Tureckom otriasa finančný škandál kolosálnych rozmerov

Tagged With: , , , , , 1 Comment

Možno si niekto ešte spomenie na turecký škandál finančného tunelovania súvisiaceho s úplatkami štyroch tureckých ministrov, ktorí boli zapletení do čiernych obchodov, odkiaľ dostali nemalú províziu. Je tomu už 4 roky, čo sa škandál premlčal a R. T. Erdoğan urobil akurát to, že ministrov zbavil funkcie, naoko zadržal pár podozrivých, vrátane Reza Zarrabu a do aktuálneho diania zaradil iné senzácie.

Kto je Reza Zarrab? 34 ročný podnikateľ iránskeho pôvodu, ktorý okrem iránskeho štátneho občianstva má aj turecké, azerbajdžanské a macedónske. Hlavný scenárista a režisér medzinárodného prepierania iránskych peňazí. Škandál, ktorému patrí označenie „17.-25. december” (2013), ktorý vtedy rafinovane odhalil FETÖ (tajná teroristická organizácia Fethulláha Gülena) a to udaním na tureckej polícii, sa znovu vynoril na scéne 19. 3. 2016, keď americká FBI zadržala Zarraba v Miami na letisku a odvety je vo vyšetrovacej väzbe. Zarrab vraj nič netušil a šiel na dovolenku do Miami aj so svojou rodinou. Pri zadržaní netajil šok a strach, no vytrvalo mlčal a odmietal akéhokoľvek obvinenia vo viere, že sa mu podarí dostať na slobodu vďaka osobnému opakovanému orodovaniu Erdoğana u Trumpa.

Súdny proces sa začal pred pár dňami 29. 11. 2017. Tesne pred ním už bolo viac-menej jasné, že niečo sa deje, pretože Zarrab nebol dostihnuteľný, premiestnený do inej (tajnej) cely a to poukazovalo na to, že sa asi dohodol a priznal k všetkým zločinom, čo prakticky znamená spoluprácu s americkou štátnou prokuratúrou. Z obvineného sa stáva svedok. Tento dramatický zvrat šokoval hlavne tureckú vládu a panika nenechala na seba dlho čakať. Celý súdny proces sa zmenil od základu a obvinený v tejto kauze bol Mehmet Hakan Atilla, bývalý zástupca generálneho riaditeľa Halkbank banky, ktorá celú finančný obchod v rokoch 2010 – 2013 centrálne riadila.

Atilla bol FBI zadržaný 27. 3. tohto roku, keď opakovane po prepuknutí škandálu na tureckej pôde vycestoval do USA, no posledný vstup 23. 3. mu bol osudný. Vtedy FBI sledovala každý jeho krok a pri pokuse o návrat do Turecka ho na letisku zadržali a obvinili z podobných zločinov ako kedysi Zarraba. Atillovi vyrúbali  trest na 50 rokov odňatia slobody a finančnú pokutu 2 mil. USD.

V prvý súdny deň predstúpil Zarrab ako svedok v procese s Attilom a dlhé hodiny s veľkou presnosťou a stoickým kľudom vypovedal o všetkých podrobnostiach, ako sa začal nelegálny obchod s Iránom a kto všetko bol do toho namočený. Proces jeho výsluchu a dialógu so sudcom trval 3 dni. Dnes, pri písaní tohto článku, proces pokračuje a všetky fakty, ktoré Zarrab bod po bode priznáva, sú v pravidelných priamych prenosoch tureckými dobrovoľníkmi v živých vstupoch na sociálnej sieti Facebook a v písaných komentároch aj na Twittri publikované. Od oficiálnych spravodajcov sa do televíznych staníc dostávajú len okrajové informácie.

Priblížme si podrobnosti, v ktorých Zarrab odhaľuje rafinovaný obchod (či podvod), ak sa tomu vôbec dá nejaké meno prisúdiť.

Od roku 2006 trpí Irán medzinárodne platnými sankciami, ktoré voči krajine zaviedli USA na základe rozhodnutie OSN a s menšou či väčšou mierou boli rokmi upravované. V čase Zarrabovho sofistikovaného plánu, v roku 2010, sankcie pokrývali zákaz vývozu a dovozu iránskej ropy a plynu. Zarrabov plán mal jediný cieľ, a to fyzicky ropu a plyn predať a Iránu jeho zisk bezpečným (tajným) spôsobom doručiť. Celý finančný tok peňazí riadila turecká štátna banka Halkbank. Systém fungoval tak zložito, že peniaze v obehu museli prejsť 10 rôznymi okľukami alebo transakciami, na čom sa dalo bravúrne zarábať. Teda stovky ľudí, vrátane ministrov, bankárov a kuriérov, dostali úplatok.

V Halkbanke mali otvorené účty dve Zarrabove firmy, ktoré obchodovali so zlatom, potom Tüpraş a Botaş (turecké rafinérie), iránska banka Sermayeh Bank a NIOC (Iránska národná ropná spoločnosť). NIOC dodávala plyn pre turecký Botaş a ropu pre Tüpraş. Avšak kvôli embargu sa priame platby na iránske účty nemohli uskutočniť. Tüpraş a Botaş posielali platby zo svojich účtov v Halkbanke na účet NIOC v Halkbanke. Platby boli uskutočnené v cudzej mene, teda buď v eurách alebo dolároch. Aby finančné transakcie medzi bankami neboli koordinované cez centrálne banky vo Frankfurte a v New Yorku, do reťazca sa zapojili Zarrabove firmy, ktoré vykupovali zlato a to tak, že účet iránskej banky Sermayeh Bank v Halkbanke použili ako zmenáreň a tieto platby zamenili za tureckú líru. Fiktívna firma Tosa Ticaret, ktorá fungovala pod iránskou bankou Sermayeh Bank, dávala pokyny Zarrabovej firme na nákup zlata a previedla celý obnos v tureckej mene na účet jeho firmy Safir Altin. Zarrab šiel osobne do firmy Rona, odkial fyzicky „nakúpil” zlaté tehly a platbu previedol na účet v Denizbanke.

Zarrabova firma Incept v Dubaji zlato odkúpila od Zarrabovej firmy Royal Holding v Istanbule. Incept platbu za tovar zo svojho účtu v Bank of Baruda v Dubaji previedla na Zarrabov účet firmy Royal Holding, ktorý bol v tureckej Finansbanke.

Hneď na to Incept zlaté tehly, ktoré Zarrab osobne v kufríku pravidelne do Dubaja privážal, predala na dubajskom trhu v domácej mene dirham. Tie posielala opäť na účet Zarrabovej firmy Atlantis v Dubaji. Zarrab dirhemy posúval do Rostamani Exchange na prevod na doláre. Táto firma má pobočku v USA, kde bola konečná stanica iránskeho zisku. Irán tam mal prístup k hotovosti mohol ju použiť na svoje medzinárodné finančné transakcie.

To je v skratke celý reťazec úkonov. Len v roku 2012 sa Zarrabovi podarilo predať zlato za 20 miliárd TL (cca 5-6 miliárd eur), na deň pripadla asi 1 tona zlata. Boli tu aj vysoké sumy v hotovosti, ktoré sa z Dubaja dostali v kufríkoch do Teheránu a tamojšia elita vrátane vtedajšieho iránskeho prezidenta Mahmouda Ahmadinejada (2005-2013 vo funkcii) sa obohacovala na úkor štátu.

V júli 2013 však USA zaviedli aj obmedzenia vo vývoze a obchodovaní so zlatom, a na to Zarrab spolu s predstaviteľmi Halkbanky musel promptne reagovať. Neostalo im nič iné ako zmeniť vývoznú komoditu na potraviny. Zarrab okamžite zriadil firmu v Dubaji, ktorá „akože” nakupovala potraviny z Turecka a otvorila firemný účet v tureckej Halkbanke. Prevody začali na základe falošných dokumentov, pretože tentoraz sa žiadne potraviny nikam nevyviezli. To začalo nevoňať vtedajšiemu zástupcovi generálneho riaditeľa Hakanovi Attilovi, ktorý nechcel takýto biznis ďalej uskutočňovať. Na jeho odpor sa Zarraba zastal sám generálny riaditeľ Süleyman Aslan, ktorý fyzicky transakcie síce nesledoval, tým bol poverený Atilla, no keď bol problém a niečo nesedelo, chýbal podpis alebo bolo treba sfalšovať nejaký dokument, Aslan všetko zariadil. A dal si za to aj patrične zaplatiť. Podľa Zarrabovych výpovedí dostal Aslan niečo cez 4,5 mil. USD. Kupodivu Attila nikdy o žiaden úplatok nepožiadal a teraz je paradoxne na stoličke ako jediný obvinený.

V čase, keď sa tento obchod rozbiehal a bolo treba na medzinárodnej platforme, t. j. pri tajných stretnutiach iránskej NIOC a štátneho zástupcu tureckej strany, podrobnosti obchodu dohodnúť, z tureckej strany nebola núdza sa zhostiť zodpovednosti, ktorú s veľkou odvahou prijal vtedajší minister ekonomiky Zafer Çağlayan. Ten je v Zarrabovej výpovedi jeden z hlavných účinkujúcich, pretože zo Zarrabovho zisku z vývozu iránskej ropy a plynu mal 50%-ný podiel. Za necelé 3 roky zinkasoval 50 mil. eur, nerátajúc nespočetné vecné dary, ktoré pravidelne od Zarraba dostával. Škandalózne známe boli jedny náramkové hodinky, vraj v hodnote 700 000 eur. Okrem Çağlayana boli v hre aj ďalšie mená, ktoré Zarrab spomenul: vtedajší minister palív a energetiky Muammer Güler, ktorý prijal úplatok niečo cez 3 mil. eur a vtedajší minister pre otázky EÚ Egemen Bağış (1,5 mil. USD).

Všetci boli po prepuknutí škandálu odvolaní z funkcie. Dodnes sa všetci voľne pohybujú. Až po Zarrabovej výpovedi im bol súdne vydaný zákaz vycestovania do zahraničia, čo vyvoláva úsmevy na tvári, pretože niet pochýb, že na tureckej pôde sa im pod krídlami R. T. Erdoğana určite nič nestane. No je viac než pravdepodobné, že keby sa rozhodli náhodou vycestovať do USA, tak skončia rovnako ako Zarrab. Alebo Attila?

Z obvinených osôb jediný Süleyman Aslan je momentálne „nezvestný”. Šíriace sa fámy hovoria o tom, že je celkom možné, že by sa mohol ukrývať v prezidentskom paláci v Ankare.

Meno R. T. Erdoğana bolo v Zarrabovej svedeckej výpovedi spomenuté len raz a to v súvislosti so Ziraat a Vakif bankou, ktoré sú takisto štátne banky. V týchto bankách sa Zarrabovi nepodarilo otvoriť podnikateľský účet, no stalo sa tak na osobný povel Erdoğana. Na účty v týchto bankách prichádzali platby hlavne z Indie, odkiaľ sa iránska ropa a plyn vyvážali. Zarrab spomenul aj Taliansko, no viac detailov nie je známych. Aj v Číne sa pokúšal otvoriť účty na prepieranie iránského zisku, no čínske banky veľmi rýchlo prišli na to, že ide o Irán a okamžite všetko stopli.

Erdoğan o takomto komplexnom exporte musel vedieť. Či aj on prijal úplatok a do akej miery bol zainteresovaný, je momentálne nejasné. Ak aj nie práve jeho osoba, s veľkou pravdepodobnosťou jeho synovia či iní príbuzní.

V týchto dňoch sa však Erdoğan dosť sarkasticky vyjadruje k súdnemu procesu. Všetkými možnými spôsobmi tlačí na to, aby sa detaily do médií nedostali a na sociálnych sieťach sú spravodajcovia pravidelne blokovaní a napádaní hackermi. Neskrýva strach a útočí provokatívnymi obvineniami, že tento súdny proces je sabotáž a vykonštruovaná lož. Zarrab je agent CIA a USA spolupracuje s FETÖ, aby zvrhla Erdoğanov režim. Jeho vláda žiadne embargo neporušila, Zarrab je sám zodpovedný za zločiny, ktoré spáchal a Turecka sa to netýka.

Nikto z bývalých ministrov sa zatiaľ neprihlásil o slovo, čakajú ako voš pod chrastou, čo Erdoğan vymyslí, aby im zachránil krky. On sa už aj stihol v kuloároch vyjadriť, že nikomu z jeho štátnych zamestnancov sa nič nestane.

Zarrab je však o niekoľko krokov pred nimi. Svojej osobnej asistentke poslal avízo, aby zistila, či po odpykaní si trestu, ktorý dostane, je možné, aby získal trvalý pobyt v Dubaji a bol deportovaný z amerického väzenia rovno tam. Asistentku však turecká polícia už zadržala a stihla aj zabaviť obsiahly majetok, ktorý Zarrab v Turecku má. Rovnaké opatrenia sa vzťahujú aj na jeho rodinu a príbuzných, s výnimkou jeho manželky Ebru Gündeş, ktorá je v krajine veľmi populárna osobnosť (speváčka) a nebránila sa požiadať o vládnu ochranu. V tejto chvíli si nedovolí ani verejne spomenúť slovo rozvod, ktorý jej síce v očiach verejnosti možno pridá na imidži trpiacej umelkyne, no čo bude so Zarrabom po procese, je otázne. Ak by Zarrab dostal povedzme 10 alebo 30 rokov väzenia, neprešiel by ani rok, a v americkej cele by sa ho zbavili buď turecké alebo iránske zainteresované kruhy. Preto nie je vôbec vylúčené, že sa mu ponúkne nová identita s plastikou gratis.

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Henrieta Dogrukol
Emócie hýbu svetom, určite viac ako rozum. V Turecku to platí dvojnásobne. Preto sa tu stále niečo deje. Či už na prvý pohľad ordinárne, no “a la turca” model čohokoľvek zaručene vždy prekvapí. A ja mám potom o čom písať…
One Response to "Tureckom otriasa finančný škandál kolosálnych rozmerov"

Pridaj komentár

& Časopis