Utajované švédske peklo

Add Comment

O Švédsku panuje mediálny obraz prosperujúcej a stabilnej krajiny, ktorá otvára náruč trpiacim prisťahovalcom z Afriky a Ázie. Z času na čas dochádza síce k výtržnostiam v prisťahovaleckých štvrtiach, ale podľa oficiálnej verzie len  pre nedostatočnú toleranciu zo strany pôvodných Švédov, rasistické sklony polície a málo pracovných príležitostí. Kriminalita, vytváranie uzavretého sveta s prvkami islamského fanatizmu a zneužívanie sociálneho systému rezonujú iba tak na okraj problematiky, aby sa nepovedalo. No okamžite ich médiá a politickí demagógovia označia za dôsledok už spomínanej švédskej nedokonalosti a stále nedostatočnej miery tolerancie od radových obyvateľov cez políciu až po úrady.

Švédsko najnovšie v novoročných agentúrnych správach vyzerá ako krajina, kde sa to hmýri neonacistami. V Štokholme, neďaleko centra na ostrove Södermalm,  sa na bráne mešity objavili hákové kríže. Polícia už stíha neznámeho páchateľa pre hanobenie skupiny osôb a podnecovanie nenávisti.

Vlani v novembri na predmestí Štokholmu ktosi rozbil vitráže na inej mešite a nahádzal do vnútra prasacie paprčky.

Na takéto prípady agentúry a iné médiá okamžite reagujú a hlásajú do sveta, čo sa to v tom Švédsku deje. K tomu ešte  sociálne siete, ako napríklad Twitter, kde šéf štokholmského združenia moslimov Omar Mustafa umiestnil fotografie s hákovými krížmi na mešite.

Pod správami o udalostiach vo Švédsku nechýbajú reakcie čitateľov. Nečudo, že niektorí z nich si kladú otázky, ktoré si nechcú položiť tí, čo by im mali venovať pozornosť v prvom rade – obec viac žumpalistická, ako žurnalistická.

Pochopiteľne, že na mieste je pátranie po príčinách, prečo niekto vo Švédsku dáva demonštratívne najavo svoju nenávisť  na bránu mešity alebo ku komunite spätej s týmto symbolom. A tak existujú  čitatelia, ktorí automaticky neakceptujú, čo im médiá politickej servilnosti a propagandy prinesú a vedia, že vo Švédsku neplatí model o neznášanlivých Švédoch a obetných baránkoch z prisťahovaleckých spoločenstiev. Preto sa pýtajú – prečo sa nemedializuje a zamlčiava terorizovanie domáceho obyvateľstva moslimskými skupinami?

Pozrime sa teda na druhú stránku spolužitia moslimských prisťahovalcov a Švédov, ktorú nechcú vidieť švédske i svetové médiá, ani kazatelia z mešít v Štokholme. Situácia je v skutočnosti tak neúnosná, že niekedy i domáce médium hlavného prúdu prizná fakty. Noviny Aftonbladet napísali pred niekoľkými rokmi, pričom zlepšenie v tomto smere nenastalo, že 9 z 10 najviac trestaných etnických skupín, ktoré sa dopúšťajú trestných činov vo Švédsku, pochádza z moslimských krajín.

O motivácii vypovedá sociologická štúdia pod názvom „Sme bojovníci proti Švédom“.  Sociologička Petra Åkesso, pôvodom zo Srí Lanky,  spovedala mladíkov od 15 do 17 rokov z prisťahovaleckých komunít v Malmö, obvinených z lúpeží, prečo okrádajú len rodených Švédov. Vyjadrovali sa pred ňou otvorene a medzi ich odpovede patrili nasledujúce tvrdenia: „Keď sme v meste a okrádame, vedieme vojnu, vojnu proti Švédom.“

„Moc pre mňa znamená, že Švédi ku mne budú vzhliadať, ležať na zemi a bozkávať mi nohy.“

 „Je to tak jednoduché okrádať Švédov, také ľahké. Švédi nerobia nič, len nám dajú veci. Sú tak slabošskí.“

Mladí Švédi môže teda bez akéhokoľvek dôvodu počítať s bitkou a okrádaním. Ak prejavia razantnosť v sebaobrane, hrozí im označenia za rasistov a netolerantných násilníkov. Pričom ich prípadná tolerancia je zo strany médií a úradov chápaná ako prednosť, no podľa útočníkov je to prejav slabosti.

Švédky ťaží nočná mora znásilnenia. Každá štvrtá  musí rátať s tým, že môže byť znásilnená. Etnologička Maria Bäckmanová  v rámci svojej štúdie sledovala skupinu švédskych dievčat z deviatej triedy na štokholmskom predmestí Rinkeby, obývanom prevažne moslimami, kde došlo vlani v máji k násilným nepokojom. Mladé Švédky si radšej prefarbili vlasy, aby sa vyhli sexuálnym útokom, pretože blond vlasy vyvolávajú  žiadostivé pohľady mužov i chlapcov a následne násilie. Štatistiku s ohlásenými znásilneniami a bitkami médiá ignorujú. Švédsko zasiahla najhoršia vlna znásilňovania v histórii krajiny. Znásilnenia osôb  mladších ako pätnásť rokov sú šesťkrát častejšie ako pred jednou generáciou. Podľa štúdie Rady kriminality je štyrikrát väčšia pravdepodobnosť, že násilník sa narodí v zahraničí, ako osobám narodeným vo Švédsku. Cudzinci z Alžírska, Líbye, Maroka a Tuniska sú najčastejšie podozrivými zo znásilnení. Právnička Ann Christine Hjelmová zistila, že 85 percent odsúdených násilníkov sa narodilo v cudzine alebo prisťahovalcom.

Jeden z otrasných prípadov, o ktorých mediálna propaganda dlho mlčí. Švédsky súd odsúdil sedem afganských utečencov za znásilnenie. Jeden z nich vylákal do utečeneckého tábora 29 –ročnú opatrovateľku, matku dvoch detí, kde ju spolu s ďalšími páchateľmi sedem hodín znásilňovali. Brutalitu sledoval dav utečencov, ktorí násilníkov ešte povzbudzovali výkrikmi a tlieskaním a ženu označoval za pobehlicu. Dnes je táto žena upútaná na invalidný vozík a mentálne postihnutá. Polícia zadržala jedenásť podozrivých, napokon odsúdila iba siedmich z nich na 4 až 6 rokov väzenia. Tí, ktorí boli vyhostení z krajiny sa môžu po niekoľkých rokoch vrátiť. Podľa politikov by bolo prejavom rasizmu, keby došlo k ich trvalému vyhosteniu.

S takýmito prípadmi, či otrasnými štatistikami  sa islamskí predstavitelia vo Švédsku neponáhľajú na sociálne siete, ani agentúry nechrlia podrobnosti o neľudských činoch motivovaných etnickou a náboženskou nenávisťou. Prečo?

Čudná to slepota k nenávisti určitého druhu, ale obdivuhodná ostrozrakosť, keď sa to hodí.

Zdroj: AP, AFP, barenakedislam.com, fjordman.blogspot.com   Foto: expressen.se

Zem & Vek

Pridaj komentár

& Časopis