Svetoví lídri s krvavými rukami

Majú na rukách krv, no spoločnosť ich oceňuje. Spoločensky akceptovaní, systémom legitimovaní, ba až adorovaní, či dokonca oceňovaní, a predsa sú to vojnoví zločinci. Po páde bipolárneho sveta železnej opony a všeobecnom víťazstve liberálnej „demokracie“ nenastal deklarovaný svet harmónie a pohody, ale naopak, svet lokálnych nepokojov, vojenských intervencií a občianskych vojen. Konflikty v Juhoslávii, Iraku, Líbyi, Sýrii, Afganistane či Čečensku odkrývajú podstatu súčasného režimu a ideológie. Beztrestnosť predstaviteľov USA, Veľkej Británie a Izraela ako troch najväčších porušovateľov medzinárodného práva je do očí bijúca.

K najväčším vojnovým zločinom po roku 1989 patrí bývalý americký prezident George Walker Bush (úradoval v rokoch 2001 – 2009), ktorý po 11. septembri 2001 odštartoval vojenské operácie v Afganistane, Iraku a angažoval sa v izraelsko-palestínskom konflikte. Bush je zodpovedný aj za tretiu vojnu v Perzskom zálive (2003-2010), ktorú pripravoval už Bill Clinton a zámienkou na ňu sa stali neexistujúce zbrane hromadného ničenia.

Bush má na svedomí neopodstatnené vojenské intervencie do suverénnych štátov a nesie zodpovednosť za životy tisícok nevinných civilistov, ktorí padli pod zámienkou boja s terorizmom, porušovanie medzinárodného práva a elementárnych ľudských práv, degradáciu ľudskej dôstojnosti (schvaľovanie mučenia) a mediálne zavádzanie verejnosti.

Aktivista a veterán Ken O’Keefe prehlásil: „Bush a Blair? Vojnoví zločinci, mali by ich popraviť. Pre bankárov je vojna živobytím a jej koniec neprichádza do úvahy. Prečo George W. Bush a Tony Blair nehnijú vo väzení? Pretože zákon sa neaplikuje. Sú to predsa vojnoví zločinci a vo väzení by mali stráviť doživotie a možno by mali byť rovno popravení.“ Podľa Keefeho potrebujú bankári neustále svetové konflikty. Spomeňme ešte v krátkosti vojenskú bilanciu G. Busha staršieho – operácia „Spravodlivá vec“ v Paname (1989), operácia „Púštna búrka“ (1990-91, zahynulo vyše 200 tisíc ľudí), misia „Návrat nádeje“ v Somálsku (1993, konflikt dodnes nie je vyriešený). Smäd po krvi teda zostal v rodine.

Nie sú v tom iba USA. „Prišli sme k záveru, že Veľká Británia sa rozhodla pripojiť do invázie v Iraku pred tým, než boli mierové možnosti odzbrojenia vyčerpané,“ uviedol Sir John Chilcot. Vtedajší premiéTony Blair je tak priamo spoluzodpovedný za smrť 150-tisíc Iračanov a mnohých ďalších civilistov. Chilcot vyhlásil, že invázia Spojeného kráľovstva do Iraku (2003-2009) bez podpory väčšiny členov Rady bezpečnosti podkopala autoritu OSN.

Presuňme sa z Blízkeho východu na Balkán. Franjo Tuđman, prvý prezident Chorvátska, pôvodne komunista, ktorý obrátil kabát, rozdúchaval nacionálne vášne už v 70. a 80. rokoch, za čo bol v Juhoslávii aj väznený. Po roku 1989 založil národné a katolícke hnutie, Chorvátsku demokratickú úniu, a podieľal sa na podnecovaní nacionálnych nepokojov a transformácie zo socialistickej na trhovú ekonomiku. Tuđman sa angažoval v balkánskych konfliktoch (v Bosne a Hercegovine) a predovšetkým v chorvátskej vojne za nezávislosť, ktorej krutosť je porovnateľná so zločinmi 2. svetovej vojny. Kým Slobodan Milošević, Ratko Mladić a celkovo srbská strana bola, a stále je verejnou mienkou démonizovaná a súdená, chorvátska strana, teda Gojko Šušak (minister obrany) a predovšetkým Franjo Tuđman, Anton Tus, Janko Bobetko, neponiesla žiadnu zodpovednosť za genocídu srbského národa. Pokoj medzi národmi nastal až po roku 2000, teda po Tuđmanovej smrti. Kým Miloševiča poznal celý svet ako „agresora“ aj napriek oslobodeniu Haagskym tribunálom, Tuđman je vnímaný ako bojovník za nezávislosť. Výsledkom tejto špinavej vojny, na ktorej bola vybudovaná nová chorvátska identita, bolo 200-tisíc vyhnaných Srbov. A to je len jeden z mnohých konfliktov bývalej Juhoslávie, v ktorých mali prsty (ako uvádza Malagurski vo filme Váha reťazí) západné kruhy.

Kosovsko-albánsky politik Hashim Thaçi bol veliteľom organizácie Kosovskej oslobodzovacej armády. Thaçi stojí podľa Britských listov v čele mafiánskej organizácie pašujúcej ľudské orgány a drogy. Úzki spolupracovníci HashimaThaciho sú podľa The Guardian obviňovaní z únosov, vrážd a predaja obličiek na čiernom trhu.

Vojna v Kosove v roku 1998 mala krvavé následky – Kosovská oslobodzovacia armáda získala podporu NATO proti Srbom, ktorých viedol Miloševič. Následky boli krvavé – intervencia vojsk NATO v Srbsku spôsobila smrť nevinných civilistov, zničenú infraštruktúru, mosty, nemocnice a civilné budovy. Pri bombardovaní televízie išlo o preukázateľne vojnový zločin. Sian Jones z Amnesty International uviedla: „Bombardovanie sídla srbského štátneho rozhlasu a televízie bolo zámerným útokom na civilné objekty a ako také predstavuje vojnový zločin.“ Podľa Srdju Trifkoviča boli udalosti v Srebrenici inscenovaným pádom enklávy do rúk Srbov, ktorí nikdy nemali v pláne ju dobyť. OSN následne vyhlásila, že ide o genocídu, aj keď pozorovateľ OSN, Philip Corwin, odhadoval, že počet moslimov zabitých v Srebrenici nebol väčší než počet Srbov zabitých v dedinách okolo Srebrenice. Srebrenica mala byť použitá pre omnoho väčší cieľ. Agenda ľudských práv je dokonalá zámienka Západu pre vojenské intervencie a kolonizáciu. Michel Chossudovsky prehlásil, že média nedémonizovali iba srbské vedenie, ale aj samotný srbský ľud, podobne ako sa to dnes deje napríklad v súvislosti s Rusmi.

Za zabíjanie v bývalej Juhoslávii nesie zodpovednosť najmä Madeleine Albrightová, bývalá ministerka zahraničných vecí USA (zodpovedná celkovo za východnú expanziu NATO). Výsledkom vojny v roku 1999 bola etnická čistka (kosovskí Albánci vyhnali pol milióna Srbov z Kosova). Vojenská expanzia bola v rozpore s chartou OSN a medzinárodným právom. Vojnový zločinec Albrightová bola paradoxne ocenená nielen Obamom, ale dokonca aj na nedávnej návšteve Slovenska počas zasadnutia Globsecu. Cena sa podľa TASR udeľuje osobnostiam, ktoré prispeli „k posilneniu transatlantických väzieb, mieru, prosperity a stability v euroatlantickom priestore.“

Zodpovednosť nesie aj Bill Clinton, ktorý v roku 1995 povolal americké letectvo v rámci operácie Deliberate Force (Rozhodná sila) bombardovať srbské pozície. Pod zámienkou boja s terorizmom podnikla Clintonova administratíva raketové útoky na Sudán v roku 1998 (cieľom sa stala aj farmaceutická továreň). Ďalšou vojenskou intervenciou, za ktorú je Clinton zodpovedný, je bombardovanie Iraku v roku 1998 (operácia Púštna líška) a opätovne v Juhoslávii v roku 1999.

Hillary Clintonová, manželka Billa Clintona, otvorene podporovala okupáciu Iraku, Afganistanu, bombardovanie Juhoslávie, Líbye a taktiež plány USA v Sýrii a ako pripomína investigatívny novinár Malagurski vo svojom najnovšom videu, smiala sa, keď mučili Kaddáfího. Najnovším dôkazom je uniknutá korešpondencia Clintonovej so Sidom Blumenthalom, poradcom Billa Clintona. E-mailová komunikácia zverejnená na Wikileaks demaskuje americkú expanzívnu politiku. Clintonová šéfovala americkej diplomacii v rokoch 2009 – 2013 a v rozpore s federálnym zákonom používala súkromnú e-mailovú adresu. Komunikácia dokazuje, že dôvodom intervencie NATO do Lýbie bol Kaddáfího plán zlatom krytej meny, ktorá by vedela konkurovať euru a doláru. E-maily ďalej potvrdzujú snahu NATO vyprovokovať vojnu s Ruskom. Julian Assange oznámil, že má k dispozícii materiál, ktorý spája Hillary Clintonovú s vyzbrojovaním džihádistov v Sýrii, vrátane ISIL-u, čo dokazuje jej spoluzodpovednosť za vyvolanie občianskej vojny v Sýrii.

Dosluhujúci prezident USA, Barrack Obama (vo funkcii od roku 2009) prevzal Nobelovu cenu za mier po tom, čo vyslal 30 tisíc mužov do Afganistanu. Obama nesie zodpovednosť za zvrhnutie vlády vodcu Muammara Kaddáfího (2011), ktorý z Líbye vytvoril prosperujúcu krajinu. Sám Obama uznal svoju chybu (apríl 2016), keď priznal, že zvrhnutie Kaddáfího bolo z hľadiska následkov nepripravené (na druhej strane bola podľa Obamu intervencia „správnym krokom“). Zo stabilnej Líbye sa stalo centrum extrémistov z Islamského štátu a východisko pre imigrantov do Európy. Na intervencii do Líbye sa podieľal aj vtedajší premiéDavid Cameron, ktorý sa netají tým, že je uvedomelý sionista a Nicolas Sarkozy, vtedajší prezident Francúzska.

Medzi najčerstvejších vojnových zločincov patrí Recep Tayyip Erdoğan, zodpovedný za rozohnanie protivládnych demonštrácií, genocídu Kurdov a podporu ISIL-u. Podľa prezidenta SR je však „Turecko ostrovom stability“.

Nezabúdajme ani na liberálne ladeného Borisa Nikolajeviča Jeľcina, bábku USA, a konflikty v Čečensku. Podľa pozorovateľov v nich boli páchané zločiny na oboch stranách. Výsledkom občianskej vojny bolo dokopy 17-tisíc mŕtvych.

Ďalším krvavým konfliktom na území Európy je po Juhoslávii občianska vojna na Ukrajine. Zodpovednosť za toto krviprelievanie nesú „organizátori“ Majdanu podporovaní Západom, Vitalij Klyčko, premiér Arsenij Petrovyč Jaceňuk a prezident Peter Porošenko. „Občania Ukrajiny v prezidentských aj parlamentných voľbách dali jasne najavo, že chcú ísť do demokratickej a slobodnej Európy,” prehlásil prezident SR Andrej Kiska pri návšteve Petra Porošenka, na ktorého v tom čase pred prezidentským palácom kričali demonštranti jasne: „Fašista!“ Povstalci z východnej Ukrajiny, na ktorej už dodnes zahynulo vyše 2400 ľudí, bojujú proti spoločnej koalícii neonacistov z Batalionu Azov, fašistického Pravého sektoru a ukrajinskej armády (a to s podporou EÚ, USA, Litvy, Poľska a NATO).

A čo vojnoví zločinci Izraelu? Premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že Izrael ochráni svojich vojakov pred súdením za vojnové zločiny pred Haagskym tribunálom. Agresívna politika Izraela voči Palestínčanom má korene už v prvej polovici 20. storočia. V rámci izraelsko-palestínskeho konfliktu medzi Izraelom a hnutím Hamas v sektore Gaza (operácia Ochranné ostrie) sa hovorí o dvoch tisícoch mŕtvych Palestínčanov a desaťtisícke zranených, na izraelskej strane sú to sotva desiatky. Zodpovednosť nesú súčasný izraelský premiér Benjamin Netanjahu, minister obrany MošeJa’alon, náčelník generálneho štábu Benjamin Ganc a ďalší.

Napriek tomu, že USA viedli za posledných 30 rokov vyše 10 vojenských intervencií v mene mieru a slobody, všade spôsobili iba krviprelievanie, chaos a utrpenie nevinných. Tí, ktorí sú za toto všetko vinní, sú váženými občanmi a vodcami tejto zvrátenej civilizácie.

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2022

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Leave a Reply