Slovania nepotrebujú recepty na život od Nemcov či Američanov

Add Comment

Začnem diskusiou dvoch čitateľov Zem&Vek na sociálnej sieti, ktorá ma zaujala. Hlavne reakcia istej mladej ženy.

Názor čitateľa: „Nejde o to, čo vedeli štúrovci a iní myslitelia. Ani o to, čo vykonali. Ide o to, prečo je dnes moc ľudí, ktorí sú slepí a hluchí, ba čo viac, ľudia sa bránia čomukoľvek inému.“ Reakcia čitateľky: „Možno je to našim obmedzeným slovanským myslením, keď nás každý zatiaľ len podvádza. Či hľadáme len obetného baránka na ospravedlnenie našej slovanskej neschopnosti?“ Nič také, ako slovanská neschopnosť neexistuje, drahí veriaci – zareagoval by kňaz.

Je ťažké milovať čas národnej obrody? Je ako obrovská, zakrvavená čaša plná spoločenských krívd, vynosených, ľudskou stokou zapáchajúcich „osobností” a spoločenského bahna, ktorú národ Slovanov svojím podvedomím rozkolísal, prevrhol a všetka tá špina sa z nej vyliala.

Je tiež ako jar, kedy v tmavej hore ožívajú staré smreky, prívalmi hučiace potoky strhávajú všetok nános špiny, čo im stojí v ceste a keď sa postavíte na zápač, uvidíte úsmevom slnka rozohriatu stráň ľudskej slobody, s podsvieteným odtieňom zelenej farby, aká sa v iný čas vidieť nedá.

Češka Jiřina Prekopová je svetovo uznávaná psychologička. Žila v Nemecku, prednášala na rôznych miestach sveta. Jej publikačná činnosť je svetoznáma a jej diela sú prekladané do dvadsaťšesť jazykov sveta.

Narodila sa v roku 1929, 14. októbra v Prostějove. V päťdesiatych rokoch minulého storočia bola prenasledovaná kvôli protikomunistickým názorom. Ako absolventka psychológie na Palackého univerzite v Olomouci, v čase komunistického útlaku pracovala napríklad v poľnohospodárstve či ako telegrafistka na železnici.

V roku 1970 s manželom Valentinom – politickým väzňom, emigrovali z Československa a usadili sa v Nemecku. Tam sa stala jednou z najprestížnejších psychologičiek.

V roku 1988 jej vyšla kniha Malý tyran, preložená do 26 jazykov, ale aj iné, ďalšie knihy o vzťahoch a výchove, ktoré sa stali knižnými bestsellermi. Je známa svojím výrokom „omaminkovanie muža”, ktorým hlboko načiera do slovanských tradícií rodiny.

Citujem jeden z jej posledných výrokov o európskej spoločnosti: „Nároky žien na muža sa zvyšujú. Ženy nie sú schopné robiť kompromisy. Hromadia sa mi prípady, keď sa rozpadajú vzťahy vzdelaných, veľmi inteligentných a empatických ľudí. Oni sú empatickí, ale bohužiaľ len sami k sebe. Každý presadzuje to svoje. A ženy, namiesto toho aby si to svoje presadzovali tajomnou silou, hundrú, správajú sa ako muži. Nikdy predtým nebolo toľko žien, ktoré sa správajú ako muži.”

Naštudovala som si všetky dostupné materiály o jej živote a práci. Námety na svoju tvorbu,čerpá hlavne zo sociálne rozvráteného nemeckého prostredia. V jednom z posledných rozhovorov pre tlač,dnešných ľudí opisuje takto: „Dnešní ľudia si myslia, že je normálne sa pri prvom konflikte či nedorozumení rozísť, rozviesť. Keď som napísala v Nemecku knihu Malý tyran, brala som ju aj ako varovanie pre Čechy. Pretože v Nemecku je už v tomto smere dekadencia naozaj pokročilá. Generácia detí, ktoré si v detstve mohli robiť, čo chcú a nevideli v rodinách vzory, sa stala generáciou egoistov. Tá generácia už má deti. Dnes im kolabujú manželstvá, takže ich deti opäť nevidia vzory. A je tu ďalšia generácia egoistov. Dnešné deti sú preto chudáci.”

Celoživotná práca Jiřina Prekopovej nie je nič iné, ako čerpanie z obrovskej studnice slovanskej múdrosti. To čo táto odborníčka na ľudský prístup hovorí, sú vlastne princípy nášho života z histórie slovanstva.  Zároveň jej prácu považujem za oslavu slovanskej správnosti, ktorá nám koluje v žilách. Nakoniec, zhodnoťte sami! Opäť citujem pani Prekopovú: „Ja myslím, že ľudia v dobe kedy sa nerozvádzali, boli šťastnejší. Žili vo väčšej istote. Teraz sa z ľudského života istoty a jednoznačnosť vytrácajú. To bola tisícročná zásada, že si ľudia pri svadbe povedali, že spolu budú až do smrti. A tak sa to ctilo. Bol to akýsi vyšší zákon, a tak ľudia vedeli, že sa spolu musia naučiť robiť kompromisy, aby tie zásady dodržali. Oni proste vydržali, pretože im záležalo na tom, aby vydržali. Robili spoločne všetko pre to, aby naplnili ten sľub, zvyk.“

Alebo iný názor pani Prekopovej, tentoraz na striedavú rodičovskú starostlivosť, ako následok nesprávneho prístupu k životu: „Striedavá starostlivosť je hrozná vec. Viete si predstaviť, že každý týždeň či dva bývate inde? Alebo že stále čakáte, kedy a či príde otec? To je úplné popretie pocitu istoty, dôvery, bezpečnosti. Popretie presne toho, čo deti od rodičov potrebujú. Chudáci tí, ktorí to musia vydržať.
Pozrite sa do nemeckých škôl. Tri štvrtiny detí v triedach sú z rozvedených rodín a majú striedavú starostlivosť. Útek pred náročnými situáciami a konfliktami sa stáva metódou, a to po celé generácie. Vo veľkých nemeckých mestách, napríklad v Mníchove, je už teraz väčšina obyvateľov single. Z rôznych prieskumov tam jasne vyplýva, že generácii za generáciou klesá ochota uzatvárať sobáše.“

Nič také ako slovanská neschopnosť neexistuje, priatelia. Slovania nepotrebujú recepty na život. A už vôbec nie od národov ako sú Nemci, či Američania. Naopak. Slovanskú správnosť rozdávame aj v čase, kedy sú európske národy stratené vo vlastnom žití. Česká Slovanka Jiřina Prekopová je toho ľudským dôkazom.

Existuje iba päťtisícročná slovanská správnosť, ktorú nám závidí celý svet. Preto je dnešnou spoločenskou luzou považovaná za nesprávnu a všetci vyznávači globalizácie sa ju snažia v nás potlačiť. Sú totiž vo svojich životoch stratení a nešťastní.

Mária Vidomská
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

& Časopis