Moderný potravinový systém je zodpovedný za to, že časť ľudstva je chorá, spôsobuje zbytočné utrpenie a posiela mnohých ľudí do skorého hrobu. Je súčasťou groteskného potravinársko-farmaceutického dopravného pásu, ktorý vedie k obrovským ziskom pre dominantné agropotravinárske a farmaceutické korporácie.
Veľkú časť moderného potravinového systému formovali veľké agropodnikateľské koncerny ako Monsanto (teraz Bayer) a Cargill, obrovské potravinárske spoločnosti ako Nestlé, Pepsico a Kellog’s a nedávno inštitucionálni investori ako BlackRock, Vanguard a State Street.
Pre spoločnosť BlackRock, ktorá investuje do potravín aj farmácie, je podporovanie systému čoraz viac založeného na ultra spracovaných potravinách – (UPF) s ich lacnými a nezdravými prísadami spoľahlivým točiteľom peňazí.
Toxický odpad
Zoberme si, že rýchle občerstvenie konzumuje každý deň 85 miliónov len amerických občanov. Primárnymi dodávateľmi mnohých školských obedov sú viaceré reťazce. Každý deň sa deťom podáva približne 30 miliónov školských jedál. Pre milióny znevýhodnených detí v USA sú tieto jedlá jediným prístupom k výžive.
V roku 2022 Moms Across America (MAA) a Children’s Health Defense (CHD) zadali testovanie školských obedov a zistili, že 5,3 percenta obsahuje karcinogénny glyfosát, ktorý narúša endokrinný systém a spôsobuje ochorenie pečene; 74 percent z nich obsahovalo aspoň jeden z 29 škodlivých pesticídov; štyri veterinárne lieky a hormóny sa našli v deviatich zo 43 testovaných jedál; a všetky obedy obsahovali ťažké kovy v množstvách až
6 293-krát vyšších, ako sú maximálne povolené hodnoty Agentúry pre ochranu životného prostredia USA v pitnej vode. Navyše väčšina jedál mala priepastne nízky obsah živín.
V nadväznosti na to sa nezisková organizácia MAA s podporou CHD a Centner Academy nedávno rozhodla nechať 10 najpopulárnejších značiek jedál rýchleho občerstvenia dôkladne otestovať na 104 najčastejšie používaných veterinárnych liekov a hormónov.
Výskumný ústav zdravia otestoval 42 jedál rýchleho občerstvenia z 21 miest po celej krajine. Prvých desať testovaných značiek boli McDonald’s, Starbucks, Chick-fil-A, TacoBell, Wendy’s, Dunkin’ Donuts, Burger King, Subway, Domino’s a Chipotle.
Súhrnne sú ročné hrubé tržby týchto spoločností 134 308 000 000 USD.
V desiatich testovaných vzorkách rýchleho občerstvenia našli tri veterinárne lieky a hormóny. Jedna vzorka od Chick-fil-A obsahovala zakázanú antikoncepciu a antiparazitikum Nikarbazín.
Asi 60 percent vzoriek obsahovalo antibiotikum Monesin, ktoré nie je schválené americkým Úradom pre kontrolu potravín a liečiv na humánne použitie a ukázalo sa, že pri konzumácii ľuďmi spôsobuje vážne škody.
40 percent obsahovalo antibiotikum Narasin. MAA hovorí, že štúdie na zvieratách ukazujú, že táto látka spôsobuje okrem iného anorexiu, hnačku, dyspnoe, depresiu, ataxiu, aj smrť.
Monensin a Narasin sú antibiotické ionofóry, toxické pre kone a psy v extrémne nízkych hladinách, takže ich zadné nohy sú dysfunkčné. Ionofory spôsobujú prírastok hmotnosti u hovädzieho dobytka a mliečneho dobytka, a preto sú široko používané, ale tiež „spôsobujú akútnu degeneráciu a nekrózu srdcových rabdomyocytov“, uvádza sa v článku z roku 2017 publikovanom v Reproductive and Developmental Toxicology (druhé vydanie).
Už mnoho rokov sa ionofóry používajú aj na kontrolu kokcidiózy u hydiny. Nesprávne použitie ionofórov však môže spôsobiť toxicitu s výraznými klinickými príznakmi. Štúdie ukazujú, že toxicita ionofórov postihuje hlavne bunky myokardu a kostrového svalstva.
Iba Chipotle a Subway nemali zistiteľné hladiny veterinárnych liekov a hormónov.
Po týchto zisteniach MAA vyjadrila vážne znepokojenie nad nebezpečenstvami, ktorým čelia ľudia, najmä deti, ktorí nevedomky jedia nepredpísané antibiotické ionofóry. Nezisková organizácia sa pýta: Sú vedľajšie účinky týchto ionofórov u psov a koní, ktoré zanechávajú ich zadné nohy nefunkčné, spojené s miliónmi občanov USA, ktorí majú syndróm nepokojných nôh a neuropatiu? Tieto problémy boli u väčšiny ľudí neznáme ešte len pred jednou generáciou alebo dvoma.
Vo vzorkách sendvičov Chick fil-A sa našla antikoncepcia (pre husi a holuby), antiparazitikum Nikarbazin, ktoré je po mnohých rokoch používania zakázané.
Výkonný riaditeľ MAA, Zen Honeycutt, uzatvára:
„Vplyv miliónov Američanov, najmä detí a mladých dospelých, ktorí denne konzumujú známu zvieraciu antikoncepciu, je znepokojujúci. Vzhľadom na narastajúce problémy s neplodnosťou je reprodukčné zdravie tejto generácie pre nás vo svetle týchto výsledkov v popredí.”
MAA hovorí, že nie je nezvyčajné, aby milióny amerických občanov každý deň konzumovali rýchle občerstvenie na raňajky, obed alebo večeru alebo všetky tri jedlá. Školské obedy často poskytujú dodávatelia rýchleho občerstvenia a zvyčajne sú jediným jedlom, ktoré dostávajú znevýhodnené deti, a hlavnou zložkou jedla, ktoré konzumuje väčšina detí.
Vystavenie hormónom z konzumácie dobytka z koncentrovaných kŕmnych operácií (CAFO) by mohlo súvisieť so skorým nástupom puberty, potratmi, zvyšujúcim sa výskytom pôrodov dvojčiat a reprodukčnými problémami. Tieto hormóny sa spájajú s rakovinou prsníka a maternice, reprodukčnými problémami a vývojovými problémami u detí.
Ako je teda možné, že jedlo – niečo, čo má vyživovať a udržiavať život – sa teraz stalo tak toxické?
Vplyv spoločnosti
Jedna odpoveď spočíva vo vplyve relatívnej hŕstky potravinárskych konglomerátov, ktoré formujú potravinovú politiku a dominujú na trhu.
Nedávne štúdie napríklad spájajú ultra spracované potraviny (UPF), ako je zmrzlina, bublinkové nápoje a hotové jedlá, so zlým zdravím, vrátane zvýšeného rizika rakoviny, prírastku hmotnosti a srdcových chorôb. Globálna spotreba produktov prudko stúpa a ultra spracované potraviny – UPF teraz tvoria viac ako polovicu priemernej stravy v Spojenom kráľovstve a USA.
Koncom septembra však mediálny brífing v Londýne naznačil, že spotrebitelia by sa nemali príliš obávať UPF. Po udalosti noviny The Guardian uviedli, že traja z piatich vedcov v expertnom paneli na brífingu, ktorí navrhli, že UPF sú nespravodlivo démonizované, mali väzby na najväčších svetových výrobcov produktov.
Brífing vyvolal rôzne pozitívne mediálne titulky o UPF, vrátane „Ultra-spracované potraviny rovnako dobré ako domáce jedlo, hovoria odborníci“ a „Ultra-spracované potraviny môžu byť pre vás niekedy lepšie, tvrdia odborníci“.
Denník The Guardian uviedol, že traja z piatich vedeckých expertov v paneli buď dostali finančnú podporu na výskum od výrobcov UPF, alebo zastávali kľúčové pozície v organizáciách, ktoré sú nimi financované. Medzi výrobcov patria Nestlé, Mondelēz, Coca-Cola, PepsiCo, Unilever a General Mills.
Profesorka Janet Cade (University of Leeds) na brífingu povedala, že väčšina výskumov naznačujúcich súvislosť medzi UPF a zlým zdravotným stavom nemôže preukázať príčinu a následok a dodala, že spracovanie môže pomôcť zachovať živiny. Cade je predsedom poradného výboru British Nutrition Foundation, medzi ktorého firemných členov patria McDonald’s, British Sugar a Mars. Financujú ho spoločnosti vrátane Nestlé, Mondelēz a Coca-Cola.
Profesor Pete Wilde (Inštitút Quadram) tiež obhajoval UPF, v porovnaní s domácimi výrobkami. Wilde získal podporu pre svoj výskum od spoločností Unilever, Mondelēz a Nestlé.
Profesor Ciarán Forde (Wageningen University v Holandsku) na brífingu povedal, že rada vyhnúť sa UPF „riskuje démonizáciu potravín, ktoré sú nutrične prospešné“. Forde bol predtým zamestnaný v Nestlé a získal finančnú podporu na výskum od spoločností vrátane PepsiCo a General Mills.
Napriek tomu, čo môžu povedať vedci podporovaní priemyslom, zvýšená spotreba UPF bola spojená s viac ako 10 percentami všetkých predčasných úmrtí v Brazílii v roku 2019, podľa publikovanej štúdie z roku 2022 v časopise American Journal of Preventive Medicine.
V krajinách s vysokými príjmami, ako sú USA, Kanada, Spojené kráľovstvo a Austrália, predstavujú UPF viac ako polovicu celkového príjmu kalórií. Brazílčania spotrebujú oveľa menej týchto produktov ako krajiny s vysokými príjmami. To znamená, že dopad by mal byť ešte vyšší v bohatších krajinách.
V správe z roku 2016 skupiny pre výskum a kampaň Corporate Europe Observatory (CEO) sa uvádza, že miera obezity rastie najrýchlejšie medzi najnižšími sociálno-ekonomickými skupinami. Je to preto, že energeticky bohaté potraviny s nízkou nutričnou hodnotou sú lacnejšie ako výživnejšie potraviny.
Kľúčové obchodné združenia, spoločnosti a lobistické skupiny súvisiace so sladkými potravinami a nápojmi v tom čase spoločne míňali odhadom 21,3 milióna EUR ročne na lobovanie v EÚ.
Jednou z najznámejších priemyselných skupín s globálnym vplyvom je International Life Sciences Institute (ILSI). V januári 2019 dva články harvardskej profesorky Susan Greenhalghovej v BMJ a v Journal of Public Health Policy odhalili vplyv ILSI na čínsku vládu v súvislosti s problémami súvisiacimi s obezitou.
V správe médií z roku 2017 sa uvádza, že s ILSI-India aktívne konzultoval indický vrcholný orgán formulujúci politiku – Niti Aayog. V správnej rade ILSI-India dominovali potravinárske a nápojové spoločnosti. Rozširujúci sa vplyv ILSI sa zhoduje s rastúcou mierou obezity, kardiovaskulárnych chorôb a cukrovky v Indii.
V roku 2020 štúdia zverejnená v Public Health Nutrition odhalila podrobnosti o tom, ktoré spoločnosti financujú skupinu. Návrh ILSI North America 2016 IRS formulár 990 ukazuje príspevok 317 827 USD od PepsiCo, príspevky vyššie ako 200 000 USD od spoločností Mars, Coca-Cola a Mondelez a príspevky vyššie ako 100 000 USD od General Mills, Nestle, Kellogg, Hershey, Kraft, Dr. Pepper Snapple Group, Starbucks Coffee, Cargill, Unilever a Campbell Soup.
Profesorka Janet Cadeová na nedávnom brífingu pre médiá v Londýne povedala, že ľudia sa spoliehajú na spracované potraviny z mnohých dôvodov; ak by boli odstránené, vyžadovalo by si to obrovskú zmenu v zásobovaní potravinami. Dodala, že by to bolo pre väčšinu ľudí nedosiahnuteľné a mohlo by to viesť k ďalšej stigmatizácii a pocitu viny pre tých, ktorí sa spoliehajú na spracované potraviny, čím by sa podporili ďalšie nerovnosti v znevýhodnených skupinách.
Zatiaľ čo časť riešenia spočíva v boji proti chudobe a spoliehaní sa na nezdravé potraviny, dôraz sa musí klásť na spochybnenie moci malej skupiny potravinárskych korporácií a presmerovanie masívnych dotácií nalievaných do agropotravinárskeho systému, ktoré zaisťujú obrovský zisk firiem a zároveň podporujú zlé potraviny, zlý zdravotný stav a potravinovú neistotu.
Vyžaduje sa zdravší stravovací režim zameraný skôr na ľudskú potrebu než na firemný zisk. Znamenalo by to posilnenie miestnych trhov, uprednostňovanie krátkych dodávateľských reťazcov od farmy až po vidličku a podporu nezávislých drobných farmárov v oblasti organických poľnohospodárov (podnecujúcich pestovanie pestrejšieho sortimentu plodín bohatých na živiny) a malých maloobchodníkov.
Povedať, že odstránenie spracovaných potravín by malo za následok zabránenie prístupu chudobných k lacnému a cenovo dostupnému jedlu, je ako povedať, nech teda jedia jed.
Vzhľadom na rozsah problému nemožno zmenu dosiahnuť zo dňa na deň. Dlhý potravinový plán (vedúci až do roku 2045) by však mohol zmeniť potravinový systém, čo je stratégia stanovená v správe z roku 2021 Medzinárodným panelom expertov na udržateľné potravinové systémy a skupinou ETC. Viac ľudí by sa do toho malo zapojiť a propagovať to na brífingoch pre médiá. Ale to môže mať za následok uhryznutie ruky, ktorá ich kŕmi.
Renomovaný autor Colin Todhunter sa špecializuje na vývoj, potravinárstvo a poľnohospodárstvo. Je vedeckým pracovníkom Centra pre výskum globalizácie (CRG).
Preklad: Adam Wagner ZEM&VEK
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
(1) Colin Todhunter: Fast-Food Graveyard – Sickened for Profit, Global Research, 11.10.2023
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.