Tretí sektor vyznamenával „svojich“

Add Comment

Pozoruhodný, niekedy až dojímavo pôsobiaci kooperatívny vzťah medzi tretím sektorom a istým segmentom slovenskej žurnalistiky má už svoju overenú tradíciu. Súčinnosť v symbióze naberá rokmi nielen na dokonalosti, organizovanosti, ale zároveň utužuje pocit náklonnosti, spolupatričnosti, vzájomnej podpory na ceste za vytýčeným spoločným cieľom. Ako na svojej webstránke informuje Nadácia otvorenej spoločnosti (OSF), víťazi už 13. ročníka Novinárskej ceny 2016 si počas slávnostného večera v priestoroch Slovenskej sporiteľne (hlavný partner súťaže) prevzali ocenenia, ktoré označila za prestížne.

Z vyhlásenej hitparády výhercov možno zároveň vyčítať, ktoré médium má k DNA Sorosovej OSF geneticky najbližšie. Z celkovo 7 udelených cien v kategórii Písaná žurnalistika ich získali novinári Denníka N päť, po jednej Denník SME (o ktorom pred rokmi jeho bývalý šéfredaktor Martin M. Šimečka povedal, že „nehľadá pravdu“ a generálneho riaditeľa Petit Press Alexeja Fulmeka trápilo, že „prináša sploštený pohľad na svet“) a Týždenník TREND. Poslední dvaja zrejme neboli takí cieľavedomí, ako ich ideovo homologizovaný konkurent.

Neprekvapuje ani tematický záber, ktorý až na reportáž z Ekvádora po zemetrasení (tak sa organizátor vyhol poznámkam, že súťaž je spolitizovaná) ide priamo „na smeč“ toho, čo by chcel bezmála 87-ročný finančný špekulant a miliardár ešte predtým, ako sa z tohto sveta poberie preč, v jeho východoeurópskej časti zmeniť. Pokúsme sa uveriť, že splnenie tohto svojho možno posledného želania si bude musieť výnimočne odoprieť.

O tom, že treťosektorový plevel sa medzičasom stihol úspešne zakoreniť aj v RTVS a získať v nej nielen významného spojenca, ale i celoplošného šíriteľa svojej ideológie, svedčia ceny OSF udelené v kategórii audiovizuálnej žurnalistiky. Akiste nejde o dielo náhody, ak prvé tri ceny nezískala ani jedna zo súkromných TV staníc, ale práve ľudia z tejto formálne ešte stále verejnoprávnej inštitúcie: Pavol Fejér (najlepšia reportáž, najlepší investigatívny príspevok) a Michal Havran (najlepší rozhovor, beseda, diskusia), moderátor kontroverznej relácie s nanajvýš spornou úrovňou Večera s Havranom.

V kategórii Špeciálne ocenenia zažiaril podľa očakávania Ján Benčík, ktorému udelili cenu otvorenej spoločnosti „za sériu blogov o extrémistoch a konšpirátoroch“ publikovaných v rámci Denníka N a Grand prix „za spoločenský prínos, vytrvalosť a odvahu“. Členovia Rady súťaže nezabudli vyzdvihnúť nevšedné záľuby ružomberského dôchodcu: „Ján Benčík nie je obyčajný bloger, Ján Benčík je inštitúcia. Jeho blogy majú reálny dopad a prispievajú k celkovej zmene v spoločnosti. V tomto ročníku Novinárskej ceny sa objavilo veľké množstvo prác, ktoré výrazným spôsobom prispeli k otvorenejšej a tolerantnejšej spoločnosti. Prínos práce Jána Benčíka však v kontexte doby, v ktorej sa nachádzame, považujeme za mimoriadne dôležitý a hodný špeciálneho ocenenia.“

Medzi pochybnosťami, ktoré jednostranne zameraná Novinárska cena oprávnene vyvoláva, dominuje tá elementárna: či možno ocenenia z tohto podujatia považovať za „prestížne“. Nespochybňujeme novinársku profesionalitu vyznamenaných kolegov. Problém je v morálke: že stoja na nesprávnej strane a že niektorí to dokonca vedia. Že neprahnú po pravde, pretože ju už dávno majú. Že do prefabrikovaných mustier mimovládok nalievajú propagandu, ktorá podporuje ich metastatické bujnenie v organizme štátu a bez demokraticky prejavenej vôle jeho občanov znefunkčňujú jeho legitímne štruktúry, robia ho nesvojprávnym.

Je signifikantné a povšimnutiahodné, že v takmer rovnakom čase, ako webstránka Nadácie otvorenej spoločnosti uverejnila výzvu sesterskej Civil Society Europe k podpisu „spoločného vyhlásenia solidarity s mimovládnymi organizáciami Maďarska“, ako aj s jeho ľuďmi, ktorí v uliciach Budapešti protestovali proti „obnovenému útoku na základné slobody v krajine“ (rozumej návrh zákona o transparentnosti organizácií prijímajúcich zdroje zo zahraničia), slovenský premiér Robert Fico oznamoval, že v rámci sumy 15 miliónov eur, ktorou podporí EÚ rozvoj občianskej spoločnosti na Slovensku, očakáva, že mimovládne organizácie prídu s „projektmi, ktoré súčasnej vláde pomôžu bojovať proti korupcii“. To zapôsobilo nielen ako priznanie skutkového stavu, ale súčasne ako priznanie vlastnej neschopnosti.

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Juraj Pokorný
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

& Časopis