V čom to žijeme? Je to stále kapitalizmus?

Add Comment

Slovíčko „kapitalizmus“ bolo ešte donedávna vnímané ako prísne marxistický termín, ktorý označoval buď (zjednodušene povedané) zastupiteľskú demokraciu, liberálnu demokraciu alebo konzervatívnu demokraciu. V posledných rokoch sa tento termín opäť dostáva do verejného diskurzu aj na Slovensku. Existujú však aj ďalšie termíny, ktoré teoretici používajú pre popísanie súčasnosti z politického, ale aj nadpolitického hľadiska. Nasledujúci článok je doplnkom k novembrovému vydaniu mesačníka Zem a vek, ktorého cieľom bolo porovnať kapitalizmus a socializmus.

Mnohí teoretici a kritici systému prišli s termínom neo-feudalizmus. Aj známy ekonóm Thomas Piketty, ktorý prehlásil, že žijeme vo svete, kde o osude bežných ľudí rozhoduje hŕstka boháčov a tento stav prirovnáva ku koncu 19. storočia – podiel kapitálu si rozdeľovali tie isté rodiny z generácie na generáciu. Karol Ondriáš v rozhovore pre projekt Ľavé spektrum prehlásil: „Tá šľachta čo žije v západnej Európe sa bude mať dobre, teraz aj budúcnosti. Vo svete je určitá finančná šľachta a je ich menej ako percento a veľmi sa podobajú šľachte v stredoveku. Toto nie je neoliberalizmus, ale neofeudalizmus. Šľachtické výsady sú také isté ako mali vtedy. Teraz si môžu robiť všetko. Môžu nariadiť zrovnať so zemou celú krajinu. Nikto sa im nepostaví a všetci prezidenti a ministri sa im budú klaňať ako v stredoveku vojvodcovi, ktorý dobil nejaké územie.“

Vo feudalizme privilegovaná trieda vykorisťuje poddaných, zároveň však existujú cechy a manufaktúry, ktoré inštitucionálne zastrešujú remeselníkov. Feudalizmus rozbili až revolúcie v 18.a 19. storočí – predovšetkým Roussauovým konceptom priamej demokracie inšpirovaná revolúcia francúzska, v ktorej sa prihlásil o slovo tretí, neprivilegovaný stav, ktorí tvorili mešťania-buržoázia, remeselníci, mestská chudoba, sedliaci. Podarilo sa vytvoriť Deklaráciu práv človeka a občana, za ktorú vďačíme najmä Robespierrovi, v ktorej boli garantované základné ľudské práva a slobody, zrušenie dedičných výsad a privilégií šľachty a kráľa.

Prvotný kapitalizmus (vo svojich začiatkoch) založený na trhovej súťaži remeselníkov a obchodníkov, ešte nedospel do štádia, ktoré reprezentuje dnes – štádia súvisiaceho so vznikom koncernov a korporácií, ktoré umelým dotovaním (slabších inštitúcií zo ziskov silnejších) likvidujú konkurenciu. Idealistická predstava kapitalistickej spravodlivosti však stále hovorí o pôvodnom koncepte tzv. spravodlivej súťaže a opomína sociálnu nespravodlivosť, extrémnu nerovnosť, ale taktiež s kapitalizmom spätý kolonializmus, imperializmus a militarizmus.

James Fulcher popísal kapitalizmus ako „investovanie peňazí s cieľom získať viac peňazí… Skutočný kapitalista je motivovaný amorálnym hromadením peňazí, čo zvyčajne vedie konkrétnych jednotlivcov k prekrúcaniu alebo porušovaniu pravidiel.“

Ladislav Hohoš vo svojej Futurologickej férii 2015 píše: „Znamená to  zachovanie značnej hierarchickej nerovnosti a teda vykorisťovania v systéme, ktorý už svojou podstatou nebude „kapitalistický“, skôr feudálno-fašistický; feudalizmus nemohol totálne kontrolovať populáciu, súčasná biopolitická produkcia to umožňuje.“ Už dnes je jasné, že malé percento ľudí – ekonomických a politických elít – ktoré ovládajú našu planétu, patrí k novej šľachte. Dnes sa už dokázateľne dá hovoriť o Rotschildovcoch, Rockefellerovcoch a ďalších rodoch, ktorých bohatstvo sa meria v biliónoch dolárov. V informačnej dobe je veľmi ľahké dokázať, ako sú grantové organizácie, tretí sektor a byrokratické štruktúry nadnárodného kapitalizmu vzájomne poprepájané. Z týchto zdrojov je financovaná mediálna propaganda všetkých tých, ktorí udržujú status quo.

Globalizovaná spoločnosť neoliberálneho a nadnárodného, korporátneho kapitalizmu – to súasi najvýstižnejšie pomenovania, ktoré pochádzajú najmä od kritikov z ľavého spektra (S. Žižek, M. Hauser, Chomsky, Blaha) a špeciálne teoretikov globalizácie, ako je Ritzer, Beck, Bauman, Pravdová, Bauer, Giddens, Hajko, Berger alebo F. Jameson. Kritika je spätá najmä s globalizačnými trendami, ktoré reprezentujú technológie, ekonomika, ale aj jednotná kultúra a jednotná prevládajúca ideológia. Svet sa stáva pod vplyvom westernizácie rovnaký, pokračuje amerikanizácia, pokles politického vplyvu národných štátov, nerovnosť medzi bohatými a chudobnými.

Súvisiaci je aj termín postspoločnosť (Bělohradský) alebo „postmoderná spoločnosť globálneho, neoliberálneho kapitalizmu“, ktorý nadväzuje na myšlienku, že pod vplyvom konkurenčného boja v trhovom modely došlo až k takej atomizácii spoločnosti, že už nie je ani možné hovoriť o jednotnej spoločnosti v kontexte silných sociálnych väzieb.

Hypermoderna, hyperkonzumná doba a transkultúrna spoločnosť spotreby. Hypermoderna je spätá s individualizmom-narcizmom, stratou zmyslu, nezodpovednosťou a redefiníciou času. Čas sa mení pod vplyvom globalizácie vo viacerých dimenziách:
1. Flexibilný pracovný čas v rámci turbokapitalistických firiem (uprednostňujúcich okamžitú výnosnosť). Zjednodušene – môžeš pracovať len vtedy, keď ťa my potrebujeme; roboty aj peňazí bude málo, ale musíš byť stále k dispozícii a na voľný čas zabudni.
2. Zmena vnímania času pod vplyvom informačných technológii, globalizácie, vzájomného zosieťovania finančného sveta.
3. Lipovetského téza – prítomnosť prináša úzkosť a znepokojenie a strach z rozpadu časového usporiadania, jednotlivec je tak zameraný na individuálnu budúcnosť a snahu zabezpečiť si pokojnú starobu bez neistoty a úzkosti, ktorú mu prináša prítomnosť (výsledkom je honba za kapitálom).

Tekutá modernita, spoločnosť nestálosti (Zigmund Bauman): Sociálne formy naďalej nemôžu udržať stály tvar po dlhší časový úsek, pretože sa rozpadajú a rozpúšťajú rýchlejšie, než stihnú „stuhnúť“. Vzhľadom na to, že formám nie je dané dostatok času, nemôžu slúžiť ako referenčný rámec ľudského konania a dlhodobejších životných plánov.

Atomizovaná spoločnosť (H. Arendtová):  typicky neosobná a individualizovaná spoločnosť, kde jednotlivec vystupuje osamotený, nenadväzuje vzťahy s ostatnými členmi spoločnosti.

Postindustriálna spoločnosť (Daniel Bell, Aron, Galbraith, Kahn): ide o spoločnosť, ktorá sa vyznačuje rozhodujúcim podielom služieb, vedy a vzdelania.

Spoločnosť odcudzená: s termínom odcudzenie pracuje už ranný Marx (odcudzenie od práce) a pokračuje v nej Fromm, Marcuse, Adorno-Horkheimer v kontexte duchovného vyprázdnenia pracujúcich a absencii zmyslu.

Spoločnosť zážitková: teória M. Petruska inšpirovaná Baumanom z knihy Společnost pozdní doby, kde je represia nahradená zvádzaním: „vzniká spoločnosť, v ktorej sa prevrátila freudovská vízia o vzťahu reality a pôžitku: realita už nie je nepriateľom pôžiku.“

Spoločnosť postpolitická a postideologická (Žižek):“Postpolitika vždy spolieha na manipuláciu paranoidného davu (ochlos): je hrozivým zhromaždením vystrašených ľudí.“

Doba informačná (Rankov): „Informačným problémom je neschopnosť vhodne využiť obrovské množstvo informácií, ktoré má ľudstvo k dispozícii.“ Informačná spoločnosť je založená na moci informácií. Kto disponuje informáciami, disponuje mocou. S dobou informačnou prudko súvisí globalizácia – najmä rozvoj technológii a internetu, ktorý zrýchlil tok informácii – rýchlosť a dosah šírenia informácií. Vznikla neprehľadnosť a chaotickosť, v ktorej (cez masmediálna kanály) vládnu informácie privilegované a sponzorované. Prostredníctvom ekonomickej hegemónie sa presadzuje hegemónia kultúrna – tzn. informačná – marketingové agentúry masívne prezentujú tzv. oficiálne informácie, ktoré nie sú vždy spravidla pravdivé. Následkom toho vzniká tzv. informačný stres, presýtenosť informáciami a najmä mediálna manipulácia. Novodobá propaganda využíva nové termíny ako informačná vojna, informačná bezpečnosť a pod. Informácie sú pravdivé alebo nepravdivé. Môže byť informácia nebezpečná? Manipulovanie s informáciami sa stalo súčasťou novej totality, v ktorej o oficiálnej pravde rozhodujú ekonomické a politické elity. Našťastie existujú médiá alternatívne, ktorých dosah sa každým dňom zvyšuje.

Lukáš Perný
Snažím sa hľadať pravdu a bojovať za lepší a spravodlivejší svet. Nosiť svetlo poznania aj v čase všeobecnej tmy.

Pridaj komentár

& Časopis