Väčšina vie, že inflácia je spolu s HDP, nezamestnanosťou a obchodnou bilanciou makroekonomický ukazovateľ, ktorý sme si pred covidom ani nevšímali. Prečo sa práve teraz o ňom tak veľa hovorí je, že jej percento znižuje kúpnu silu peňazí bez rozdielu, či sú na účte domácnosti a firiem alebo aj v našej peňaženke. Podľa ekonomickej teórie dochádza k inflácii vtedy, keď na peňažnom trhu je viac peňazí ako je ekonomika schopná či už z domácich alebo zahraničných zdrojov vyrobiť tovary alebo ponúknuť služby. Je to pravda? Pokiaľ by sme ale s uvedeným názorom súhlasili tak, prečo inflácia neklesá keď ECB sa opakované „vyhráža“, že bude zvyšovať svoje úrokové sadzby, pritom v roku 2022 ich už niekoľkokrát zvýšila, ale infláciu sa jej nepodarilo „priškrtiť“, keďže dokonca sa zvyšuje? Dôvodom je, že terajšia inflácia je spôsobená nie tak masou peňazí ale cenami energii a potravín, na príčiny ktorých sa európski politici nevedia dohodnúť. Čo sa týka agrárneho sektora, tak na jeho vyššie náklady majú vplyv okrem ceny energii aj ceny hnojív a preto tomto sektore hovoríme o komoditnej inflácii ktorej vyššie úroky určite nepomôžu v jej znížení. Narastajúca inflácia nám však spôsobuje ďalší problém a síce zvyšujúca zadlženosť aj vo verejných rozpočtoch, vyššie náklady vo firmách a vyššie výdavky v domácnostiach.
Požičiavanie peňazí zvyšuje dražobu
ECB nemá k rámci menovej politiky k dispozícii nič na pribrzdenie inflácie, ako len zvyšovať úroky, čoho dôsledkom hrozí hospodárska recesia, ktorá sa v konečnom dôsledku dotkne všetkých účastníkov trhu. Vláda si peniaze na zabezpečenie fungovania štátu požičiava na finančnom trhu emitovaním štátnych dlhopisov, ktorých cena pred covidom bola pod jedno percento, či dokonca v niektorých prípadoch aj so záporným úrokom, dnes je ich výnos na úrovni 4 percent. Zvyšovanie úrokov predražuje požičiavanie peňazí pre firmy, ktoré ich premietajú do spotrebiteľských cien a domácnosti, ktorým sa splácanie predovšetkým hypotekárnych úverov predražuje, čo je jedná z príčin poklesu dopytu po nehnuteľnostiach, ako aj poklesu ich cien. ECB tvrdí, že zvyšovaním úrokových sadzieb by sa mal znížiť dopyt po tovaroch a službách, čo môže byť pravda. Ale prečo potom nedochádza k zvyšovaniu úrokov na vklady v komerčných bankách, aby poklesol dopyt po tovaroch a službách , čo by pomohlo znižovať infláciu, sme sa od nikoho nedozvedeli. Zvyšovanie úrokových sadzieb, čoho dôsledkom sa zvyšujú mesačné splátky zatiaľ nespôsobili u dlžníkov problémy s ich splácaním, v opačnom prípade by komerčné banky museli vytvárať rezervy na krytie úverových strát. Aký bude mať vplyv zvyšovanie úrokov na infláciu ako aj na zadlženosť väčšiny účastníkov trhu, zatiaľ nebudeme špekulovať. V opačnom prípade by sme sa museli vysporiadať s negatívnymi dôsledkami finančnej nestability, čo je pre nás v eurozóne zlá správa.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.