Žalár radosti alebo utrpenia: „Brave New World“ vs. „1984“

Add Comment

Mnohí by dnes mohli považovať dielo Brave New World (BNW) od Alda Huxleyho za utópiu plnú narkotík, sexu bez viny, stálej zábavy a geneticky upravenej spoločnosti, určenej pre maximálnu ekonomickú efektivitu a spoločenskú harmóniu. Naopak, Orwellov román 1984 by považovali za dystopickú nočnú moru a hrdili by sa aké strašné je čo i len pomyslenie na existenciu pod železnou päsťou „Veľkého brata“ – všadeprítomnej postavy totalitnej vlády. Obaja autori sú britského pôvodu. O niečo starší Huxley vydal Brave New World v roku 1932, kým Orwellova kniha bola zverejnená o 17 rokov neskôr (1949). Obe knihy sú všeobecne považované za klasiku a patria k najlepším románom 20. storočia.

Brave New World (Prekrásny nový svet)

Vzhľadom na Huxleyho vedecké rodinné zázemie je prirodzené, že dielo začína v tzv. Londýnskom centre podmieňovania, kde sú ľudské bytosti umelo „vyrábané“ a geneticky predurčené pre jednu z piatich spoločenských kást (Alfa, Beta, Gama, Delta a Epsilon).

Spočiatku sa príbeh zameriava na Bernarda Marxa, ktorý je „mierne geneticky poškodeným“ Alfa Plus psychológom, s komplexom menejcennosti kvôli nízkej postave. Na konci románu sa však protagonistom stáva chlapec „John the Savage“, nemanželské dieťa riaditeľa Centra a ženy menom Linda, ktorá Johna porodila vo vzdialenej americkej rezervácii. Neskôr im Bernard zariadi let do Londýna, aby prácu riaditeľa zosúladil s otcovskou rolou. Bernard je zaľúbený do krásnej pôrodnej techničky Leniny Crowne, ktorá však túži po Johnovi. Lenina je dievča, ktoré si užíva pozornosť viacerých, keďže v Prekrásnom novom svete „všetci patria všetkým.“ Inými slovami, sexuálna promiskuita je povzbudzovaná ako druh spoločenského „uvoľňovacieho ventilu“, pre odstránenie emócií ako žiarlivosť a závisť. John ju ale považuje za šľapku a svoju náklonnosť k Lenine potláča.

Štát dosahuje harmonickú rovnováhu prostredníctvom ekonomickej parity výroby a spotreby a zároveň využíva eugeniku ako prostriedok pre vyvažovanie života a smrti občanov. Technológia sa používa ako prostriedok kontroly namiesto akéhokoľvek hľadania duchovnej alebo vedeckej pravdy, pretože sú považované za hrozbu pre zavedený poriadok. Ľudia sú klonovaní v liahňach podľa potrieb štátu a vyškolení k poslušnosti skrze hypnopédiu (výučbu v spánku). Šťastie sa cení viac ako dôstojnosť alebo morálka a emócie sú regulované drogou Soma uprostred neustálej zábavy, povrchných hier, miest virtuálnej reality a „kín pocitov“. Hoci je spoločnosť v BNW bez Boha a náboženstva, Henry Ford je kanonizovaný namiesto božstva ako dôkaz efektivity výrobných liniek a nekontrolovaného konzumu.

1984

Podobne ako Huxley, aj George Orwell predstavil o niečo desivejšiu budúcnosť, kde vláda monitoruje a riadi každý aspekt ľudského života. Bol účastníkom španielskej občianskej vojny i svedok druhej svetovej. V roku 1945 vydal svoju Zvieraciu farmu a o štyri roky aj román 1984 ako literárne varovanie ľudstvu.

Dej 1984 sa odohráva vo futuristickom, post apokalyptickom Anglicku, ktoré je súčasťou „Oceánie“, jedného z troch svetových superštátov, ktoré vedú nekonečnú vojnu. Hlavnou postavou románu je Winston Smith, člen strednej triedy a Vonkajšej strany INGSOC, ktorá je autoritársky vedená figúrou známou len ako „Veľký brat“. Winston pracuje v oddelení „ministerstva pravdy“, ktoré prepisuje históriu v mene strany, zatiaľ čo je pod neustálym dohľadom v práci i doma. Všade sú plagáty s fotografiou lídra strany a slovami „Veľký brat ťa sleduje“. Ako akt rebélie si Winston zakladá denník a zaznamenáva, čo Veľký brat a strana INGSOC označuje za „myšlienkový zločin“.

Winston sa zamiluje do spolupracovníčky Julie a majú spolu tajnú aféru, počas ktorej je sexuálny styk akousi formou politickej vzbury. V 1984 je členom strany povolený pohlavný styk len pre rozmnožovanie a sexuálna represia má priniesť nadšenie pre Štát. Pod hrozbou odhalenia „myšlienkovou políciou“, mučenia a dokonca „vyparenia“, ktoré by odstránilo každý dôkaz jeho života, Winston pretrváva vo svojej rebélii proti strane s určitou dávkou fatalizmu. Tesne predtým, ako sú spoločne zatknutí, Winston hovorí „sme mŕtvi“, na čo mu Julia odpovedá rovnakými slovami.

Celým temným rozprávaním Orwella sa prelínajú rôzne témy ako napr. „newspeak“, teda jazyk ovládania mysle; tyrania totalitarizmu; historický revizionizmus; mučenie a psychologická manipulácia. Kontrola spoločnosti a zasahovanie do súkromia je tak obrovské, že aj nespokojná grimasa by mohla znamenať neposlušnosť voči strane, a teda „zločin“. („Tvoj najhorší nepriateľ bol vlastný nervový systém. V každom okamihu sa tvoje vnútorné napätie mohlo prejaviť na nejakom viditeľnom príznaku“ – Winston Smith, 1984).

Orwell bol skoro prorocký, keď opisoval šírenie odpočúvacích zariadení vo verejnom a súkromnom prostredí, ako aj „obrazoviek“, ktoré vysielali propagandu a živé videozáznamy späť pozorovateľom Strany. V chlade príbehu sa slobodná vôľa a individualita obetuje extrémnym požiadavkám kolektivizmu a úplnej kontrole.

Paralely a kontrasty

Oba romány sa zaoberajú spoločnými témami ako vláda, ortodoxia, sociálna hierarchia, ekonomika, láska, sex a moc. Obe knihy zobrazujú propagandu ako nevyhnutný nástroj vlády pre formovanie myslí občanov v každej spoločnosti a na špecifické ciele štátu; pre formovanie svetonázoru, stabilitu a kontinuitu.

V Prekrásnom novom svete zdieľa „Úrad propagandy“ budovu s „Univerzitou emocionálneho inžinierstva“ a všetkými médiami, vrátane rozhlasu, televízie a novín. Väčšina brainwashingu v Huxleyho svete zahŕňa podnety, aby občania zostali v rámci svojich geneticky predurčených kást alebo podporuje každodenné užívanie drogy Soma, ktorá umŕtvuje emócie.

„Ministerstvo pravdy“ v 1984 slúžilo ako propagandistický nástroj pre Veľkého brata a režim INGSOC. Hoci jeho hlavným účelom bolo prepisovanie histórie, aby sa opätovne prispôsobila doktríne strany a činila tak stranu neústupnou, tiež „pumpovalo“ vojnovú hystériu s cieľom zjednotiť obyvateľov Oceánie pri vysielaní jednoduchých správ, ktoré odrádzali od autonómneho myslenia („Kto ovláda minulosť, ovláda budúcnosť. Kto ovláda prítomnosť, ovláda minulosť…Vojna je mier…Sloboda je otroctvo…Nevedomosť je sila“).

Kým BNW používa Somu a materiálne rozptýlenie pre podlomenie túžby po vedomostiach alebo pravde; nepohodlné informácie v 1984 putujú do spaľovne ministerstva, kde sú ničené a navodzuje sa dojem, akoby nikdy neexistovali. Inými slovami, pre občanov Huxleyho sveta nebola pravda dôležitá, kým z ríše 1984 bola úplne vymazaná a zrušená.

Navyše, pre vyplnenie životnej prázdnoty tých, ktorí žijú v Prekrásnom novom svete, Huxley predstavil postavu menom Helmholtz Watson ako tvorcu hypnotických fráz, ktoré mali vyplniť duševné a emocionálne vákuum, zaplnené strohými dátami. („Alfa deti nosia šedé šaty. Pracujú omnoho viac než my, pretože sú nesmierne múdre. Som naozaj veľmi rád, že som beta, pretože nemusím toľko pracovať! A okrem toho, my bety sme niečo oveľa lepšieho než gamy a delty. Gamy sú hlúpe. Všetky nosia zelené šaty a delty nosia khaki. Nie, nechcem sa hrať s deltami. A epsiloni sú ešte horší. Sú najhlúpejší zo všetkých…“). V 1984 Orwell opisuje charakter s menom Syme, ktorý bol nadšeným redaktorom tzv. newspeaku. („Tá deštrukcia slov je krásna vec. Nevidíš, že cieľom newspeaku je zúžiť rozsah myslenia? Nakoniec budú myšlienkové zločiny doslova nemožné, pretože nebudú žiadne slová, ktorými by sa vyjadrili. Každý potrebný koncept bude vyjadrený presne jedným slovom, jeho význam bude pevne definovaný a všetky doterajšie významy sa vytratia a zabudnú.“ – Syme, 1984).

Hoci sa metóda líši, kontrola mysle prevláda v oboch fiktívnych svetoch. Watson z BNW vypĺňa mysle ľudí hypnotickými odkazmi, Syme z 1984 sa snaží odstraňovať slová, ktoré by mohla strana považovať za nesúhlas alebo „myšlienkový zločin.“

V oboch futuristických románoch je prítomná sociálna hierarchia. Ľud BNW sa skladá z kasty Alfa, ktorá zastáva najvyššie posty a Beta, s možnosťou komunikovať s Alfou. Gama je považovaná za priemerne inteligentnú a plní administratívnu úlohu. Delty sú školené už od mladého veku, aby pohŕdali knihami a boli podmienené prácou vo výrobe, kým kasta Epsilon je „plná bláznov“ s najnižším pracovným zaradením v spoločnosti.

1984 delí občanov do troch skupín: Vnútorná strana, Vonkajšia strana a proletariát (85% obyvateľstva), ktorému je umožnené súkromie, anonymita a pri extrémnom nedostatku je jeho pozornosť odvádzaná „chlebom a hrami“. Ako slogan strany (podobný pohľadu Protokolov a Talmudu na „gojimov“) hovorí: „Proletári a zvieratá sú slobodné“. Hoci členovia Vnútornej a Vonkajšej strany v Oceánii boli pod dohľadom nonstop, členovia Vnútornej strany žili pomerne luxusne v porovnaní s Vonkajšou stranou, pre ktorú boli cigarety s džinom jedinou povolenou neresťou.

Vlády oboch diel filtrovali informácie a propagandu podľa tried spoločnosti. V Prekrásnom novom svete dostávali jednotlivé kasty vlastné informácie, poskytujúce špecifickú propagandu pre každú z nich; zatiaľ čo členom strany INGSOC v 1984 boli povolené noviny a vysielané správy o svetovom dianí. Aj keď v žiadnej z kníh neexistuje organizované náboženstvo, existujú „božstvá“ schválené vládou najmä z ekonomických dôvodov a doplnené krutými ortodoxiami. V BNW je „Ford“ oslavou montážnej výroby, uctievaný dozorcami a občanmi svetového štátu (predobraz NWO), kým v románe 1984 slúži Veľký brat ako všemohúci, tvorca, sudca, architekt a spasiteľ „učeníkov“ INGSOC-u.

V Huxleyho vízii budúcnosti vedie ľudí sila konzumu, doplnená krátkymi slovnými frázami, ktoré podporujú výmenu položiek namiesto opravy. Tí, ktorí nosia staršie oblečenie, sú doháňaní pod tlakom hanby ku kúpe nového. Orwell, na druhej strane, považuje za prostriedok udržania spoločnosti vojnu. V nej sa ničí nadmerná produkcia, čím sú masy držané v chudobe a neznalosti odopretím prebytku voľného času.

Futuristické society Huxleyho a Orwella navyše odrádzajú od romantickej lásky a zaoberajú sa len témou sexu. Ako už bolo spomenuté, BNW považuje sex za „tlakový ventil“ pre uvoľnenie akejkoľvek negatívne vnímanej emócie ako podozrenie, nedôvera, žiarlivosť, hnev alebo závisť. „Všetci patria všetkým,“ teda žiadne tajomstvo nebolo potrebné. Dokonca aj deti boli povzbudzované k sexuálnym experimentom bez pocitu viny. Samozrejme, sex tu je určený len pre radosť, keďže plodenie sa označuje za „nedôstojné“. Orwellova dystopia však posmeľuje proletariát k promiskuitnému sexu a ministerstvo pravdy má dokonca pornografickú divíziu, ktorá distribuuje „plebsu“ obscénne videá. Naopak, členovia strany sa majú takéhoto sexu zdržiavať, s výnimkou manželských párov, ktoré sa majú rozmnožovať podľa vládneho zvolenia. Obe diela predstavujú silu, ktorá vládne tomu najosobnejšiemu a sú výsledkom extrémneho filozofického kolektivizmu, ktorý sa prejavuje vo zvrátenom osude budúcich populácií.

Budúcnosť je dnes

Pre dôvody vyššie uvedené, mnohí považujú BNW za utópiu. V kontexte individuálnej autonómie, hľadania pravdy, osobnej sebarealizácie, etických úvah a vládneho výkonu amorálnych zákonov však Huxleyho vízia budúcnosti vyvoláva množstvo zamyslení a otázok. Spoločenská štruktúra sa veľmi podobá tomu, čo sa dá nazvať „žalárom radosti“.

Aplikujúc rovnaký meter, Orwellova Oceánia by mohla byť „väzením strachu“. Obe spoločnosti vykresľujú každého vlastné väzenie, formované vládou a jej nariadeniami smerom k budúcemu cieľu. Inak povedané: cesta do pekla je dláždená zlými úmyslami. Ako člen Vnútornej strany INGSOC (a hlavný mučiteľ) O´Brien priznal Smithovi v izbe 101 ministerstva lásky: „Vieme, že nikdy a nikto sa nechopí moci s úmyslom, že sa jej vzdá. Moc nie je prostriedok, ale cieľ. Diktatúra sa nenastoľuje preto, aby sa zabezpečila revolúcia. Revolúcia prebieha, aby sa zabezpečila diktatúra. Cieľom prenasledovania je prenasledovanie. Cieľom mučenia je mučenie. Cieľom moci je moc.

Obe mocenské štruktúry sa rozhodli znížiť individuálne práva s cieľom dosiahnuť stabilitu spoločnosti. Pre vlády oboch superštátov sú občania považovaní za „prostriedky“ pre pokračovanie moci. („Odpoviem ti na otázku sám. Je to asi takto. Strana usiluje o moc výhradne kvôli moci samotnej. Nejde nám o dobro chudobných; ide nám len o ňu. Nejde nám o bohatstvo alebo prepych, dlhý život alebo šťastie; len o číru moc. Čo znamená číra moc, to hneď pochopíš. Líšime sa od všetkých oligarchií minulosti v tom, že vieme, čo robíme. Všetci ostatní, ba i tí, čo sa nám podobali, boli zbabelci a pokrytci. Nemeckí nacisti a ruskí komunisti sa nám svojimi metódami priblížili, ale nikdy nemali odvahu priznať si motívy. Predstierali a možno dokonca verili, že sa chopili moci nechtiac a na obmedzenú dobu a že hneď za rohom leží akýsi raj, kde si ľudské bytosti budú rovné a kde budú šťastné. My takí nie sme.“ – O´Brien, 1984). Práve ste si prečítali dokonalý opis ľudí, ktorí sa usilujú byť bohmi; pokus o tvorbu metafyzického nadpráva z telesnej túžby. Stratené sú cnosti milosrdenstva, pokory, striedmosti, sebadôvery a zdržanlivosti.

Mustafa Mond (z BNW) i zloduch O´Brien (z 1984) si boli svojho konania plne vedomí, aby mohli plne kontrolovať a zabezpečiť kontinuitu svojim fiktívnym štátom. Mohlo by k takémuto usporiadaniu dôjsť aj v skutočnom (neliterárnom) svete? Pre zodpovedanie otázky stačí nazrieť do histórie a zapnúť všetky „obrazovky“ v podobe televízorov, smartfónov, tabletov, notebookov a stolových PC. Tyranské režimy centralizujú a posilňujú hradbu moci od dávnych čias. A zjavne, ako „nepriateľ Štátu“ (dnes Edward Snowden) odhaľuje, modernosť nie je antisérom rakovinovej systematizácie moci.

Pri zvážení prosperujúceho technologického raja BNW, kde si elita a dokonca aj nižšie triedy užívali rozmaznaný život trvalého komfortu, zábavy a večnej rekreácie a porovnaní s post apokalyptickou a vojnou zmietanou realitou 1984; je náročné nevnímať Huxleyho a Orwella ako prorokov. Obe načrtnuté budúcnosti pomaly prichádzajú, sú iba ekonomicky oddelené a rozptýlené do rôznych geografických oblastí.

Dnes je to tzv. západná kultúra, vrátane ázijských krajín ako je Japonsko a Južná Kórea, ktorá sa viac podobá na Huxleyho Prekrásny nový svet, kým stopy 1984 možno badať v Číne, KĽDR a islamských štátoch Stredného východu.

Aj modernizované národy dnes obetujú individuálnu slobodu na oltár kolektivizmu politickou korektnosťou, ktorá potláča slobodu prejavu. Rodiny sa dusia pod horami dlhov. Programový dokument OSN Agenda 21 chrlí „odporúčania“, ktoré spôsobia kolaps autonómnych inovácií a poklonenie sa „úľovému zmýšľaniu“.

Firmy ako Amazon, Microsoft, Samsung a Apple sa stávajú očami a ušami „Veľkého brata“, ktorý vždy pozerá a počúva. Kliknutia myšou akceptovali slobodní ľudia ako „podmienku“ odovzdania seba a svojej slobody v mene pohodlia. Rovnako ako bzučiaci hmyz je moderný človek zajatý v medovej pasci, obalenej plastom a elektronicky poháňanej skrze USB kábel, dusiaci kolektívne hrdlo. Technokratické mocnosti vlastnia zbrane oveľa silnejšie než kedykoľvek predtým a čoskoro ľudia zistia, že ten šum nepochádza z ich vlastných krídiel, ale je zvukom dronov nad ich hlavami.

Podobne ako v BNW ovládla veda etiku tak, ako dnešní lekári predávajú plodové orgány na „podporu genetického výskumu“. Spojené štáty v súčasnosti vedú v rebríčku nelegálneho užívania drog a spotreby opiátov na svete, ako spomína americký chirurg Vivek Murthy: „Vo väčšine krajín sa predpis opiátov obmedzuje na akútnu hospitalizáciu alebo traumu ako popáleniny, chirurgické zákroky, pôrody a terminálne choroby. Ale v USA môže mať každý dospelý človek svoju ‚krabičku piluliek‘ a ešte čosi navyše.

Rovnako ako Ministerstvo pravdy (1984) šírilo pornografiu medzi proletármi, štatistiky ukazujú, že minimálne 35% všetkých internetových sťahovaní a 30% všetkých údajov prenášaných cez internet súvisí s pornografiou. Ako v Huxleyho BNW, sexuálna aktivita v modernom svete rastie spoločne so šírením pohlavných chorôb, ktoré dosahujú rekordnú úroveň v USA.

Priepasť medzi bohatými a chudobnými expanduje. Politická korektnosť definuje a šíri panteistické „náboženstvo“ Matky Zeme a sociálna hierarchia je čoraz viac determinovaná skrze identitu kolektivistickej ľavice. „Džin víťazstva“ (z 1984) sa prejavil vo východných krajinách vo forme ruskej vodky, ktorá „utopí“ každé zúfalstvo, ale s ním aj ľudského ducha so svedomím a morálkou. Najmä v bohatších západných krajinách sa čoraz viac žien domnieva, že „bieli muži sú prasce“, kým súčasne bojujú za rovnosť. V týchto štátoch ľudia podporia „právo ženy na potrat“, zatiaľ čo budú dôsledne presadzovať legislatívu na záchranu ohrozených chrobákov.

V celej islamskej spoločnosti je konzumácia alkoholu a hazardných hier zakázaná, ale ich vlády a občania tolerujú bičovanie, palicovanie, kameňovanie, vraždy zo cti, samovražedné atentáty (teroristické útoky) a mrzačenie pohlavných orgánov mladých dievčat. To však nebráni (údajne kresťanským, ale prakticky už ateistickým a k pravde vlažným) západným občanom, aby vítali záplavu islamských prisťahovalcov s otvorenou náručou v mene „tolerancie“.

Spisy Huxleyho a Orwella rezonujú ozvenami dejín, cez časové kaňony, až po útes, nad ktorým ľudstvo stojí. Propaganda každodenne vysiela intrigy piatich korporácií, ktoré kontrolujú 90% mainstreamového priestoru. Tieto spoločnosti vytvárajú nepriateľské tábory a využívajú dezinformačnú moc pre zahmlievanie faktov. Mlčia o zlyhaniach svojich obľúbencov, pričom súčasne hania nepriateľov klamstvom a podozreniami.

Umenie napodobňujúce život? Skutočne, hoci irónia mladú miléniovú generáciu, ktorá bola odchovaná na stabilnej strave socializmu a politickej korektnosti, príliš neočarí. Je smutné, že Veľký brat tu je, zostáva a časom bude zrejme rásť. Napriek tomu Aldous Huxley a George Orwell odvážne zverejnili tieto príbehy, aby varovali budúce generácie reálneho sveta.

17. 1. 1961 bývalý prezident Dwight D. Eisenhower varoval verejnosť: „Na vládnych radách sa musíme chrániť pred neopodstatneným vplyvom vojensko-priemyselného komplexu. Potenciál nárastu nesprávne umiestnenej moci existuje a pretrváva. Nikdy jej nesmieme dovoliť ohrozovať naše slobody alebo demokratické procesy. Nemali by sme brať nič za samozrejmosť. Len pohotový a informovaný občan môže prinútiť obrovskú priemyselnú a vojenskú obrannú mašinériu pracovať na našich mierových metódach a cieľoch, aby bezpečnosť a sloboda mohli spoločne prosperovať.“ (Ťažko povedať, či bol Eisenhower ako prezident tak tragikomicky neznalý alebo len robil zo seba blázna, keď skrytú vrchnosť vládnucu nad svetom zabalil do pozlátka „vojensko-priemyselný komplex“, ktorý nie je ani zďaleka jedinou sférou, ktorej táto vrchnosť velí. Možno len súhlasiť s ťažkopádnou vetou „potenciál nárastu nesprávne umiestnenej moci existuje a pretrváva“, ale zároveň varuje pred ohrozením tzv. demokracie a slobôd, ktoré nám „naordinovala“ práve táto „nesprávne umiestnená moc“.)

Presne o 100 dní prehovoril John F. Kennedy o „tajnom sprisahaní“. Uviedol: „Celosvetovo čelíme monolitickému a bezohľadnému sprisahaniu, ktoré sa pre rozšírenie svojho vplyvu spolieha predovšetkým na skryté prostriedky, na infiltráciu miesto invázie, na prevrat miesto volieb, na zastrašovanie miesto slobodnej voľby… Je to systém, ktorý pohltil obrovské ľudské a materiálne zdroje na budovanie pevnej siete, vysoko efektívnej mašinérie, fungujúcej pomocou vojenských, diplomatických, spravodajských, ekonomických, vedeckých a politických krokov a operácií. Ich príprava je skrytá, nepublikovaná. Chyby sú zatajené, nie sú na titulných stránkach. Odporcovia sú umlčaní, nie ocenení. Na žiadny výdavok sa nikto nepýta, žiadne tajomstvo nevyjde na povrch.

Kennedy sa týmito slovami dostal príliš blízko k modus operandi skrytej vrchnosti, ktorá ťahá za nitky sveta skrze slobodomurárske lóže a ich vedomých alebo nevedomých sluhov, a tieto myšlienky zvečnil, čo sa mu zároveň stalo osudným. 30 mesiacov po prejave bol prezident Kennedy v Dallase zavraždený. Je iróniou, že Aldous Huxley zomrel v ten istý deň. Náhoda? Len Boh vie.

Preložené z: Prisons of Pleasure or Pain: Huxley’s “Brave New World” vs. Orwell’s “1984” (skrátené); The Toll Online, 21.4.2017.

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Richard Strážan
(*1969, Bratislava) Geopolitický a spoločenský analytik dlhodobo pôsobiaci, bádajúci a študujúci vo viacerých mestách Európy a Ázie; konfrontuje korene, poznatky a vplyvy historických, filozofických a kultúrnych vied, smerov a náboženstiev na spoločnosť a jej pohyb v priebehu storočí...

Pridaj komentár

& Časopis