Americký expert Ted Galen Carpenter: Štyri provokácie USA, ktoré zhoršili vzťahy s Ruskom

Foto: Screenshot YouTube

Rusko-americké vzťahy sú takmer na bode mrazu. Moskva vyvolala rokovania s Washingtonom, NATO a EÚ sa snaží dosiahnuť kompromis a zároveň bezpečnosť svojich hraníc. V EÚ a na Ukrajine sa mimoriadne vyplašili: čo, keď sa náhodu Kremeľ dohodne s Oválnou pracovňou – a čo potom s Bruselom a Kyjevom? Desaťročia nevraživostí, sankcií, dezinformácií a útokov boli márne? Už aj v samotných Spojených štátoch začínajú spochybňovať politiku Bieleho domu a uvedomovať si, že to boli práve USA, ktoré svojou imperiálnou politikou pokazili všetko, čo sa dalo a ohrozili svet. 

V nedávnej správe Analytického centra pre nemiešanie sa, pri Inštitúte zodpovedného štátneho riadenia Quincy (Quincy Institute for Responsible Governance, Washington), sa príčiny zhoršenia americko-ruských vzťahov a konfrontácie kvôli Ukrajine sledujú až do 90. rokov minulého storočia a vlády Billa Clintona. Uvádzajú sa štyri hlavné provokácie Západu  proti Moskve, ktoré zapríčinili patovú situáciu.

Ted Galen Carpenter, známy publicista z libertariánskeho Institútu Cato (Washington) a Quincy Institute for Responsible Governance, sa podrobne pozastavil na každej z týchto provokácií a vysvetlil, prečo a ako sa všetko odohralo. „Za začiatok novej studenej vojny nesie veľkú vinu Západ, ale v žiadnom prípade Rusko“, urobil záver skúsený analytik.

Pripomenul, že v súčasnosti Kremeľ požaduje, aby sa NATO vzdalo ďalšej expanzie na východ. „Jednostranné, samoúčelné obvinenia Ruska vždy ignorujú mnohé západné  provokácie, ktoré sa odohrali dávno predtým, než Moskva pristúpila k podvratným opatreniam. Zhoršení vzťahov Západu s postkomunistickým Ruskom v skutočnosti začalo za prezidentstva Billa Clintona“, vysvetľuje americký analytik. A uvádza tie vyše spomínané štyri osudné provokácie Západu.

Provokácia č. 1: Prvá expanzia NATO na východ

Ted Galen Carpenter pripomenul, že bývalá veľvyslankyňa USA pri OSN a ministerka  zahraničia Madeleine Albrightová vo svojich memoároch poznamenala, že Clintonova administratíva sa rozhodla podporiť prianie krajín Strednej a Východnej Európy vstúpiť do NATO už v roku 1993. V r. 1998 sa k aliancii pripojili Poľsko, Česká republika a Maďarsko. Albrightová priznala, že ruský prezident Boris Jeľcyn a jeho spolupracovníci boli s týmto   vývojom udalostí veľmi nespokojní. Analytik priznáva, že Ruská reakcia bola pochopiteľná: rozšírenie porušilo neformálne sľuby dané Moskve administratívou Georga Busha, keď Michail Gorbačov súhlasil nielen so zjednotením Nemecka, ale aj s jeho členstvom v NATO. Z toho vyplývalo, že v reakcii na toto gesto, sa NATO nepohne za východnú hranicu  zjednoteného Nemecka.

Provokácia č. 2: Vojenská intervencia NATO na Balkáne

Americký analytik je presvedčený, že letecká vojna NATO v roku 1995 proti bosnianskym  Srbom, ktorí sa snažili o vystúpenie z novovytvorenej Bosny a Hercegoviny a uzavretie  Daytonských dohôd, veľmi rozhnevali Jeľcynovu vládu a ruský ľud: „Balkán ako región bol  pre Moskvu v priebehu niekoľkých generácií významným náboženským a strategickým záujmom a pre Rusov bolo ponižujúce bezmocne sledovať, ako tam aliancia, vedená USA,  diktuje svoju vôľu.“

„O štyri roky neskôr uskutočnili západné mocnosti ešte vážnejšiu provokáciu, keď zasiahli na strane separatistických povstalcov v nespokojnej srbskej provincii Kosovo. Odtrhnutie tejto  provincie od Srbska a jej prevedenie pod kontrolu OSN, nielen že vytvorilo nezdravý medzinárodný precedens, ale tiež demonštrovalo absolútne ignorovanie ruských záujmov a  preferencií na Balkáne“, zdôraznil Ted Galen Carpenter.

Poukázal na to, že rozhodnutia Clintonovej administratívy rozšíriť NATO a zasiahnuť v Bosne a Kosove rozhodujúcou mierou zapríčinili novú studenú vojnu s Ruskom. Negatívnu úlohu americkej intervencie na Balkáne vo vzťahoch medzi Ruskom a Spojenými štátmi a Západom zdôrazňoval aj bývalý americký veľvyslanec v ZSSR Jack Matlock-junior: „Ruská dôvera v Spojené štáty bola podkopaná. V roku 1991 malo podľa prieskumu asi 80 % Rusov kladný vzťah k Spojeným štátom, v roku 1999 už takmer rovnaké percento bolo negatívne“.

Provokácia č. 3: Následné vlny rozširovania NATO

Administratíva Georga Busha sa neuspokojila s odporom voči Moskve zo strany Clintonovej  vlády, ktorá tlačila NATO do Strednej Európy, sľúbila spojencom, že udelí členstvo aj   ostatným krajinám dnes už neexistujúcej Varšavskej zmluvy a trom pobaltským štátom.  Priatie pobaltských štátov do aliancie v roku 2004 prudko posilnilo vojenskú inváziu Západu.

„Tieto tri malé republiky neboli iba súčasťou Sovietskeho zväzu, ale tiež strávili významnú  časť svojej histórie ako súčasť cárskeho Ruska. Rusko bolo v tom období príliš slabé na to, aby odpovedalo inak, ako slabými diplomatickými protestmi, ale hnev voči Západu s jeho aroganciou ignorovaním bezpečnostných záujmov Moskvy aj naďalej rástol“, tvrdí expert.

Vysvetlil tiež, že rozšírenie NATO k ruským hraniciam nebolo zďaleka jedinou provokáciou.  Spojené štáty sa stále aktívnejšie zapájali do rozmiestnenia ozbrojených síl na území nových členov aliancie na rotačnom základe. Dokonca i minister obrany za vlády Georga Busha,  Robert Gates vyjadril obavy, že také akcie vytvárajú nebezpečné napätie.

„Prejav ruského prezidenta Vladimíra Putina vo februári 2007 na výročnej mníchovskej  bezpečnostnej konferencii jasne ukázal, že Kremeľ už nehodlá tolerovať aroganciu USA a NATO. Ako vždy, odtrhnutý od reality, sa Bush dokonca pokúsil zaistiť členstvo v aliancii pre Gruzínsko a Ukrajinu a jeho nástupcovia túto politiku uskutočňovali napriek odporu Francúzska a Nemecka“, citoval expert správu Quincy Institute for Responsible Governance.

Provokácia č. 4: Zaobchádzanie s Ruskom ako s nepriateľom na Ukrajine a v ďalších  krajinách

Americký analytik podotkol, že západní lídri Putinove varovania nebrali vážne, provokácie v rade oblastí pokračovali a v niektorých sa dokonca zosilnili. Na začiatku roku 2008 Spojené štáty a kľúčové mocnosti NATO obišli Radu bezpečnosti OSN (a ruské právo veta) a udelili  Kosovu plnú nezávislosť. O tri roky neskôr administratíva Baracka Obamu uviedla do omylu  ruských predstaviteľov ohľadne skutočných cieľov údajnej „humanitárnej“ misie OSN v Líbyi tým, že presvedčila Moskvu, aby sa zdržala svojho veta.

Misia rýchlo prerástla do vojny vedenej Spojenými štátmi kvôli zmene režimu a zvrhnutiu   líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího. Krátko nato Spojené štáty spolu s podobne  zmýšľajúcimi ľuďmi na Blízkom východe zahájili kampaň za zvrhnutie Bašára Asada v Sýrii.  Navyše nasledovala nehorázna intervencia USA a EÚ do vnútornej politiky Ukrajiny. Expert predpokladá, že tieto záležitosti sa stanú predmetom diskusií počas rokovaní predstaviteľov  Ruska, USA, NATO a EÚ. „Vedenie USA sa môže tváriť hocijako, že si to nepamätá, ale je jasné, že ruská strana na nič nezabudla a nechce sa ničoho vzdať“, podotkol Carpenter.

Portál Eur Asi Daily pripomenul v tejto súvislosti, že ruský minister zahraničia Sergej Lavrov  zdôraznil, že euroatlantické mocnosti si opakovane protirečili a porušovali svoje záväzky.  „Naše návrhy smerujú k vytvoreniu a legalizácii nového systému dohôd na princípe  nedeliteľnosti bezpečnosti a zrieknutia sa pokusov o dosiahnutie vojenskej prevahy, ktorý bol  v 90. rokoch jednohlasne schválený lídrami všetkých euroatlantických štátov. Chcel by som  zdôrazniť, že potrebujeme právne záväzné záruky, pretože naši západní kolegovia  systematicky neplnia politické záväzky, nehovoriac už o uisteniach a sľuboch daných sovietskym a ruským lídrom“, podotkol Sergej Lavrov.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Zdroj:

(1) Американский эксперт: Четыре провокации Запада вбили клин между Россией и США, Eur Asia Daily, 6.1.2022

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

 

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2022

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár