USA začali hroziť sankciami celému svetu

Tagged With: , , , , , Add Comment

Neskrývaný podvod sa snažili použiť USA, aby získali pre seba výhodu pri hlasovaní Valného zhromaždenia OSN týkajúceho sa statusu Jeruzalemu. Napriek tomu to nefungovalo – politiku USA vo štvrtok 21. 12. 2017 odsúdilo takmer o 60 krajín viac ako politiku Ruska predtým v utorok. Ale veľmi zjavný je rozdiel v tom, ako sa v týchto prípadoch USA správajú k medzinárodnému právu.

Valné zhromaždenie OSN nesúhlasilo s uznaním Jeruzalema za hlavné mesto Izraelu. Pri hlasovaní o tejto rezolúcii nesúhlasilo 128 krajín, 9 hlasovalo za a 35 sa zdržalo. Proti hlasovali všetci stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN okrem USA.

Stála predstaviteľka USA pri OSN Nikki Halley vyhlásila, že výsledky hlasovania vo Valnom zhromaždení OSN nijako neovplyvnia rozhodnutie USA o Jeruzaleme, ale ovplyvnia vzťahy USA k samotnému OSN.

„Spojené štáty presťahujú svoje veľvyslanectvo do Jeruzalema. To od nás chce americký národ a je to správny krok. Nijaké hlasovanie v OSN na to nemá žiadny vplyv, ale toto hlasovanie bude mať vplyv na to, ako sa Američania budú správať k OSN a ako sa budeme správať ku štátom, ktoré si nás nevážia v OSN,“ cituje TASS reč Halleyovej pred hlasovaním vo VZ OSN o rezolúcii proti uznaniu Jeruzalema za hlavné mesto Izraela. Diplomatka tiež vystrašila auditórium: podľa jej slov si Spojené štáty „zapamätajú tento deň“, keď ich znovu požiadajú, aby urobili najväčší finančný vklad do rozpočtu OSN. Zaujímavý je zoznam tých, ktorí hlasovali proti rezolúcii. Okrem samotných Spojených štátov a Izraela, sú to 4 štáty Oceánie, fakticky americké kolónie a tiež niekoľko krajín Latinskej Ameriky, napríklad Guatemala. Ani jeden z veľkých štátov sa k nim nepridal.

Už predtým USA zablokovali túto rezolúciu, navrhnutú arabským štátom, v Bezpečnostnej rade OSN. Lenže vo Valnom zhromaždení OSN takéto právo veta USA nemajú.

Pripomíname, že Valné zhromaždenie OSN prijalo aj rezolúciu o ľudských právach na Kryme namierenú proti Rusku. Za návrh Ukrajiny v spoluautorstve s 30 štátmi zahlasovalo 70 krajín.

Takýmto spôsobom politiku USA vo štvrtok odsúdilo takmer o 60 vlád viacej ako politiku Ruska v utorok. Svojim vyhlásením Halley dala jasne najavo: Ameriku absolútne nezaujíma pozícia väčšiny štátov v OSN, celá medzinárodná mienka a právo je pre Washington nič – v prípadoch, keď sa odsudzuje politika samotných USA. Aj tak sa USA neustále odvolávajú na medzinárodné právo a na potrebu väčšiny v OSN, keď podávajú sťažnosti na iné štáty – v týchto prípadoch to vyhovuje ich záujmom.

Vo všeobecnosti, keď sa objaví rezolúcia odsudzujúca Moskvu, tak americkí politici prichádzajú so sériami vyhlásení o nevyhnutnosti jej naplnenia – s odvolaním sa na „medzinárodné spoločenstvo“. Takéto rezolúcie vkladajú do vyhlásení ministerstva zahraničných vecí odsudzujúcich Rusko, napríklad tých  o „masovom porušovaní ľudských práv na Kryme“. Predchodca Donalda Trumpa Barack Obama napríklad žiadal úplnú medzinárodnú izoláciu Moskvy – po protiruskej rezolúcii o Kryme prijatej v marci 2014.

Lenže teraz drvivá väčšina štátov hlasovala proti samotným USA a ministerstvo zahraničných veci ústami Halley priznáva, že na rezolúciu OSN Washington jednoducho pľuje.

Trump verejne ponížil svojich spojencov

V predvečer hlasovania prezident Trump pohrozil ukončením financovania štátov, ktoré podporia rezolúciu v Bezpečnostnej rade OSN, odsudzujúcu jeho nedávne rozhodnutie uznať Jeruzalem hlavným mestom Izraela.

„Všetky tieto štáty berú naše peniaze…Berú stovky miliónov a dokonca miliardy dolárov a pritom hlasujú proti nám v Bezpečnostnej rade alebo hlasujú proti nám vo Valnom zhromaždení,“ sťažoval si Trump. Vo Washingtone budú pozorne sledovať každý hlas, pohrozil prezident, dodajúc: „Len nech hlasujú proti nám, my na tom dobre ušetríme.“

Turecko a Palestína okamžite odmietli hrozby Trumpa i Halleyovej. Prezident Turecka Erdogan vyzval svetové spoločenstvo nepodľahnúť tlaku. „Dnes sa Amerika, ktorú nazývajú kolískou demokracie, pokúša kúpiť si hlasy druhých štátov za svoje doláre,“ cituje Erdogana RT.

Podľa slov ministra zahraničných vecí Palestíny Riada al-Malikiho, diplomati USA „uskutočňujú ďalšiu chybu, keď posielajú svoj list s vyhrážkami na adresu štátov a potláčajú ich právo na prijatie suverénnych rozhodnutí,“ uvádza televízna stanica Al Jazeera.

Premiér Izraela Benjamin Netanjahu už skôr navrhoval neprijať rezolúciu. Takto cituje premiéra Interfax: „OSN je dom lží. Vláda Izraela rozhodne odmieta rezolúciu, dokonca aj keď ju prijmú. Jeruzalem je hlavné mesto Izraela, či to chce OSN alebo nie.“

Zvolanie mimoriadnej schôdze VZ OSN požiadala Palestínska autonómia. Pripomíname, že od roku 2012 má (ako štát Palestína) štatút pozorovateľa pri OSN. Jej suverenitu podporuje 136 štátov – členov organizácie OSN.

Arabi poradili USA, aby si nekopali vlastnú jamu

Pred zasadnutím stála predstaviteľka USA Nikki Halley tiež rozposlala listy členom VZ OSN. Opakovane upozorňovala: „Keď sa budete rozhodovať, chcem, aby ste vedeli, že prezident i USA berú toto hlasovanie osobne,“ citoval ju Wall Street Journal.

Zjavný tlak na stálych predstaviteľov druhých štátov Halley „skryla“ za prosbu vážiť si rozhodnutie Washingtonu. „My neprosíme, aby si iné štáty presťahovali svoje veľvyslanectvá do Jeruzalema, hoci to považujeme za správne,“ objasnila predstaviteľka. „My vás jednoducho prosíme uznať historické priateľstvo, partnerstvo a podporu, ktorú sme šírili a vážiť si naše rozhodnutie o našom vlastnom veľvyslanectve.“

Samotní adresáti sa priznali, že sú udivení obsahom. „Prestaňte kopať jamu samým sebe. Nezmeníte žiadne hlasy,“ upozornil jeden z diplomatov.

Okrem toho hrozby Trumpa predpokladajú ukončenie finančnej pomoci strategickým spojencom USA na Blízkom východe. Niektoré z týchto programov, napríklad pre Egypt, sú uzákonené Kongresom, pripomínajú masmédiá. V roku 2018 mu musia USA poskytnúť 1,38 miliardy dolárov. Turecko v nasledujúcom roku dostane vojenskú pomoc vo výške skromných 112 miliónov dolárov. Dokonca, ak na nich Trump ušetrí, tieto sumy sa nedajú porovnať s pomocou, ktorú Washington v septembri prisľúbil Izraelu – je to 38 miliárd počas 10 rokov.

Koho sa podarí „pritlačiť“

Reakcia na hrozbu Trumpa závisí od konkrétneho štátu, poznamenal v komentári novín Vzgľad amerikanista Dmitrij Drobnickij.

„Tým štátom, ktoré chceli už dávno pritlačiť, povedia, že ste nesprávne hlasovali o veľmi vážnej rezolúcii. Toto môže byť použité ako podnet, aby niekomu prerušili pomoc,“ povedal expert. „Okrem toho americká zahraničná pomoc sa aj tak veľmi znižuje, je to jeden z bodov novej administratívy. Peniaze sú potrebné v USA.“

Podľa názoru Drobnického Američania budú čoraz viac využívať svoj ekonomický vplyv na presadenie svojich vlastných záujmov. „Ekonomická diplomacia, ekonomické tlaky, ekonomický vplyv získavajú dnes bezprecedentný význam,“ zdôraznil.

Zdroj: https://vz.ru/world/2017/12/21/900708.html

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Martin Urminský
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

& Časopis