Socializmus a proslovanská politika

Tagged With: , , , , , 1 Comment

„…pre nás okrem toho znamená Rusko slovanský štát, i slovanskú baštu; baštu novo ponímaného slovanstva, slovanstva v zmysle súdržnosti a spolupráce národov pochádzajúcich zo slovanského kmeňa. I touto baštou sa stalo cárske Rusko po obrodnom zásahu leninskej revolúcie.“
Ladislav Novomeský

Aj napriek tomu, že pokus o spojenie triedneho a národného konceptu vyžiadalo veľa obetí, len málokto si aj v súčasnosti túto dimenziu minulého režimu uvedomuje. Súčasná propaganda hodnotí spätosť Československa so Sovietskym zväzom predovšetkým v negatívnych konotáciách, pričom ignoruje výraznú kultúrnu a ekonomickú výmenu, ktorá medzi krajinami prebiehala. Podľa Laca Novomeského sa v tom čase splnil Herderov a Štúrov sen o zlatom veku Slovanov v nových podmienkach, čo podčiarkla aj spolupráca v rámci RVHP.

Česko-slovenská koncepcia povojnovej ľudovej demokracie nadväzovala na kultúrnu politiku všeslovanskej vzájomnosti a slovenské národné hnutie v 19. storočí. Táto predstava sa opiera o tzv. leninský prístup k dejinám, ktorý zohľadňuje špecifický prístup budovania socializmu v konkrétnych kultúrno-historických podmienkach. Marx a Engels vnímali prístup k revolúcii predovšetkým triedne, no Lenin prišiel s koncepciou národno-oslobodeneckých hnutí, ktoré vznikajú v podmienkach imperiálneho štádia kapitalizmu.

Historicky a kultúrne sa o podporu proslovanského zamerania zaslúžili najmä súvislosti 2. svetovej vojny – predovšetkým víťazstvo Červenej armády, Stalinova koncepcia „svätej vojny“ – spojenie triedneho a národného pri bojoch a v nemalej miere Slovenské národné povstanie a osveta generácie DAVistov, predovšetkým tzv. buržoáznych nacionalistov (Husák, Novomeský, Clementis, Horváth, Okáli, Holdoš), ako ich nazvali, keď boli odsúdení v 50. rokoch. Boli to Vladimír Clementis, Ladislav Novomeský a Gustáv Husák, ktorí sa zaslúžili o zabudovanie všeslovanskej vzájomnosti do kultúrneho programu slovenských komunistov po roku 1945. Právnik Vladimír Clementis vysielal priamo z Londýna rozhlasové vstupy, kde šíril osvetu o slovanstve a národných buditeľoch. Gustáv Husák písal ódy na Ľudovíta Štúra, Ladislav Novomeský videl (odvolávajúc sa na historika Vilčeka) v Jankovi Kráľovi prvého slovenského komunistu.

Maďarské a nemecké školy sa poslovenčili a za povinný cudzí jazyk bola zvolená ruština aj z toho dôvodu, že Maďari patrili k tým najvytrvalejším kolaborantom nacistov. V tom čase bol povereníkom pre školstvo a osvetu práve Ladislav Novomeský. V svojich článkoch bohato propagoval slovenských národných buditeľov a kritizoval Marxa v jeho neohľaduplnosti a nepochopení pri odsúdení Slovanov v roku 1848. Zároveň označil za chybu, keď štúrovci očakávali ústupky od Viedne – nereálny austroslavistický koncept. Novomeský však vnímal nacionálne a internacionálne vo vzájomnom prepojení – preto oceňoval nielen Štúra, ale aj Sándora Petőfiho v dimenzii sociálnej.

Socialistický blok považoval za príležitosť realizácie všeslovanskej vzájomnosti bez cárskeho útlaku. Oceňoval súčinnosť slovanských národov, spoluprácu Moskvy, Kyjeva, Belehradu, Sofie, Varšavy so sympatiami k jednote politickej, kultúrnej, i hospodárskej.

Vladimír Clementis pochádzal z rodiny známej svojou slovanofilskou orientáciou, čo sa odzrkadlilo aj pri jeho politickom pôsobení. V exile vydal diela Slováci a Slovanstvo či Slovanstvo kedysi a teraz.

Už v roku 1945 slávnostne odhalili v Modre pod vlajkou nového režimu pamätník Ľudovíta Štúra od sochára Frica Motošku. V roku 1948 rečnil Novomeský na Hurbanových oslavách v Beckove. Pod Novomeského vedením vzniká Hviezdoslavova knižnica a bol to práve Novomeský, ktorý sa usiloval aj o spojenie kresťanstva, socializmu a slovanstva:

„Náš katolicizimus má nádhernú slovanskú tradíciu cyrilometodejskú a sociálne úsilia, dlho tvoriace centrum všetkých našich úsilí, zodpovedajú predsa najkrajšej a najslávnejšej tradícii kresťanstva,“ píše v článku Komunizmus v slovenskej národnej idei (1946).

Dokument, ktorý oficiálne začlenil proslovanskú orientáciu do slovenskej kultúrnej politiky komunistov je predovšetkým Košický vládny program, v ktorom sa v rámci 5. článku jasne píše: „Bude zosilnená slovanská orientácia v našej kultúrnej politike, v súhlase s novými významom slovanstva v medzinárodnej politike a najmä československej.“ Aj Gustav Husák sa vo svojich prejavoch odvolával na Štúra a národných dejateľov.

Slovanstvo dostalo po roku 1945 nový rozmer. Začalo sa budovať nové národné povedomie, v 50. rokoch boli jeho šíritelia obvinení z buržoázneho nacionalizmu. Tzv. buržoázni nacionalisti boli obvinení predovšetkým zo slovenského separatizmu, nakoľko požadovali väčšiu kultúrnu a ekonomickú autonómiu slovenskej časti Československa, čo sa napokon Novomeskému a Husákovi podarilo presadiť aspoň sčasti vďaka federatívnemu modelu. Významným propagátorom národných prvkov bol v tomto období spisovateľ Vladimír Mináč.

Problémom však bolo, že proslovanská orientácia bola nanútená a rok 1968 situáciu ešte zhoršil. Výsledkom je dodnes rozdelenie obyvateľstva na tých, ktorí pohŕdajú všetkým ruským a na rusofilov, ktorí vidia vo východnej kultúre záchranu civilizácie. Novomeský sa do roku 1948 usiloval, aby sme boli mostom medzi človečenstvom tzv. Východu a kultivovanosti tzv. Západu. Po roku 1948 táto myšlienka zmizla a nastavila sa silne provýchodná orientácia. Jej následky sú diskutabilné. Pokus zakoreniť naraz internacionálnu a zároveň proslovanskú orientáciu sa neodzrkadlil na reálnych výsledkoch v kultúrnej politike. Všetko čo je nasilu vynútené, má v konečnom dôsledku opačný efekt.

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Lukáš Perný
Snažím sa hľadať pravdu a bojovať za lepší a spravodlivejší svet. Nosiť svetlo poznania aj v čase všeobecnej tmy.
One Response to "Socializmus a proslovanská politika"
  1. Pan Perny, som z Vas zmatena. Ako mozete oslavovat komunizmus a zaroven citovat Clementisa (zatknuteho a popraveneho komunistami). Nezite v pouckach a kniznych citatoch. Lebo keby sme tak vsetci zili, aj Fica, ci Danka by sme mali velebit, lebo maju pekne citaty o narode a vlasti. A slovanstvu: Nacionalizmus, ci patriotizmus je prirodzena vlastnost ludi. Kazdy ma radsej svojich ako cudzich. Aj toho vysledkom je xenofobia. Ved predsa nejaky hnedy clovek zo Syrie nemoze byt taky kvalitny ako my. A hriechy bielych nie su tak zavazne ako hriechy toho hnedeho…Naozaj zite nohami na zemi a poucky nahradte historickymi faktami: Komunisti-slovania popravili polovicu polskej inteligencie a zakopali v Katynskom lese (desiatky tisic ludi). Je paradoxne, ze Vas clanok vysiel v case, ked Slovania prisli na tankoch to vychodnej Europy, postrielali desiatky inych Slovanov a desiatky tisic inych Slovanov donutili k uteku na zapad. Rovnako pisat o symbioze socalizmu a krestanstva je absurdne. Ved socialisti po 1948 uveznili Antonona Srholca, Zdenku Schellingovu, knaza, ci radovu sestru. Zavse spomenme akciu K alebo akciu R, kedy komunisti nabehli do klastorov s obuskami…

Pridaj komentár

& Časopis