Celoeurópskym trendom je chýbajúci kvalifikovaný zamestnanec

Väčšina slovenských zamestnávateľov avizuje potrebu prijať nových kolegov a tiež zvyšovať mzdy, čo je vždy nielen pre nich, ale aj vládnych politikov ako aj pre poskytovateľov rôznych služieb dobrá správa. Keďže ide len o súkromné spoločnosti, nepredpokladá sa, že ich prijímanie a zvyšovanie miezd nebude aj v súlade s vyšším rastom produktivite práce. Z makroekonomického pohľadu sa budú podieľať na raste domácej spotreby, ktorá sa zvykla najviac podieľať aj na HDP, čím sa zároveň vytvárajú predpoklady aj pre znižovanie deficitu verejných financií, ktorého percento nám predražuje emitovanie štátnych dlhopisov. Že sa bude v niektorých sektoroch ekonomiky prepúšťať, najnovšie v informatike, čo nie je až také prekvapenie, keď sa v médiách dozvedáme ako sa v tomto sektore, predovšetkým pri budovaní štátnych informačných systémov „bačovalo“. Čo nám chýba v priemysle môžeme doplniť zamestnancami štátneho a verejného sektora, o ktorých už aj premiér R.Fico musel priznať, že ich počty sa vraj budú až o tretinu znižovať, v lepšom prípade bude ich rast platov pozastavený.

Školské osnovy nerozumejú potrebám trhu práce

Terajšia situácia na našom trhu práce nie je len charakterizovaná prestarnutými občanmi, ale aj ich nevhodnou profesionálnou štruktúrou, keďže nám chýbajú remeselníci celého radu odborov, ktorý je výsledkom kvalifikačného kolapsu nášho odborne zanedbaného školstva. Všetky doterajšie zmeny vo vzdelávaní mali jeden cieľ a síce zvyšovať mzdy viac pedagogickým ako nepedagogickým pracovníkom, namiesto toho aby sa riešilo či aj súčasná vzdelanostná štruktúra požadovanej odbornej kvalifikácii školského systému zodpovedá potrebám trhu práce. Zodpovední vedia, že väčšina absolventov stredných a vysokých škôl ale nepracuje v odbore ktorý vyštudovali a tak si ich zamestnávatelia „doškoľujú“, tisíce lepších absolventov škôl odchádzajú po maturite študovať do zahraničia, z kadiaľ sa väčšina z nich nevracia a tak rezortné ministerstvá stále „vymýšľajú“ projekty ako pokračovať v štúdiu na našich vysokých školách alebo zabezpečiť nárok na prvé zamestnanie absolventov, čo nás stojí nemalé peniaze a zatiaľ bez výsledku. A tak si poniektorí z nás spomíname na umiestenkový systém, ktorým sa zabezpečoval súlad medzi potrebami trhu práce a študijnými smermi, čo dnes chýba.

Mzdovo-inflačný tlak je brzda poklesu úrokových sadzieb

Znižovať stavy zamestnancov v štátnom a verejnom sektore však nebude „lacný špás“, keď počúvame aké benefity majú zamestnanci tohto sektora. Škrtať počty zamestnancov v tomto sektore a jeho prezamestnanosť, ktorá keď klesne o 30%, si podľa vyjadrenia premiéra R.Fica „nikto nevšimne“. Najprv dôjde k poklesu zamestnancov na dobu určitú, medzi ktorých sa počítajú aj stovky zamestnancov na dohodu, ktorých v iných sektoroch pokladajú za menej kvalifikovaných a tak si kladieme oprávnenú otázku, čo tam robili a hlavne či sa dodržiavali pravidlá ich zamestnávania podľa Zákonníka práce. Pokiaľ ide o zamestnancov v iných sektoroch, tak treba povedať že priemerná mesačná mzda v roku 2023 sa zvýšila o 9,7 percent na 1430 eur, čo bolo najviac od roku 2004. Reálne sa však zvýšili až v 4. štvrťroku, keď priemerná mzda sa zvýšila na 1569 eur. S rastom miezd sa počíta na obdobnej úrovni aj v roku 2024, čo s mierou nezamestnanosti 5,6% nie je zlá správa pre slovenské domácnosti. Či to je dobrá správa pre investorov zo zahraničia, ktorí tiež začali pociťovať chýbajúcu kvalifikovanú pracovnú silu nebudeme špekulovať. Vláda na tento stav reaguje zjednodušeným príjímaním zahraničných zamestnancov a tiež zvýšila kvóty pre pracovníkov z tretích krajín mimo EÚ. Na terajší mzdový vývoj má však opačný názor menová politika ECB ktorá terajší mzdovo- inflačný vývoj pokladá napriek klesajúcej inflácii za brzdu uvoľnenia reštriktívnej menovej politiky, pod čím sa rozumie pokles úrokových sadzieb po ktorých v recesii zmietajúca sa ekonomika eurozóny určite potrebuje.

Štvordňový pracovný týždeň je mediálne populárna téma

Napriek spomínaným problémom, sa v poslednom období čoraz viac diskutuje o uzákonení štvordňového pracovného týždňa v sektoroch kde to je možné. Ako to vlastne je s „pracovnou morálkou“ väčšiny z nás, nemáme už dnes spomínaný štvordňový pracovný týždeň? Štandardne máme zo zákona nárok na 5 týždňov dovolenky k tomu treba pripočítať sviatky mimo víkendov plus ďalších 7 dní platených návšteva lekára a ďalšie zákonné voľno uvedené v Zákonníku práce. Keď spočítame uvedené dni voľna zistíme, že väčšina z nás má jeden deň voľna každý týždeň, pričom štátny a verejný zamestnanec má najviac až jeden týždeň dovolenky. Ak by sa schválil 4 dňový pracovný týždeň znamená, že v týždni by sme pracovali 3 dni a 4 dni nepracovali, pričom by sme dostávali rovnakú mzdu ako pri 42,5 hodinovom týždennom pracovnom úväzku. Ak na druhej strane sa tvrdí, že vo väčšine sektorov chýba kvalifikovaná pracovná sila, je tento návrh v najbližšom období nerealizovateľný ak teda nepočítame, že umelá inteligencia môže v najbližších rokoch urobiť nielen v zamestnanosti, ale aj v raste produktivity práce, zásadný obrat.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

 

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2022

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár