Zaujímavosti Banskej Štiavnice

V roku 1993 bolo historické jadro Banskej Štiavnice spolu s technickými pamiatkami zapísané do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva (UNESCO). Svetoznáma Štiavnica je naším najstarším banským mestom, osídlená spolu s počiatkami najstaršieho osídlenia Štiavnických vrchov.

Najstaršia ťažba sa spája s ľahko dostupnými partiami rudných žíl na povrchu. Okolie bolo osídlené v mladšej dobe bronzovej a už pred našim letopočtom sa tu ťažili drahé kovy, zlato a striebro. Zo začiatku to bola ťažba prístupných a ľahko taviteľných rúd s centrom na hradisku Glanzenberg a na žile Špitaler. Tu neskôr sídlila banícka komora. Zo štiavnických baní sa kryla potreba striebra pre celú Veľkomoravskú ríšu a Uhorsko. Pečať Banskej Štiavnice je druhá najstaršia pečať banského mesta v Európe.

Koncom 12. storočia dochádza ku kríze a následne sú pozývaní nemeckí kolonisti, skúsení aj v oblasti hlbinnej ťažby a v tavení sirníkových rúd. Títo zakladajú Banskú Štiavnicu, ktorá bola v už 13. storočí bohatým mestom. Ťažilo sa tu ročne 5 ton striebra, čo bola polovica produkcie v celom Uhorsku. V roku 1442 bolo mesto vypálené a o rok neskôr ho zasiahlo zemetrasenie, ktoré zapríčinilo úpadok po všetkých stránkach. V rovnakom roku 1442 bolo mesto spustošené aj biskupom Rozgoňom, nepriateľom Ladislava Pohrobka, za to že uznalo zvrchovanosť Jána Jiskru z Brandýsa, ktorý ho obhajoval.

Dnes má mesto vyše 10 200 obyvateľov, v 18. storočí ich malo 24 000. V 16. a 17. storočí bol vybudovaný systém hradieb proti tureckej hrozbe. Po porážke uhorských vojsk Turkami pri Moháči, v r. 1526 sa muselo mesto opevniť, čo sa ukázalo ako správne riešenie, nakoľko sa Turci k mestu len priblížili a ani sa ho nepokúšali dobiť. Z tohto obdobia je známy Starý zámok, opevnený kostol a pevnosť Nový zámok. Starý zámok je protiturecká pevnosť z roku 1546 prebudovaná z románskeho kostola. Nový zámok slúžil ako pozorovateľňa a protiturecká strážna veža. V roku 1554 bola postavená známa Piargská brána, ako súčasť opevnenia, pretože mesto bolo v neustálom ohrození, čo bolo finančné vyčerpávajúce.

V mnohom sa stalo svetové. V roku 1627 sa tu po prvý raz na svete použil v bani strelný prach. V roku 1732 sa čerpala voda z dolov parným strojom a bolo založených 40 vodných nádrží, niektoré stále slúžia na rekreáciu. Tento systém vodných nádrží nemal v Uhorsku obdobu a dokonca v celosvetovom meradle sa stal najvyspelejšou vodohospodárskou technikou. Vznikol tu aj známy banský vozík, ktorý sa potom rozšíril do celého sveta. V roku 1823 bol použitý prvý parný banský stroj v Uhorsku a prvá banská koľajová trať. Karol Hell vymyslel čerpací stroj a na jeho princípe sa dnes používa stroj na čerpanie ropy. Voznická dedičná štôlňa s dĺžkou 16,5 km bola najdlhšia na svete.

V 18. storočí patrila Štiavnica k trom najväčším mestám v Uhorsku, spolu s Bratislavou a Debrecínom. Keďže mesto bolo v celej monarchii jedinečné, sústredilo sa tu banícke školstvo. V roku 1735 bola založená najstaršia banícka škola, neskôr akadémia, prvá vysoká škola v Európe tohto typu a v r. 1807 lesnícka akadémia. V roku 1868 vychádzal prvý uhorský banícky časopis. Banská akadémia fungovala až do roku 1918 a pôsobilo na nej mnoho významných vedcov, odborníkov a prírodovedcov.

Štiavnica je známa aj svojou barokovou kalváriou, postavenou v rokoch 1744 – 1751, na výraznej vyvýšenine nad mestom. Barokový morový stĺp zhotovil taliansky sochár Stanetti. Mestskú pamiatkovú rezerváciu tvorí viac ako 360 objektov. Medzi najstaršie pamiatky patrí Kostol Nanebovzatia Panny Márie, prezývaný Nemecký kostol, postavený v 13. storočí, pôvodne patril do komplexu dominikánskeho kláštora. Najväčšou verejnou budovou je Kammerhof, z roku 1550, dnes banské múzeum, v ktorom sa spravovali mincovne a vykonával dozor nad banskou činnosťou. Južne od mesta sa nachádza banský skanzen. Medzi najznámejšie pamiatky patrí renesančná stavba Klopačka, z r. 1681, v ktorej sa klepaním na drevenú dosku zvolávali baníci do práce, ale aj pri iných významných príležitostiach.

V 18. a 19. storočí postupne dochádza k zhoršeniu situácie v baníctve a začiatkom 20. storočia už bola zatvorená väčšina baní, kvôli nedostatočnej konkurencieschopnosti voči svetovým cenám. V 30. rokoch sa ešte začali spracovávať oloveno-zinkové rudy, až do roku 1993, kedy po minimálne dvojtisícročnej baníckej histórii, vplyvom nového spoločenského zriadenia, dochádza k definitívnemu ukončeniu ťažby…

Jediná aktívna baňa v Štiavnických vrchoch je momentálne pri Hodrušskom jazere, pri lyžiarskom vleku. V bani Rozália dlhej kilometer sa ťaží od stredoveku, pravidelnejšie od roku 1951. Odhadom sa tu od roku 1740 vyťažilo 30 ton zlata a 1500 ton striebra. Celkovo sa v oblasti odhaduje 360 ton zlata a 6900 ton striebra. Podľa archívnych údajov,v roku 1640 v oblasti podnikalo 426 spoločností.

Banská Štiavnica je známa svojimi jazerami (tajchami). Voda sa zhromažďovala v jazerách a odvádzala sa do baní, kde poháňala banské stroje. Najväčším je Počúvadlianske jazero s rozlohou 12 ha, s hĺbkou 11 m. Počas horúcich letných dní sú jazerá plné rekreantov, akurát nepochopiteľným sa javí diskriminačný zákaz kúpania psov v tajchoch. Ohrozujú plavcov?

V meste je sedem cintorínov, v roku 1857 tu bola založená botanická záhrada, kde dodnes rastú vysoké sekvoje. Náučný chodník zo sedla Červená studňa bol prvý náučný chodník v bývalom Československu. V dolinke Kysihýbel bolo zriadené arborétum, ako lesnícka výskumná stanica, kde bolo začiatkom 20. storočia vysadených 282 druhov drevín. Horšie značený náučný chodník nás privedie k umelo vytvorenej jaskyni, na konci ktorej je jazierko, vstup je voľný. Jaskyňa vznikla v 18. storočí pri lámaní ryolitového kameňa.

Nad mestom sa vypína vrch Paradajz a južnejšie mýtické Sitno. Sitno sa stalo jedným z najväčších hradísk lužickej kultúry doby bronzovej a železnej. Tiež tu sídlili Slovania. Vrch Sitno je slovenský magický vrch opradený povesťami, podľa ktorých, keď bude najhoršie, z jeho útrob vyjdú rytieri brániť slovenský ľud. Vrchol lemujú z troch strán bralá, v 13. storočí tu bol postavený hrad, s ktorého sú dnes len ruiny. V období tatárskych vpádov vzniká po celom Slovensku reťaz hradov a panských sídiel. Banská Štiavnica má svoje nezameniteľné čaro starého stredovekého mesta, obklopené tajchami, popretkávané štôlňami a šachtami. Do Štiavnice sa môžeme neustále vracať a vždy objavíme niečo nové.

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2022

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Leave a Reply