Ako sme predali dušu internetovým gigantom, prvá časť

Add Comment

Autorom tohto článku je britský bezpečnostný technik Bruce Schneier:

Od televízie, ktorá nás odpočúva – po bábiku, ktorá nahráva otázky vašich detí. Zber dát sa stal nebezpečne dotieravým a vysoko ziskovým. Nastal čas, aby vlády začali konať a obmedzovať on-line dohľad?

Minulý rok, keď sa mi pokazila chladnička, prišiel opravár a vymenil počítač, ktorý ju riadil. Uvedomil som si, že o chladničke premýšľam nesprávne: nie je to chladnička s počítačom, je to počítač, ktorý drží potraviny v chlade. Aj všetko ostatné sa mení na počítač. Váš telefón je počítač, ktorý umožňuje volanie. Vaše auto je počítač s kolesami a motorom. Vaša rúra je počítač, ktorý uvarí lasagne. Váš fotoaparát je počítač, ktorý zachytáva obrázky. Dokonca aj naši domáci miláčikovia dostanú čip; moja mačka by teda mohla byť počítač, ktorý celý deň spí na slnku.

„Komputer“ je vložený do všetkých výrobkov, ktoré sa napájajú na internet. Technológia firmy Nest Labs, ktorú vlani kúpil Google za viac ako 3 miliardy dolárov, umožňuje ovládanie termostatu cez internet. Môžete si kúpiť inteligentnú klimatizáciu, ktorá sa učí vašim zvykom a maximalizuje energetickú efektivitu. Fitness príslušenstvo ako Fitbit alebo Jawbone zhromažďuje informácie o vašom pohybe, bdení, spánku a používa ich pre analýzu tréningu a spánkových návykov. Mnoho zdravotníckych zariadení začína fungovať cez internet – pre zber a vykazovanie rôznych biometrických údajov. Sú alebo čoskoro budú spôsoby ako neustále merať naše životné funkcie, nálady a mozgovú aktivitu.

V tomto roku sme si prečítali dva prekvapivé príbehy o technológiách, ktoré monitorujú našu činnosť: televízia Samsung, ktorá zachytáva rozhovory v izbe a odosiela ich na prepis (v prípade, že by niekto chcel prepnúť kanál hlasom) a bábika Barbie, ktorá nahráva detské otázky a predáva ich tretej strane.

Všetky tieto počítače produkujú dáta o tom, čo sa deje. Je to lokalizácia vášho telefónu, s kým hovoríte, čo hovoríte, čo hľadáte a čo píšete. Takisto váš pulz. Korporácie zbierajú, ukladajú a analyzujú dáta, často bez nášho vedomia a zvyčajne bez nášho súhlasu. Na základe týchto informácií vyvodzujú závery o nás, s čím by sme mohli nesúhlasiť a čo by nás mohlo ovplyvniť. Nemusí sa nám to páčiť, ale sme pod hromadným dozorom.

Internetový dohľad sa rozšíril do otrasných dimenzií. Ste sledovaní skoro všade, mnohými spoločnosťami a dátovými agentmi: 10 rôznych spoločností na jednej stránke, tucet na inej. Facebook vás vidí na každom mieste s tlačidlom „like“ (či už ste prihlásený/á alebo nie), zatiaľ čo Google vás prenasleduje ikonou „Google Plus g+“, prípadne kontrolou prevádzky Google Analytics.

Väčšina sledovacích firiem má názvy, ktoré ste nikdy nepočuli: Rubicon Project, AdSonar, Quantcast, Undertone, Traffic Marketplace. Ak chcete vidieť, kto vás sleduje, nainštalujte si jeden z plug-inov prehliadača, ktorý umožňuje monitoring súborov cookie. Zaručene budete prekvapení. Jeden reportér zistil, že v priebehu 36 hodín špicľovalo jeho surfovanie po webe 105 rôznych firiem. V roku 2010, zdanlivo neškodný web dictionary.com nainštaloval viac ako 200 sledovacích cookies do prehliadača, ak ste ho navštívili.

Nie je to iné ani pri smartfónoch. S aplikáciami nezostanete bez dohľadu. Pozorujú polohu, niekedy si stiahnu váš adresár, kalendár, záložky a históriu vyhľadávania. V roku 2013 sa raper Jay-Z a Samsung spojili, aby ponúkli ľuďom softvér, cez ktorý si mohli vypočuť jeho album ešte pred vydaním. Aplikácia požadovala, aby užívateľ udelil súhlas s prezeraním všetkých účtov na telefóne, sledovaním lokality a s kým sa užívateľ zhovára. Hra Angry Birds zoskupuje lokalizačné údaje, aj keď práve nehráte. Doslova „veľký brat“ a stovky „malých bratov“.

Väčšina internetového dozoru je anonymná, spoločnosti sú však stále schopnejšie korelovať zhromaždené dáta s ďalšími. Ochotne sa identifikujete s mnohými internetovými službami. Často len pod používateľským menom, ale čoraz viac „nickov“ je previazaných na skutočné meno. Google sa snažil presadiť „politiku skutočných mien“, keď vyžadoval v registrácii na Google plus reálne meno. Požiadavku odvolal minulý rok. Facebook takisto kladie veľké nároky na pravé meno. Kedykoľvek budete používať číslo kreditnej karty, aby ste si niečo kúpili, vaša skutočná identita je viazaná na sadu firemných cookies, ktoré sú zapojené v transakcii. A každé surfovanie na smartfóne je pochopiteľne „pripútané“ k vlastníkovi telefónu.

Stály dohľad je internetový obchodný model z dvoch hlavných dôvodov: ľudia sa cítia slobodne a pohodlne. Pravdou však je, že ľudia nemajú príliš na výber. Buď dozor alebo nič a dozor je pohodlný a neviditeľný, takže o ňom nemusíte premýšľať. A to všetko je možné, keďže zákony nedokázali udržať krok so zmenami v obchodných praktikách.

Všeobecne platí, že súkromie je niečo, čo ľudia majú tendenciu podceňovať. Až kým ho nemajú vôbec. Argumenty typu „nemám čo skrývať“ sú bežné, ale nepravdivé. Ľudia žijúci pod neustálym dohľadom si rýchlo uvedomia, že ochrana súkromia nie je o tom, niečo skrývať. Je to o individualite a osobnej autonómii. Je to o rozhodnutí, komu sa odhalím a za akých podmienok. Je to o slobode, byť slobodným jedincom, a nie sa neustále ospravedlňovať pred akýmsi dozorcom.

Tendencia podceňovať hodnotu súkromia je zámerne presadzovaná firmami, ktoré užívateľov uisťujú, že súkromie nie je to najdôležitejšie. Keď sa prihlásite na Facebook, nepremýšľate nad tým množstvom súkromných informácií, ktoré mu odhaľujete; chatujete s priateľmi. Keď ráno vstanete, nezaoberáte sa počtom firiem, ktorým umožníte sledovať vás behom dňa; proste strčíte telefón do vrecka.

Akceptáciou dozorného biznis-modelu sa stávajú mocní ešte mocnejšími. Google ovláda dve tretiny amerického trhu vyhľadávania. Skoro 75% ľudí s prístupom na internet má účet na Facebooku. Amazon kontroluje okolo 30% amerického knižného trhu a 70% trhu s „e-books“ (elektronické knihy). Comcast vlastní štvrtinu trhu širokopásmového pripojenia v USA. Tieto spoločnosti majú obrovskú moc a kontrolu nad nami jednoducho preto, že majú istú ekonomickú pozíciu.

Preložené z: The Guardian

Marián Ďuriš
"Sněží a venku se setmělo. Tato noc - a tato zima - naštěstí nebude dlouhá. Nebudeme-li chtít."

Pridaj komentár

  & Časopis