Americké centrum Altitude Learning kontaktovalo viac ako tisíc amerických a zahraničných pedagógov, aby sa dozvedelo osobné skúsenosti s dištančným vzdelávaním alebo, ako to mnohí nazvali – núdzovým učením na diaľku.
V diskusii o tom, čo fungovalo a čo bolo náročné, sa objavovali väčšinou podobné témy. Pre koronavírus boli učitelia nútení pripraviť triedne vyučovanie a aktivity na presun do virtuálneho sveta. No napriek venovanému úsiliu sa predpoklady nenaplnili. V prípade Slovenska (ako býva zvykom u súčasnej vlády) štát neposkytol vyučujúcim žiadnu podporu, radu ani návod. Od študentov bolo zreteľne a nahlas počuť, že treba nielen prepnúť na online štýl, ale pripomínať a opakovať, čo, ako a prečo sa učili. Rovnaké námietky zneli z radov pedagógov, študentov a rodín.
Považujeme za normálne a bezpečné, že postupy, ktoré sa používajú v učebniach, prenesieme do online alebo dištančného modelu. Ak však nahradíme procedúry v triedach, ktoré sú štandardizované a navrhnuté na efektivitu v priestoroch školy, rýchlo zistíme, že taký istý prístup sa stáva neúčinným a nemožným na udržanie v čase spôsobom, ktorý vytvára zmysluplný vplyv vzdelávania.
Okrem čiastočného prínosu boli na stole aj výzvy, ktorým je nutné čeliť. Orientovali sme sa v zmenách zaužívaných postupov, nových nástrojoch a zložitosti mnohých neznámych. Medzi päť najčastejších patril odlišný prístup k zariadeniam a internetu, nedostatok autenticity alebo účelu, príliš veľa platforiem a nástrojov, uprednostňovanie dokončenia úloh pred učením, strata kolektívneho prostredia a spolupráce.
Nie všetky deti majú doma elektroniku, laptopy, internet, priestor a rovnaké každodenné návyky. Preto bolo náročné pripájať a učiť sa podľa očakávaní škôl, resp. školstva. Na základe rodinných pomerov existujú študenti, ktorí napr. musia byť opatrovateľmi a nemôžu vždy uprednostniť školu. Článok EdWeek zdôrazňuje: „Medzi najvýznamnejšie rozdiely medzi chudobnejšími a bohatými školami patrí prístup k technológiám.“ Tieto nerovnosti vždy existovali, ale koronavírus nerovnosť v možnostiach ešte prehlbuje.
Hodili ich do vody, nech plávajú
Jedným z problémov je, že vyučujúci často nevedia, ako učiť na diaľku. Opakovane počúvame, že kríza zvýraznila pasivitu niektorých študentov. Počas školského dňa učiteľ môže väčšinu detí sledovať a efektívne presúvať z aktivity na aktivitu, prípadne zabezpečiť odovzdávanie úloh. Úzko to súvisí so študentmi, ktorí nie sú motivovaní. Veľa z toho, čo vidíme na dištančnom vzdelávaní, sa zameriava na základné zručnosti a obsah.
AUTOR: JÁN HORVÁTH