Štúdia ukazuje, že očkované deti majú o 420% vyššie riziko ADHD ako neočkované

Add Comment

Mainstreamová veda poplatná na zisk zameranému farmaceutickému konglomerátu a ostatné spriaznené veličiny zvyknú odmietať podporu výskumu, ktorý by mohol poskytnúť nekomplikované závery s priamou výpovednou hodnotou. Do pozornosti sa dnes dostáva skupina vedcov z Jackson State University, ktorých jednoduchá a čitateľná analýza niektorých prekvapí.

Verejnosti prístupný odborný časopis Journal of Translational Science publikoval štúdiu, ktorá porovnáva širokú paletu zdravotných následkov pri očkovaných a neočkovaných deťoch a zisťovala, či existuje súvislosť medzi očkovaním a neurovývojovými poruchami (ADHD, autizmus a iné). Štúdia začínajúca velebením vakcín a ich úspechov pri boji s chorobami minulosti poukazuje na to, že dnes (v rámci prekladaného plánu pediatrickej vakcinácie) prijímajú americké deti do 6 rokov 48 dávok očkovacích látok proti 14 rôznym ochoreniam.

Vedecká skupina zvýrazňuje fakt, že jednotlivé očkovacie látky bývajú pred uvedením na trh testované a hoci majú niesť určité riziko, o týchto rizikách sa tvrdí, že sú minimálne. Je to však dlhodobý efekt látok a obzvlášť ich intenzívne nasadenie v krátkom čase, čo vedci neposudzovali. Výskumníci z Jackson State University opatrne konštatujú: „Je veľmi málo randomizovaných štúdií o akejkoľvek existujúcej očkovacej látke pre deti, pokiaľ ide o morbiditu a mortalitu; čiastočne kvôli etickým obavám, ktoré zahŕňajú odopretie očkovacích látok deťom, prideleným do kontrolnej skupiny.“

V preklade to znamená, že váhajú s podaním látky kontrolnej skupine kvôli možnému neželanému objavu (a tým súvisiacimi „etickými obavami“), ale neváhajú nedostatočne odskúšanú vakcínu podať miliónom detí v rýchlej kombinácii s ďalšími. Jednou z výnimiek (BMJ 344: e3769) je „osýpková vakcína, vyradená po niekoľkých randomizovaných štúdiách v západnej Afrike. Prejavila interakciu s trivakcínou proti diftérii, tetanu a čiernemu kašľu, čo viedlo k zvýšeniu detskej úmrtnosti o 33%.“

Práca vysvetľuje, že na americkej pôde v súčasnosti prebieha značná diskusia „podnietená faktom, že USA zažíva stav, ktorý je popisovaný ako ‚tichá pandémia‘ prevažne subklinickej vývojovej neurotoxicity, v ktorej asi 15% detí trpí poruchami učenia, senzorickými deficitmi a vývinovým oneskorením.“ Hoci analýza (skúmajúca vyše 600 detí, z ktorých 39% bolo neočkovaných) zistila, že očkované deti majú nižší výskyt kiahní a čierneho kašľa, u ochorení ako hepatitída (A, B), osýpky, mumps, meningitída (bakteriálna, vírusová), chrípka a rotavírus neboli rozdiely zaznamenané.

Naproti tomu bolo pozorované, že u očkovaných detí „oveľa pravdepodobnejšie ako u neočkovaných“ sa vyvinul jeden alebo viac z nasledujúcich stavov:
• autizmus (vyššie riziko u očkovaných o 420%),
• ADHD (vyššie riziko u očkovaných o 420%),
• poruchy učenia (vyššie riziko u očkovaných o 520%),
• ekzémy (vyššie riziko u očkovaných o 290%),
• alergická rinitída (vyššie riziko u očkovaných o 3000%),
• iné alergie (vyššie riziko u očkovaných o 390%).

Zdravotné následky, týkajúce sa očkovaných detí, teda skutočne neboli o nič lepšie ako u neočkovaných, s výnimkou čierneho kašľa a kiahní. Riziko vývoja neurovývojových porúch bolo u očkovaných detí vyššie, čiže vakcíny v oboch oblastiach zlyhali.

 V súvislosti s rakovinou, chronickou únavou, poruchami správania, Crohnovou chorobou, depresiami, cukrovkou (1, 2), encefalopatiou, epilepsiou, stratou sluchu, hypertenziou, zápalovým ochorením čreva, obezitou, reumatoidnou artritídou a Tourettom neboli v tejto štúdii pozorované významné rozdiely.

Pramene:
[1] Confirmed science shows that vaccinated children have 420% higher risk of ADHD compared to non-vaccinated kids; autor: Tracey Watson, Natural News; 22.5.2017
[2] Pilot comparative study on the health of vaccinated and unvaccinated 6- to 12-year-old U.S. children; autori: Anthony R. Mawson, Brian D. Ray, Azad R. Bhuiyan & Binu Jacob (Jackson State University & National Home Education Research Institute); Journal of Translational Science, 24.4.2017
[3] Vaccine programmes must consider their effect on general resistance; autor: Aaby P., Whittle H., Benn C.S; BMJ Publishing Group Ltd. 344: e3769; 27.3.2012

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Richard Strážan
(*1969, Bratislava) Geopolitický a spoločenský analytik dlhodobo pôsobiaci, bádajúci a študujúci vo viacerých mestách Európy a Ázie; konfrontuje korene, poznatky a vplyvy historických, filozofických a kultúrnych vied, smerov a náboženstiev na spoločnosť a jej pohyb v priebehu storočí...

Pridaj komentár

& Časopis