„Výsluch“ Vladimíra Mečiara: Manipulatívna úloha RTVS je dnes veľmi veľká

Add Comment

Po vypočutí si posledných Sobotných dialógov Braňa Dobšinského (10. júna 2017), v ktorých sa mal „obeťou” stať tentoraz zakladateľ Slovenskej republiky a bývalý premiér Vladimír Mečiar, ma oblial horúci pot, pretože, to čo som si vypočula, nebola objektívne ladená relácia v súlade so zákonom.

Bol to krížový výsluch, pri ktorom Dobšinský žiadal od nevinného, nikdy z ničoho neobžalovaného Mečiara písomné dôkazy o jeho nevine, principiálne rovnako, ako to žiadali pri výsluchoch obetí v období nacizmu vyšetrovatelia Gestapa. Som presvedčená, že keby pseudonovinár Dobšinský pôsobil v dobe Hitlera, stal by sa pravdepodobne jeho spolupracovníkom, pretože so svojimi metódami práce, nerešpektovaním zákona a prístupom k základným ľudským hodnotám, by sa Hitlerovi do jeho zámerov naozaj hodil.

Mečiara posadili do stiesneného štúdia, ktoré sa takmer do bodky podobalo prostrediu z norimberských procesov. Náhoda? Dobšinský s kamennou tvárou, ktorú nahodil, sa zo všetkých moderátorov RTVS najviac podobal na sudcu Daxnera, ktorý odsúdil na trest smrti Jozefa Tisu, najviac zo všetkých. A nie len výzorom, ale hlavne spôsobom, ktorým viedol „výsluch”.

Podsunúť divákovi navodením atmosféry, že sa jedná o norimberský súd, ktorý mal skončiť rozsudkom Mečiarovej politickej smrti, je hoax – to bude odpoveď mainstreamových novinárov na reakcie alternatívnych médií, ktoré RTVS bezpochyby očakáva.

Dobšinský mal v réžii splniť dve úlohy. Úlohu žalobcu a sudcu zároveň. Chýbala len záverečná časť – politická poprava. Tú mal totiž urobiť divák, čo sa ale nestalo, lebo Mečiar je „politický boxer ťažkej váhy” a slovne knokautoval Dobšinského ťažkým kladivom. V závere teda zostal „drobný” problém, s ktorým sa treba vysporiadať. Dobšinský je novinár, nie sudca, aby ľudí vedome podraďoval, obžalovával a súdil.

Tu sa musím pristaviť a povedať, že niekde na začiatku súčasnej politickej krízy stálo ľudské podraďovanie. To zapríčinilo, kam sa dnešná spoločnosť dostala. Preto dnes ľudia bez morálky povyšujú morálku nad zákon a stávajú sa tak fašistami.

Sám Dobšinský Mečiara na začiatku nazval otcom republiky, aby ho vzápätí mohol degradovať a vyhlásiť, že to bola ale minulosťou a dnes sa Mečiar skrýva. Veľká časť národa, aj keď objektívne treba povedať, že nie celá, si myslí, že Mečiar bude otcom národa naveky. Jedna vec je však istá. Mečiar sa po poslednom neústavnom rozhodnutí súdu o zrušení amnestií stal obeťou, pretože Ústavný súd SR mu zamedzil základné ľudské právo na obhajobu a RTVS namiesto toho, aby obhajovala jeho občianske práva, inscenuje norimberské procesy. Je logické, že sa stal Mečiar obeťou, pretože to sa stane vždy, keď morálku politici pri rozhodovaní postavia nad zákon. Morálka nemorálnych ľudí postavená nad zákon je totiž vždy o tom, že sa vo finále niekomu obmedzia základné ľudské práva. Na tom je povyšovanie morálky nad zákon totiž principiálne postavené.

Citujem vyjadrenie Mečiara, po viacnásobných útokoch Dobšinského: „Začína nový zápas. Začína zápas o právny štát, charakter tohto štátu. A začína nový zápas o ochranu ľudských a občianskych práv. A ja nevystupujem na konci tohoto procesu, ale na začiatku tohoto procesu, ktorý bude mať absolútne iné závery, ako sa dnes čítajú, alebo prezentujú.”

Mečiar je právnik a právnickou rečou aj hovorí, preto si treba vyložiť, čo jeho slová, v kontexte dnešného diania znamenajú. Na to však treba začať zoširša vnímať súvislosti diania.

Tretí sektor nutne potrebuje preberať štátne moci. Burcuje preto národ a posiela ho do ulíc, aby vyvíjal násilný nátlak na odstúpenie vlády – hlavne na SMER, ktorý im stojí v ceste a štátnych mocí sa vzdať nechce. Ten ale odstúpiť takýmto spôsobom odmieta – ba čo viac, chce vládnuť aj v budúcnosti. Preto vláda odráža útoky tretieho sektora a s ním spriahnutých politikov tak, že podhadzuje nahnevaným voličom zbytky politickej potravy, napríklad zrušenie amnestií, o ktoré sa teraz vlčiaci ako Dobšinský bijú. Problém je, že tá potrava pochádza z otráveného stromu a všetko, čo z plodov otráveného stromu vznikne, bude jedovaté.

Už v minulosti som viackrát tvrdila, že rušenie amnestií bude zabíjať na Slovensku ľudí a neštekne za nimi ani pes. Či som mala pravdu posúďte sami a spomeňte si pritom na Gaulidera. Kto bude nasledovať?

Zrušenie amnestií je z viacerých dôvodov protizákonné a protiústavné a o chvíľu nám to súd v Štrasburgu, s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa takmer istote, povie. Dokonca už druhýkrát po sebe. Prečo ich teda ústavný súd zrušil? Dôvod je opäť v princípe jednoduchý. V slovenskej spoločnosti sme postavili morálku nemorálnych ľudí nad zákon a vyvinuli spoločenský tlak a toto je toho následkom. Politická kríza na Slovensku je alarmujúca a treba ju urýchlene riešiť, pretože takýto právny stav nezaručuje občanom žiadne garancie. Kľudne sa môže stať čokoľvek. Začína to takýmito gestapo – reláciami a končí  občianskou vojnou. Koniec koncov, človeka, ktorý občiansku vojnu pomohol zrealizovať na Ukrajine, máme dnes predsa na Slovensku a aktívne sa zapája do politiky.

Predtým, ako spoločensky odsúdime ľudí ako Mečiar, si treba uvedomiť, že to nie sú žiadni politickí pešiaci, ale ľudia s reálnou – stále veľmi silnou podporou národa. Nemožno s nimi zaobchádzať ako s vrahmi a pokiaľ ich chceme súdiť, potom majme štipku hrdosti a súďme ich na spravodlivých súdoch, nie v „zaprdených“ štúdiách propagandistických médií. A sudcami nech sa stanú objektívni a nestranní právnici, nie niktoši s falošnými nálepkami demokratov, akú má aj Dobšinský.

RTVS sa stala ústredňou slovenského gestapa, ktorá ničí republiku v jej základoch a ľudia ako Mečiar – a veľa iných, začínajú opäť za ňu bojovať. Tiež za seba, samozrejme. Napadá mi otázka, kto nás doviedol až na pokraj takejto krízy, že opäť, iba po štvrťstoročí, musíme bojovať za zachovanie vlastnej republiky? Ľudia ako Mečiar alebo ľudia ako je Braňo Dobšinský, či Pavol Demeš?

Uvedomujeme si naplno, čo znamená, keď sa stalo pravidlom, že neobžalovaní ľudia musia predkladať dôkazy na preukazovanie svojej neviny a prokuratúry, súdy, policajti, vlastne celá spoločnosť to považuje za normálne? Pýtam sa, lebo to je spoločenský status rešpektovania prezumpcie viny a nevyvrátiteľný dôkaz o tom, že Slovensko nie je právny štát, čo je zároveň polčasom jeho rozkladu. To je čiastočná spoločenská anarchia priatelia, nie republika. A kto to zapríčinil? Tiež Mečiar?

A ak si niekto v tejto republike myslí, že po hercovi Dobšinskom, ktorý stratil novinársky kompas, zablúdil v dnešnom neprehľadnom svete „demokracie” a preto sa hrá na norimberského sudcu, príde skutočný sudca, ktorý Mečiara zavrie za nejakú vymyslenú fikciu o jeho účasti na vražde Remiáša a Mečiar si bude doživotne obúvať väzenské topánky bez šnúrok, aby sa neobesil z depresie, tak je idiot storočia. Nežijeme totiž v roku 1947, kedy sme nevinných väzňov vešali na dvore Justičného paláca.

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Mária Vidomská
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

& Časopis