Slovenský prezident je Donald Trump

Add Comment

Prológ: „Krajinu robia jej inštitúcie. Ak sú tieto inštitúcie ovládané cudzou mocou, prestáva existovať krajina aj národ. K týmto inštitúciám patria úrady, vláda, vzdelávanie, poľnohospodárstvo a ekonomický rozvoj, riadenie prírodných zdrojov, národná infraštruktúra vrátane energetiky a dopravy, zdravotníctvo, bezpečnosť a iné. Sú to veci, na ktoré myslíme, keď premýšľame o koncepte moderného národného štátu”.

USAID (United States Agency for International Development) či Americká agentúra pre medzinárodný rozvoj je agentúra federálnej vlády Spojených štátov. Bola založená v roku 1961 rozhodnutím prezidenta Johna F. Kennedyho. Ako nezávislá federálna agentúra sa riadi zahranično-politickými smernicami od amerického Ministerstva zahraničných vecí a „usiluje sa o podanie pomocnej ruky ľuďom v zámorí, bojujúcim za lepší život, ktorí sa snažia žiť v slobodnej a demokratickej krajine”. Problém je, že v skutočnosti, napríklad na Slovensku, financuje tretí sektor, ktorý rozvracia slovenskú spoločnosť.

Oficiálne ciele USAID zahŕňajú poskytovanie „ekonomickej rozvojovej pomoci po celom svete na podporu amerických zahranično-politických cieľov – takto Američania nazývajú rozvratnú činnosť agentúry pôsobiacej v subsaharskej Afrike, Ázii, na Blízkom východe, v Latinskej Amerike a Karibiku, Európe a v Eurázii. Keď však vezmeme reálny model – napríklad z Iraku, kde USAID doslova zastávala vo vojne s Huseinom, úrad vlády nad Irakom, pretože všetky články štátnej moci americká armáda predtým zničila, potom musíme skonštatovať, že USAID nie je nič iné, ako boli v časoch kolonizatorov „úrady Gubernátorov“, ktoré svoje kolonizované krajiny – „gubernie“ spravovali. Principiálne to isté robilo USAID aj v Afganistane. Ak teda dnes niekto povie, že Slovensko bolo v rokoch pôsobenia USAID americkou guberniou, tak sa nemýli. Problém je, že USAID pôsobí na Slovensku dodnes.

USAID pracuje s oficiálnym ročným rozpočtom približne 30 miliárd amerických dolárov a len z USA mala táto organizácia v roku 2016 spolu približne 12-tisíc zamestnancov – prevažne dôstojníkov alebo oficiálnych agentov zahraničnej služby, ktorí pracujú vo svete. Ich rozpočet je však oveľa väčší, pretože ich iniciatívy podporuje americký privátny sektor. V USA existuje zákon, na základe ktorého musí USAID pri svojich zahraničných činnostiach, primárne používať produkty a služby od dodávateľov zo Spojených štátov.

Pri amerických vojnách vedených vo svete, napríklad v Afganistane, mala USAID na starosti „občianske záležitosti“ ako akýsi „benefit mieru“, ktorý americká armáda do Afganistanu priniesla. Len na okraj spomeňme, že vďaka tomuto mierovému posolstvu dodnes zomreli státisíce ľudí. USAID – „úrad amerického gubernátora“ teda jednoznačne riadi svoje gubernie, o čom niet žiadnych pochýb.

Tak to čiastkovo zosumarizujme. Na Slovensku organizácie tretieho sektoru, okrem Sorosa, financuje aj USAID, ktorý je akýmsi americkým vládnym buldozérom valcujúcim cestu americkým investorom – predtým vojensky vyrobenou americkou armádou v nejakom regióne sveta. To je však iba jedna z jej činností. USAID na Slovensku existuje hlavne preto, aby prevzala cieľovú krajinu pomocou vplyvu v orgánoch štátnej moci. Spôsob, akým to chce dosiahnuť, je poštvávať ľudí v krajine proti sebe a znefunkčniť štátny systém. To je tvrdenie, ktoré samozrejme podložím faktami.

USAID je na Slovensku od roku 1990. Šéfom slovenskej misie USAID bola Paula Goddardová, čo vlastne znamená, že americká vláda mala už od roku 1990 na Slovensku okrem americkej ambasády svoj „úrad gubernátora“! Ak by sme chceli spoluprácu s USA vyvážiť, Slovensko by muselo urobiť to isté a museli by sme mať v USA okrem slovenskej ambasády aj svojich agentov, napríklad z ministerstva obrany, ktorí by sa tam oficiálne prezentovali ako slovenskí agenti s misiou pomáhať Spojeným štátom, pričom by sa snažili prevziať moc nad USA. Viete si to vôbec predstaviť?

Goddardová spolupracovala na Slovensku hlavne s Ivanom Miklošom, ďalej s Emíliou Sičákovou, dnes Beblavou (manželkou poslanca Miroslava Beblavého), Eugenom Jurzycom, exministrom Radičovej vlády a dnešným poslancom NR SR za SaS, treťosektorovou Transparency International, ďalej nadáciou Pontis a agentúrou Focus, s ktorou urobili v roku 2000 sériu diagnostických zisťovaní, ktoré nazvali „Korupcia na Slovensku“. Problém je ten, že Paula v roku 1999 oficiálne ohlásila ukončenie činnosti USAID na Slovensku. Jednoduchšie: americká vláda si vyžiadala správu o stave korupcie vo svojej gubernii Slovensko a spomenutí ľudia ju za peniaze z USAID vypracovali a odovzdali.

Prešla som si túto správu. Má sto strán a je vskutku podrobná. Dozviete sa z nej všetko. Napríklad, koľko platili v roku 2000 úplatky starí ľudia u lekára, aké sa platili úplatky na súdoch, koľko ľudia platili za marenie vyšetrovania na polícii, ako bolo treba uplatniť úradníčku za vydanie živnosti – prosto, kompletný hĺbkový audit na výpočet toho, koľko bude stáť americkú vládu ovládnuť prostredníctvom tretieho sektora vykonávateľov štátnych mocí. Samozrejme, všetko pod rúškom toho, akú vysokú pomoc SR od USA potrebuje na odstránenie korupcie.

Opäť jeden „drobný“ problém. USAID zasahuje do slovenskej politiky pod rúškom boja proti korupcii už 27 rokov a korupcia v SR je dnes taká, že nikdy vyššia nebola. Sme po Mexiku druhou najskorumpovanejšou krajinou sveta a všetci tí, ktorí USAID – „úradu amerického gubernátora“ na Slovensku pomáhali, sú dnes dosadení do vysokých politických či medzinárodných postov a rozkladajú stabilitu štátnych inštitúcií. USAID nám peniazmi, ktoré sem za 27 rokov „napumpoval“, rozhodne nepomohol. Boj s korupciu na Slovensku je teda školácka hra pre zmanipulovaných študentov Dávida Straku a Karolínu Farskú, nie pre triezvo mysliacich ľudí.

Pri čítaní Miklošovej analýzy korupcie z roku 2000 som sa však logicky dopracovala k jednej zásadnej veci. Korupcia na Slovensku nielenže nezmizla a hrozitansky narástla. Ona hlavne zmenila štruktúru, pretože keď pred 27 rokmi platili úplatky staré babičky svojím lekárom, vo výške dvadsať vtedajších slovenských korún, čo je dnešných, necelých 70 centov, dnes sa platia úplatky v desiatkach tisícoch eur, prostredníctvom vyhraných tendrov, zákaziek a podobne.

V zdravotníctve, sa ale deje aj iný proces už celých dvadsať rokov. Na nedostatočnú zdravotnú starostlivosť dnes zomiera tri až sedem tisíc ľudí ročne, čo je za dvadsať rokov približne stotisíc ľudí a toto tretí sektor neriešil. Prečo? Nedáva to logiku. Je predsa primárne zameraný na pomoc Slovensku.

Poďme ale ďalej. Pozrime sa, ako tretí sektor, konkrétne Transparency International, ktorá je platená priamo z USAID, pomohla justícii. Porovnajme dve obdobia. Obdobie Harabína, ktorý pôsobenie tretieho sektoru v justícii kategoricky odmietal, a obdobie dnešné, keď tretí sektor v súdnictve pôsobí. Za Harabína sa výrazne skrátilo súdne konanie, dôvera obyvateľstva bola síce malá, na úrovni iba 40 %, ale stúpala. Dnes za pomoci tretieho sektoru dôveryhodnosť justície rapídne klesla na kritických 20 % a naďalej klesá. Súdne konanie sa značne predĺžilo a súdna rada nebojkotuje prijímanie protiústavných zákonov v parlamente. Rozklad slovenskej justície potvrdzuje vo svojej správe aj výbor pre ľudské práva OSN a Európska komisia. V čom teda nám tretí sektor v justícii pomohol?

Transparency International v slovenskej justícii aktívne pracuje a napríklad cez ministerku Žitňanskú sa podieľa na tvorbe zákonov. A výsledok? V parlamente bol napríklad prijatý zákon, ktorý zaviedol prezumpciu viny, na základe ktorej sú dnes prenasledovaní roduverní Slováci.

V októbri 2016 Transparency International dokonca predstavila šéfke Najvyššieho súdu Daniele Švecovej projekt – akúsi metodiku „správneho výberu sudcov“, pričom vyberať nových sudcov majú dosadení ľudia z tretieho sektoru, čo je flagrantné preberanie súdnej moci tretím sektorom.

Ďalšia neziskovka tretieho sektoru s názvom „Za otvorenú justíciu“, platená priamo Sorosom, zastrešuje a personálne korumpuje sudcov, ktorí tým automaticky strácajú nezávislosť, čo je absolútne rozkladný proces justície. Nikto totiž nemôže zaručiť, či takíto sudcovia budú pracovať pod štátnym znakom Slovenska, alebo tretieho sektoru. Prví piati sudcovia už boli na 8 voľných miest do najvyššieho súdneho orgánu – Súdnej rady SR navrhnutí. Likvidácia súdnej moci, je teda v plnom prúde.

Ústava SR, tretí oddiel – politické práva, článok 27 jasne hovorí, že petícia občanov SR nemôže vyzývať na porušenie základných práv a slobôd a nezávislosti súdov. Napriek tomu „úrad gubernátora – USAID“, cez tretí sektor, konkrétne cez neziskovku Viac Iuris (cesta práva) nezákonne zorganizovala petičnú akciu, ktorú podpísali desaťtisíce Slovákov, na zrušenie Mečiarovych amnestií, čo jednoznačne, bez akéjkoľvek polemiky, navádza občanov, aby požadovali porušenie základných práv časti obyvateľstva. Via Iuris nie je teda cesta práva, ale cesta neprávosti. A tak je to so všetkým, čo tretí sektor organizuje, pretože nič pomenováva správne.

Protikorupčné pochody nie sú proti korupcii, ale na permanentné rozoštvávanie ľudí a vytváranie tlaku na rezignáciu vlády – pozri súčasnú napätú situáciu. Pomoc v súdnictve nie je pomoc, ale rozklad a preberanie štátnej moci – pozri dnešnú situáciu v súdnictve a prenasledovanie sudcov za právny názor. Bojom proti fašizmu a extrémizmu tretí sektor pomenoval odnárodnenie spoločnosti, prenasledovanie roduverných Slovákov a likvidáciu ich politickej strany v parlamente – pozri pokusy o likvidáciu Kotlebu, zatýkanie jeho priaznivcov a perzekúcie jeho sympatizantov. Za názvami prednášok študentov sa skrýva ideologické učenie – pozri pokusy o potieranie slovenskej histórie na týchto prednáškach. Za oceňovaním žurnalistov tretím sektorom sa skrýva personálna korupcia novinárov – pozri charakter žurnalistiky navrhnutých laureátov. Za ocenením Biela vrana sa skrýva udavačstvo a likvidácia ľudských životov – pozri Ján Benčík. Bojom za ľudské práva nazýva tretí sektor potláčanie skutočných práv ľudí – pozri snahu o pripravované zmeny v Ústave SR cez zrušenie Mečiarovych amnestií. Za prívlastkami tretieho sektoru „malé, bezvýznamné, nesamostatné a teraz už aj neprávne Slovensko“ sa v skutočnosti skrýva boj proti našej národnej hrdosti a odhodlanosti. Atakďalej.

Múdre príslovie hovorí: „Keď prepadneš pocitu, že si bezcenný, tak sa v prvom rade poobzeraj, či nežiješ medzi gaunermi, ktorí ťa len chcú zlikvidovať.“

USAID je na Slovensku stále. V oficiálnych zoznamoch krajín, kde táto organizácia pôsobí, vedených v USA, by ste ju však hľadali márne. Napriek tomu peniaze od nej na Slovensko tečú. Stačí si pozrieť webstránky a zoznamy financovateľov tretieho sektoru. Tiež zainteresované treťosektorové organizácie USAID na Slovensku prezentujú. Opäť si prejdite stránky napríklad nadácie Pontis a podobne.

USAID je matkou všetkých treťosektorových aktivít po svete a jej dvanásťtisíc zamestnancov podlieha priamo prezidentovi USA. Sú tiež detašovanými pracovníkmi amerických ambasád, členmi diplomatických misií a majú diplomatické pasy. Deštruujú celé riadiace systémy krajín a Slovensko nie je žiadnou výnimkou. Ak ste si teda doteraz mysleli, že náš prezident je Andrej Kiska, potom ste sa veľmi mýlili. Je to je len náš gubernátor. Prezidentov, už dvadsaťsedem rokov, máme vo Washingtone.

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Mária Vidomská
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

& Časopis