Sýria ľadmi slovenskej diplomacie zatiaľ nepohla

Zahraničná politika štátu fungovala vždy ako barometer suverenity a zároveň ako vizitka jeho vážnosti i celkového postavenia v rámci medzinárodného spoločenstva. Výnimkou nie je ani Slovensko. Namiesto toho, aby boli vonkajšie vzťahy vecou jeho občanov, stali sa elitárskou záležitosťou, do ktorej sa dnes mieša priveľa aktérov: od veľvyslancov USA a generálov NATO až po neschopných eurofunkcionárov či domácich miestodržiteľov moci. Anomália, keď hlavy diplomacie používajú vo svojich oficiálnych vyhláseniach unifikovaný jazyk a bezmála všetci sa zaväzujú rešpektovať obligátnu „potrebu zachovávať jednotný európsky postoj“, predstavuje typicky európske špecifikum.

Mierny posun v diplomatickom vystupovaní Slovenska, ak sa to tak dá nazvať, podnietilo až dianie v Sýrii. Na októbrovom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničnú politiku v Luxemburgu šéf slovenského rezortu zahraničia hovoril pred európskymi diplomatmi o „novej situácii, ktorá nastala vstupom Ruska do sýrskeho konfliktu“. Z rôznych agentúrnych zdrojov však nebolo jasné, či a koľkí z nich vnímajú situáciu podobne ako Miroslav Lajčák. V prípade zásahov USA totiž nikdy netrvali na výlučne „politickom riešení, ktoré by sa realizovalo pod dohľadom OSN a na základe ženevských mierových dohôd“. Po spustení ruskej leteckej kampane v Sýrii sa odrazu presne takéhoto postupu dožadujú, čo pripomína čokoľvek, len nie princíp.

„Sú rôzne názory členských štátov, ako na túto situáciu reagovať, aj pokiaľ ide o Bašára Asada, či s ním teraz komunikovať alebo vôbec,“ uviedol Lajčák, ktorý vidí pozíciu SR v tom, že pokiaľ chce EÚ politické riešenie a zároveň ostať aktérom v tomto procese, potom nesmie z neho nikoho vopred vylučovať. Čiže neorientovať sa len na „tých, ktorí sa nám páčia“, ale aj na tých, čo majú potenciál byť súčasťou riešenia krízy v Sýrii. A v súčasnosti ho podľa neho majú Rusko aj Asad, rovnako ako Irán, Turecko, Saudská Arábia a ďalšie krajiny.

Niektoré štáty EÚ neskrývajú roztrpčenie z ruských vojenských aktivít v Sýrii, ktoré údajne zasahujú aj protiasadovských „umiernených povstalcov“ a poškodzujú ich záujmy. A hoci migrácia blízkovýchodných etník do Európy vypukla dávno pred vstupom Ruska do sýrskeho konfliktu, jej hlavnému podnecovateľovi sa za ňu doteraz nepoďakovali. Obidve proti sebe stojace zoskupenia, ktoré okrem regionálneho dnes reprezentujú aj geopolitický konflikt, tak začínajú vytvárať patovú situáciu.

„Naša pozícia je, že toto neprispieva k riešeniu. Správne riešenie je za rokovacím stolom, aby sa zastavilo krviprelievanie a spustilo politické riešenie krízy,“ priblížil Lajčák postoj SR v danej záležitosti. Otázne je už len, nakoľko dôrazne ho prezentuje aj na európskej úrovni. Pretože povedať niečo polozáväzne na kameru novinárom a potvrdiť to pri hlasovaní na platforme únie nebýva, ako sme si už stihli všimnúť, vždy jedno a to isté. A preto je zatiaľ predčasné hovoriť, že by postoj k Sýrii zamrznutými ľadmi slovenskej diplomacie výraznejšie pohol.

Obšírnejšiu analýzu stavu našej diplomacie nájdete v najbližšom vydaní mesačníka Zem & Vek 11/2015 pod názvom „Príznaky a prízraky slovenskej zahraničnej politiky“.

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2022

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Leave a Reply