Španielsko na ceste k vojenskej vláde v Katalánsku?

Tagged With: , , , , , , , 1 Comment

Vo výhražnom príhovore k španielskemu Kongresu v stredu španielsky premiér z Ľudovej strany (PP) Mariano Rajoy vyhlásil, že sa Madrid chystá aktivovať článok 155 španielskej Ústavy. Bola to reakcia na prejav katalánskeho premiéra Carlesa Puigdemonta, potvrdzujúceho referendum o nezávislosti z prvého októbra. Toto opatrenie umožňuje Madridu suspendovať autoritu katalánskej regionálnej vlády a prevziať kontrolu nad financiami a správou regiónu.

S ohľadom na diskusiu v španielskych médiách o aktivácii článku 116, týkajúceho sa vyhlásenia mimoriadneho stavu, resp. stavu ohrozenia, sa stáva očividným, že Rajoy urýchlene smeruje k ustanoveniu vojenskej vlády nielen v Katalánsku, ale aj v celom Španielsku.

Zdroje z armády pre denník „El País“ v stredu ráno vyhlásili, že sa chystajú zasiahnuť v Katalánsku a zlomiť akýkoľvek odpor z radov 17 000 príslušníkov katalánskej regionálnej polície, tzv. Mossos d’Esquadra, alebo civilov, lojálnym voči katalánskym nacionalistickým stranám. V rámci útočného plánu s krycím názvom „Cota de Malla“ armáda podporí políciu a operácie Národnej gardy v Katalánsku. Armáda sa chystá premiestniť do regiónu značné sily na podporu jednotiek, ktoré tam už sú dislokované – motorizovaná rota pechoty v Barcelone a obrnená rota v Sant Climent Sescebes.

Podľa „El País“ bol tento plán pripravovaný dlhší čas. Bol takmer ohlásený Rajoyom po teroristických útokoch v Barcelone zo 17. augusta.

Rojoy jedná za plnej podpory Španielskej socialistickej strany (PSOE) a na základe jasných signálov zo strany Podemos, ktorá vyhlásila, že nebude odporovať krokom smerujúcim k ustanoveniu vojenskej diktatúry.

V svojom prejave z utorka Puigdemont pozastavil proces vyhlásenia nezávislosti v zúfalom pokuse obnoviť rokovania s Rajoyom. Avšak madriský politický establišment sa rýchlo postavil na stranu tvrdej línie vlády, ktorá odmieta rokovania a počíta s masovými represáliami.

Už skôr v stredu Rajoy vystúpil s krátkym verejným vyhlásením, v ktorom požadoval, aby Puigdemont upresnil, či bola nezávislosť Katalánska vyhlásená de facto. V liste, adresovanom Barcelone, Rojoy tvrdil, že požaduje upresnenie za účelom aktivizácie článku 155. Na odpoveď nechal Puigdemontovi čas do 19. októbra.

Generálny tajomník PSOE Pedro Sánchez, samozvaný „ľavičiar“ v rámci strany, podporil Rajoyovo počiatočné vyhlásenie.

„Súhlasíme s premiérovou požiadovkou klarifikácie, za účelom vysušenia močiaru, do ktorého premiér Puigdemont zatiahol katalánsku politiku,“ vyhlásil Sánchez.

Na otázku, či to znamená aktiváciu článku 155 zo strany Madridu, odpovedal: „Samozrejme, je očividné že ho aktivujeme.“

Medzi chýrmi o plánoch vytvorenia vlády národnej jednoty stranou ľudovcov a socialistov, Sanchéz poukázal na to, že PSOE bude pracovať s PP na prepísaní španielskej ústavy.

V príhovore ku Kongresu v stredu popoludní Rajoy vystúpil s agresívnou kritikou Puigdemonta a obhajoval brutálny zásah španielskej polície proti Kataláncom, ktorí mierumilovne využívali svoje volebné právo na prvooktóbrovom referende. Keďže očakávaná Puigdemontova odpoveď 19. októbra predurčí ďalšie udalosti, Rajoy upresnil, že bude akceptovať len plnú kapituláciu Puigdemonta ako základ pre obnovenie rokovaní.

„Žiadny z výsledkov tohto nelegálneho a protiústavného prvooktóbrového referenda nemôže slúžiť ako základ pre ospravedlňovanie akejkoľvek akcie, tobôž vyhlásenia nezávislosti Katalánska,“ uviedol Rajoy.

Rajoy odmieta obvinenia z marenia dialógu, poukazujúc na to, že odkedy sa predmetné problémy vynorili spolu s projektom rekapitalizácie a sanácie bánk zo strany EÚ v roku 2012, on a španielska vláda vytrvale rokovali s Barcelonou. Zlyhanie snáh o dosiahnutie dohody pripísal skutočnosti, že „katalánska vláda sa rozhodla vrhnúť do objatia najväčšmi protisystémovej a extrémne ľavičiarskej strany“, za ktorú Rajoy považuje maloburžoáznu nacionalistickú Kandidatúru ľudovej jednoty (CUP).

Odsudzujúc referendum z 1. októbra ako „puč proti nášmu modelu spolužitia“, nástojil Rajoy na tom, že odpoveď PP – krvavý policajný zásah vo volebných okrskoch a proti tisícom voličov naprieč Katalánskom, ktorý pobúril ľudí z celého sveta – bola „proporcionálna“. Rojoyova chvála Národnej garde si vyslúžila búrlivý a pretrvávajúci potlesk poslancov.

Nazývajúc Puigdemontovu pozíciu „nelojálnym pokusom o vyhlásenie nezávislosti“ Rajoy poukázal, že ak by došlo k mediácii, bola by v súlade s jeho snahou prepísať Ústavu. Odvolávajúc sa na potrebu sociálneho zmieru, rozmanitosti a katalánskeho sentimentu Rajoy ukončil svoj príhovor pozdravom nacionalistických protestov za španielsku jednotu, ktoré sa odohrali vo viacerých španielskych mestách. Vo viacerých z týchto protestov boli zaangažované fašistické organizácie, vrátane Falangy posledného fašistického diktátora Francisca Franca.

Rojoy má tiež plnú podporu hlavných mocností EÚ. Po vyhláseniach francúzskeho prezidenta E. Macrona a nemeckej kancelárky A. Merkelovej zo začiatku týždňa, v ktorých vyjadrili Rajoyovi podporu, sa s v podobnom duchu vyjadril aj nemecký minister zahraničia Sigmar Gabriel. Nazývajúc Puigdemontove vyhlásenie nezávislosti „nezodpovednosťou“, dodal, že „riešenie môže byť nájdené len na základe vlády práva v kontexte španielskej Ústavy.“

Vyhlásenia španielskej armády, Rajoya, PSOE a EÚ by mali byť vzaté na vedomie pracujúcou triedou ako varovný signál. Plány návratu k autoritárskemu režimu pokročili nielen v Španielsku, ale aj v Európe, kde politici podporujú Rajoya, pretože sa pripravujú na podobné opatrenia vo vlastných krajinách.

Pracujúci sa musia postaviť na odpor vojenskej vláde a požadovať stiahnutie vojsk a polície z Katalánska, to však môže byť realizované len cez revolučnú opozíciu voči celému vládnemu establišmentu, vrátane jeho nominálnych „ľavičiarskych“ subjektov.

Zatiaľ čo bezprostredným objektom Rajoyovho zásahu je Katalánsko, ďalekosiahlym cieľom je pracujúca trieda v Španielsku a Európe. Po štvrťstoročí zintenzívňovania úsporných opatrení a imperialistickej vojny po stalinistickom rozpade ZSSR v roku 1991, sa európsky kapitalizmus nachádza v pokročilom štádiu kolapsu. Dekáda prísnych úsporných opatrení po krachu burzy na Wall Street roku 2008 priviedla celé segmenty ekonomiky kontinentu do úpadku, spôsobila nezamestnanosť desiatok miliónov ľudí, a vybičovala sociálnu nerovnosť na výbušnú a neudržateľnú úroveň.

Triedne napätie dosahuje extrémnu úroveň, nezlučiteľnú s demokratickými formami vládnutia. Vo Francúzsku už druhý rok pretrváva mimoriadny stav, zatiaľ čo Nemecko nedávno zažilo voľby, v ktorých boli zvolení prví fašistickí poslanci od konca nacistického režimu. Teraz sa madridský establišment rýchlo konsoliduje za Rojoyovou menšinovou vládou, potvrdzujúc tým skutočnosť, že odkedy je mŕtvy Franco, triedne sily, v minulosti tvoriace sociálnu bázu jeho režimu, prežili prechod Španielska ku parlamentnej demokracii v roku 1978. A dnes znovu volajú po zavedení autoritatívnej vlády.

Kritickou úlohou je politické zjednotenie a mobilizácia španielskej a európskej pracujúcej triedy v boji proti rehabilitácii fašizmu a vojenskej diktatúry, za socializmus. Dodatočne to potvrdzuje morálny bankrot katalánskych nacionalistických strán. Tie totiž podporovali EÚ, prehliadali jej prísne úsporné opatrenia a im naklonené vlády v Barcelone, a presadzujú pro-kapitalistický program národného rozkolu, ktorý štiepi sily pracujúcej triedy.

Puigdemontova Demokratická európska strana Katalánska (PdeCat) odpovedala tým, že odmietla Rajoyove vyhlásenia a zopakovala, že Katalánsko si vybojovalo právo vyhlásiť nezávislosť. Nazývajúc rozhodnutie Madridu aktivovať článok 155 „veľkým omylom“, hovorca PdeCat Carles Campuzano požiadal Rajoya akceptovať Puigdemontov návrh na pokračovanie rokovaní.

„Využite túto príležitosť,“ povedal, „môže to byť naša posledná šanca dosiahnuť riešenie, výhodné pre všetkých.“

Odpoveď lídrov parlamentných frakcií PSOE a Podemos na Rajoyov prejav ukazuje, že jeho zásah nečelí opozícii politického establišmentu. Ich komentáre uprostred hroziaceho nebezpečenstva vojenského zásahu a vyhlásenia stavu ohrozenia v Španielsku, predstavujú historický míľnik bankrotu politickej frakcie, ktorá sa desaťročia označovala za španielsku „ľavicu“.

Líderka frakcie PSOE Margarita Robles potvrdila plnú podporu Rajoyovmu prejavu a vyzdvihla Ústavu z roku 1978, ktorú teraz Rajoy zneužíva za účelom ustanovenia vojenskej vlády v krajine.

„Vždy sme boli štátnou stranou, stranou vlády, stranou bojujúcou za modernosť tejto krajiny,“ vyhlásila a dodala, že „…budeme naďalej plniť svoju úlohu štátotvornej strany, ktorá bráni Ústavu.“

Generálny tajomník Podemos Pablo Iglesias ozrejmil, že zatiaľ čo sa Podemos podarilo získať 5 miliónov hlasov v posledných voľbách, strana je neschopná mobilizovať akúkoľvek opozíciu voči buržoázii a jej diktátorskej agende. Iglesias sa s ukážkovým cynizmom a zbabelosťou pustil do priateľského rozhovoru s Rajoyom. Dokonca aj po tom, ako pravicový premiér prejavil odhodlanosť poslať do Katalánska armádu, sa k nemu Iglesias správa ako k demokratovi, prosiac ho akurát o rešpektovanie jazykovej diverzity Španielska.

Obracajúc sa priamo k Rajoyovi v Kongrese, Iglesias vyhlásil: „Dnes nie je deň na polemiku. Chcem s vami dôvodiť. Vaša skupina predstavuje 7,9 miliónov Španielov. Získali ste podporu PSOE, Ciudadanos a ja vám k tomu blahoželám.“

Kritizujúc Rajoya zo zneužívania katalánskej krízy na „obranu jeho straníckej vlajky“, Iglesias dodal: „Ste si vedomý, že žijete vo viacnárodnostnom štáte.“

Preložené z: https://www.globalresearch.ca/spain-moves-toward-military-rule-in-catalonia/5613147

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Stanislav Slabeycius
One Response to "Španielsko na ceste k vojenskej vláde v Katalánsku?"
  1. Katalánsko má právo na secesi. Elity mají plná ústa svobody a demokracie a propagují ji jen tehdy, když jim to přijde vhod. Když jim to vhod nepřijde, tak říkají, že se jedná o nebezpečný populismus musí to být zakázáno. EU byrokraté mají teď problém, pokud řeknou, že Katalánsko právo za nezávislost nemá, ukážou se všem jako totalitní a nedemokratičtí. Pokud ale řeknou, že právo má, budou následovat další – Baskicko, Benátky, Skotsko, možná Bavorsko a celé se to rozpadne… takže pro euroskeptiky v obou případech dobře.

    http://www.epshark.cz/clanek/148/demokracie-v-katalansku

Pridaj komentár

& Časopis