berlínskeho múra načal etapu neodvratného pádu kapitalizmu. Čím viac kriku o páde socializmu vytvárali, tým len sofistikovanejšie zakrývali vývojové tendencie neľudského, zločineckého a vykorisťovateľského režimu. Všeobecnú krízu si načas odvrátili pohltením a zničením našich trhov, našej práce. Naše zdroje, vrátane ľudských a demografických, im poslúžili na odvrátenie konca. A tak to ide ďalej, len sa menia spôsoby a nástroje. Konečná stanica, pre nás všetkých – bez ohľadu koho sme volili – je totálny chaos a vojna. S Ruskom by bola najlepšia, lebo ak by sa vydarila, k dispozícii by boli zdroje nekonečné. Len má to háčik, respektíve niekoľko. Jadrový je len jeden z nich. Tie menšie, ako napríklad fungujúca V4, nie sú zanedbateľné. Hádaj kto príde na večeru. Alebo aspoň do Kuchyne.

Naivným a hlupáčikom vložili softvér, že ak si vymenia predsedu vlády, ministra vnútra – zabudli na ministra zdravotníctva, lebo tu sa skutočne zabíja, denne a nemilosrdne – a nejakých policajtov, že všetko bude dobré. Čo sa zmení? Nič. Len sa vymenia papierové hlavy a hlavičky, tí vymenia fakturantov a vekslácka hra na demokraciu a slobodu bude pokračovať ďalej. Nové dresy, či nové dievčatá na Úrade vlády nič nezmenia na fungovaní kapitálu; len kradnúť a ohlupovať už budú iní.

Možno lepšie, možno amatérskejšie. Dokolečka dokolola, ako si to vyštrngali. Už len obraz Havla do každej spálne, a do každej vyluxovanej sakristie. Nestačí takmer 30 ročná skúsenosť? Hlupákom nie. Len ich treba udržiavať pri živote a v primeranej intelektuálnej kondícii. Ukazovať jachty na Floride, sem tam Titanic, ale Auroru ukrývať a špiniť.

Ako skončí tento slovenský variant, keď ukrajinský nevyšiel? Zdá sa, že po prvej bitke je to na remízu. Brutální zásah na Národní tříde sa nekonal, čomu na poslednú chvíľu zabránilo vynútené, ale nie náhodné trojstretnutie. Bude sa predlžovať. Autori inscenácie vedia, že k dispozícii sú, aj budú, ešte samostatné nájazdy. Len víťazom nemusí byť ten, kto strelí gól. Pri politickom besnení nič nie je isté. Novembrová mládež, ktorá nám dnes vládne, len získa novú skúsenosť: aké to je, ak sa lož a demagógia mieša s pravdou. Ako to robili aj oni, v novembri 89.

Možno predpokladať, že teraz sa schádzajú realizačné tímy na oboch stranách barikády. Na rozdiel od športu nie oddelene, ale za jedným stolom. Kapitalizmus nehrá ruletu. Ak hazarduje, tak len s našimi životmi, nie s našimi peniazmi či svojim univerzálnym kapitálom.

Určite sa dohodnú. Divadlo, ktoré nám predvedú, nebude podstatné. Hra na slobodu a demokraciu, na chudobu, biedu, minimálne mzdy a dôchodky, drahú a nekvalitnú zdravotnú starostlivosť, úpadkové školstvo s kúpenými rektorátmi, s pokračujúcim morálnym úpadkom, s hrozbou vojen a pretláčaním migrantov, bude pokračovať ďalej. Lebo darebácky a zločinecký je režim, nie len jeho fakturanti. Vec samotná sa nezmení tým, že zmeníme jej názov; Fridrich Engels.

Hlupákom stačí kapitalizmus. Múdri a čestní ľudia chcú viac.

Michal Dieneš

Pridaj komentár

& Časopis