Churchillove plány na tretiu svetovú

Tagged With: , , , , , Add Comment

V posledných dňoch druhej svetovej vojny vymyslel britský premiér Winston Churchill nezvyčajný plán, podľa ktorého mali Veľká Británia a USA spoločne zaútočiť na Sovietsky zväz. Upustil od neho, až keď mu generáli vysvetlili, aký je pomer síl.

Dňa 8. mája 1945 ľudia po celom svete oslavovali koniec druhej svetovej vojny. Jedna temná bytosť však neoslavovala, ale pripravovala ďalšiu – tretiu svetovú vojnu. Ešte neuschol atrament na zmluve, ktorou Nemecko potvrdilo kapituláciu, a britský premiér Winston Churchill požiadal vojenský kabinet, aby vypracoval plán útoku na Sovietsky zväz. Prekvapeným generálom povedal, že majú vymyslieť spôsoby, ako Rusku nanútiť vôľu Spojených štátov a britského impéria. Churchill ich presviedčal, že hlavnú úlohu v tejto vojne budú mať USA za podpory rozdrvenej nemeckej armády. V diele Winstonova vojna autor Max Hastings píše, že Churchillovu radosť z porážky nacizmu zatienili ruské víťazstvá vo východnej Európe. Píše o tom aj historik Jonathan Walker v knihe Churchillova tretia svetová vojna: Britské plány útoku na sovietske impérium.

Operácia nemysliteľné

V roku 1945 bol totiž ZSSR oveľa silnejší a Británia oveľa slabšia, než Churchill očakával. Na Jaltskej konferencii sám skonštatoval, že „z jednej strany stojí veľký ruský medveď, z druhej veľký americký slon, a v strede je chudák malý britský oslík“. Agresívnejší postoj k ZSSR Churchill zaujal, keď sa dozvedel, že Američania úspešne vyrobili jadrovú bombu. Podľa náčelníka hlavného štábu britskej armády Alana Brooka Churchill na Postupimskej konferencii v júli 1945 povedal: „Už môžeme povedať Rusom, že ak budú trvať na tomto alebo na hentom, jednoducho zrovnáme so zemou najprv Moskvu, potom Stalingrad, Kyjev a Sevastopol.“ Britskí generáli, ktorých požiadal, aby sa pripravili na vojnu – a to len niekoľko dní po ukončení najkrvavejšieho konfliktu v dejinách, pochopili, že to myslí vážne. Brooke si do denníka poznačil: „Zdá sa mi, že Winston Churchill túži po novej vojne.“

Generáli vypracovali plán pod názvom Operácia Nemysliteľné. Západné pluky mali zaútočiť na sovietsku armádu na fronte od Hamburgu na severe po Terst na juhu. K 1. júlu 1945 mali západní spojenci zaútočiť na Sovietsky zväz za pomoci 64 amerických divízií, 35 britských a zámorských divízií, 4 poľských a 10 nemeckých divízií v Európe. Tie nemecké však boli len fiktívne, lebo po porážke, ktorú im uštedrila Červená armáda, sa nehnali do boja. Spojenci by v najlepšom prípade mohli vyskladať 103 divízií, vrátane 23 pancierových. Proti sebe by však mali 264 sovietskych divízií, z toho 36 obrnených. Moskva mala len na hraniciach Nemecka k dispozícii 6,5 milióna vojakov a v uniforme bolo dovedna 11 miliónov mužov a žien. Čo sa týka lietadiel, západní spojenci mali v severozápadnej Európe a Stredozemí 6714 stíhačiek a 2464 bombardérov, kým sovietski vojaci mali k dispozícii 9380 stíhačiek a 3380 bombardérov. Britský vojenský štáb musel konštatovať aj to, že sovietska armáda vytvorila počas vojny schopných a skúsených veliteľov.

„Je to veľmi surová armáda, ktorá funguje s oveľa menšou logistikou než hociktorá iná západná armáda, uplatňuje smelú taktiku, ktorá sa zakladá na ignorovaní strát pri dosiahnutí cieľa,“ bol jeden zo záverov. Ruská technika sa počas vojny zdokonaľovala a nebola na horšej úrovni než vojenská technika západných veľmocí. ZSSR ju dokázal veľmi rýchlo zdokonaliť a masovo vyrábať. „Sú známe prípady, keď Nemci kopírovali hlavné črty ruských zbraní,“ argumentovali Briti. V hodnotení, ktoré podpísal náčelník štábu britskej armády 9. júna 1945, sa konštatuje: „Nemáme dosť síl, aby sme dosiahli rýchly úspech. Vtiahli by nás do dlhotrvajúcej vojny, v ktorej by sme mali vážne ťažkosti. Tie by sa ešte vystupňovali, ak by sa Američania vyčerpali alebo by ich Európa prestala zaujímať a obrátili by sa k Tichomoriu.“

Autor: Ratko Sudecký

Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: http://www.webareal.sk/sofian

 

Zem a Vek
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis