Dlhé roky sa upozorňuje na fakt, že raz príde deň, keď antibiotiká prestanú byť účinné. A zdá sa, že s poznaním novej baktérie, ktorá má okrem iného schopnosť infikovať aj iné baktérie, sa tento čas blíži. Nový kmeň E.Coli (Escherichia coli) pochádza z Číny a objavili len pred pár týždňami.
Čínski a britskí vedci ju našli najskôr v prasati, neskôr v surovom bravčovom mäse a tiež pri malom počte ľudí. Odborníci obávajúci sa ďalšieho pôsobenia tejto baktérie dúfali, že sa do okolitých krajín nerozšíri. Ich obavy sa však naplnili, keď našli nedávno podobný kmeň baktérie v Dánsku. Vyskytla sa v hydine dovážanej z Nemecka a v mužovi, ktorý však z krajiny nikdy nevycestoval. Baktériu okrem toho identifikovali aj v Malajzii.
Výskumy na vzorkách potravín Technickej univerzity v Dánsku a Národného potravinového inštitútu v Søborgu potvrdili prítomnosť smrtiacej mutácie. Čo odlišuje kmeň E.Coli od ostatných, je gén s názvom MCR-1. Predpokladá sa, že práve tento gén je príčinou vysokej pevnosti, odolnosti a schopnosti baktérie infikovať aj iné bunky.
Dr. Sanjaya Senanayake z ANU – Univerzity medicíny, biológie a životného prostredia – sa vyjadril, že dánsky objav vyvolal veľké obavy. „Keď sme sa pred pár týždňami o ňom dopočuli, vedeli sme, že je to veľký problém. Neočakávali sme však, že sa rozšíri aj do ďalších krajín.“ Rýchlosť šírenia sa tejto baktérie je podľa neho nezastaviteľná a môže mať katastrofálne následky.
Baktérie tohto vírusu, ktoré sa stávajú odolné voči všetkým antibiotikám na trhu, spôsobujú u človeka črevné, ako aj krvné infekcie. Navyše môžu poskytnúť odolnosť aj baktériám iných vírusov z rôznych kmeňov.
Ako by sa mohla táto baktéria ďalej rozvíjať? Jednou z hlavných teórií je nadmerné užívanie antibiotík. Kým medzi lekármi sa čoraz častejšie diskutuje o ich nadmernom predpisovaní, záujem o antibiotiká v poľnohospodárskom sektore stúpa. Od objavenia baktérie v Dánsku však odborníci z celého sveta volajú po zákaze používania antibiotika s názvom Kolistin v poľnohospodárstve. Je to starý, dnes už len zriedka užívaný liek. No keďže sa odolnosť voči antibiotikám zvýšila, Svetová zdravotnícka organizácia ho označila za rizikový pre humánnu medicínu.
V Číne sa tento liek využíva viac pi živočíšnej výrobe. Preto Timothy Walsh, lekársky mikrobiológ z Cardiff University vo Walese, povedal, že treba určiť definitívne hranice medzi antibiotikami, ktoré sa využívajú v humánnej medicíne, a tými, ktoré sa používajú vo veterinárnom sektore. A práve Čína je krajinou, v ktorej zvieratá kŕmia kolistinom. Podľa časopisu New Sciencist boli antibiotické rastové stimulátory zakázané v Európe, a paradoxne, jednou z prvých krajín, ktoré tento zákaz prijali, bolo Dánsko.
V roku 2013 Európska agentúra pre lieky oznámila, že polymyxíny (skupina liečiv, kam patrí aj kolistin) boli piatym najviac používaným typom antibiotika v európskom hospodárskom odvetví.
Dr. Senanayake vysvetlil, že výskum a vývoj nových antibiotík sa v poslednom desaťročí spomalil. Takisto sa vyjadril ku tlaku vlád, najmä vlády USA: „Americká vláda sa snaží poskytnúť stimuly pre farmaceutické spoločnosti. Usiluje sa o zníženie regulačných zaťažení.“
V USA sa dokonca hovorí o dvoch miliónoch chorobách pripisovaných baktériám odolným voči antibiotikám a zhruba o 23 000 úmrtiach. Vedci z Dánska a Británie sa naďalej pokúšajú pôvod baktérie vysledovať.
Zdroj: http://axisoflogic.com/artman/publish/Article_72467.shtml