Atómové zbrane centrálnej banky

· Čas čítania: 2 min.
Zdroj: Shutterstock

Na záchranu pandémiou poškodenej európskej ekonomiky sa centrálne banky rozhodli nasadiť svoju atómovú zbraň, ktorú všetci dobre poznáme pod názvom kvantitatívne uvoľňovanie. Jej účinky majú vplyv nielen na súvahu v účtovníctve centrálnej banky, ale aj na zadlženosť vo verejných rozpočtoch členských štátov eurozóny. Táto síce bola aj pred pandémiou predovšetkým v južných krajinách eurozóny, dnes zasiahla všetkých tým, že centrálna banka hromadne vykupuje štátne dlhopisy takmer zadarmo, čoho dôsledkom je terajšia zadlženosť všetkých.

Keďže na finančnom trhu je okrem centrálnej banky „dodávateľom lacných peňazí“ už aj Európska komisia, je pre väčšinu z nás nepochopiteľné, prečo sa nezvyšuje aj inflácia tak, aby centrálna banka mohla v riadení svojej menovej politiky uplatniť aj ďalšiu atómovú bombu, ktorou sú jej terajšie nulové a záporné úrokové sadzby. A tak pri klesajúcej kúpnej sile eura z popísaných dôvodov, sa nám neželaných spôsobom zvyšujú len ceny nehnuteľností, ktoré však centrálna banka vo svojom cieľovom inflačnom ukazovateli neregistruje. Ak by sa centrálna banka rozhodla pozastaviť údernosť svojich atómových zbraní, tak najprv by skončila s intervenčnými nákupmi dlhopisov a až potom by sa rozhodla meniť svoje úrokové sadzby. A tak záujemcovia o hypotéky môžu naďalej počítať s tým, že úroky budú klesať a ceny nehnuteľnosti budú rásť.

Nositelia Nobelovej ceny za ekonomiku nás doteraz presvedčovali, že pri narastajúcej mase peňazí sa ceny tovarov a služieb budú zvyšovať, čo ako vidíme neplatí. Dôvodom sú klesajúce tržby firiem, klesajúce objemy bankových úverov a nižšie príjmy domácností, čo sa premieta do nižších odbytových cien tovarov a služieb, do poklesu úrokových sadzieb a do nižšej domácej spotreby. A preto namiesto cielenej inflácie sa čoraz častejšie skloňuje pojem deflácia, s ktorým majú v ďalekom Japonsku dlhoročné skúsenosti. Medzi defláciou a infláciou je okrem iného rozdiel aj v tom, že deflácia ovplyvňuje spotrebný kôš, zatiaľ čo inflácia sa predovšetkým týka akciových indexov. Obe atómové zbrane centrálnej banky ako aj fiškálne stimuly Európskej komisie a národných vlád sú však len prechodnými nástrojmi obnovenia hospodárskeho rastu. Právom sa teda očakávajú zásadné štrukturálne zmeny, ktorých realizáciu si však od dnešných európskych, ale ani národných politikov nevieme dosť dobre predstaviť.

Autor je ekonóm.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár