Izraelsko-palestínsky konflikt

· Čas čítania: 3 min.

Vo východnom Jeruzaleme začalo v polovici apríla eskalovať napätie medzi izraelskou pohraničnou políciou a Palestíncami na dvoch miestach, na Chrámovej hore a v oblasti východného Jeruzalema. V súlade s rozhodnutím izraelského súdu polícia začala s vysťahovaním niekoľkých arabských rodín, ktoré bolo sprevádzané protestami miestneho obyvateľstva a násilnými stretmi. Polícia voči protestujúcim použila gumové projektily, zábleskové granáty a slzný plyn. Následne policajti zaútočili na nádvorí mešity a veriacich vyhnalo von. Niekoľko Palestíncov bolo zranených.

Minulý týždeň násilie vrcholilo, demonštranti hádzali delobuchy a polícia použila špeciálne prostriedky na rozohnanie davu. V konflikte bolo zranených vyše dvesto Palestíncov a 17 policajtov. Situácia sa vyhrotila, keď bolo 12. mája z pásma Gaza vystrelených na izraelské územie vyše tisíc rakiet. Izrael zahájil útok na pásmo Gaza. Vo štvrtok izraelská armáda začala bombardovať objekty povstaleckého hnutia Hamás na palestínskom území v pásme Gazy, pričom zničila centrálnu banku.

Pásmu Gazy hrozí nedostatok vody a elektriny, pretože Izrael uzavrel hraničný priechod Kerem Šalom, ktorý sa zvyčajne používa na dodávku pohonných látok do Gazy, a čiastočne aj preto, že rakety vystrelené z enklávy smerom na Izrael zasiahli časti elektrického vedenia neďaleko palestínskeho mesta Rafah.

Boje medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi sa presunuli aj do zmiešaných izraelských miest, kde začali prejavovať svoj odpor aj tamojší Arabi. Na mnohých miestach sa tvrdo stretli s izraelskými radikálmi, došlo aj k lynčovaniu. Izrael mobilizuje armádu a do pásma Gazy vysiela tanky, Hamás a Izrael eskalujú vzájomné bombardovanie.

Izraelský prezident Reuven Rivlin a premiér Benjamin Netanjahua vyzvali na ukončenie násilností a označil situáciu za „občiansku vojnu“.

Rozbušiek konfliktu medzi Palestíncami a Izraelom je viacero. V minulosti Palestínci vzniesli žalobu na medzinárodný trestný tribunál v Haagu, no USA a Izrael odmietli právo na žalobu. Požadujú, aby sa hranice medzi oboma štátmi riadili hranicami, ktoré existovali pred šesťdňovou vojnou v roku 1967. Nárokujú si územie na Západnom brehu Jordánu, v pásme Gazy a na východnú časť Jeruzalemu.

Hlavná prokurátorka v marci oznámila, že otvorila plnohodnotné vyšetrovanie situácie na Izraelom okupovaných palestínskych územiach. Židovský štát, ktorý na rozdiel od palestínskej samosprávy nie je členom ICC, však spolupracovať odmietol. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu označil tento tribunál za „politický orgán“. Vážne obavy z rozhodnutia ICC vyjadrili aj Spojené štáty.

Americká vláda trvá na tom, aby Palestína uznala izraelskú zvrchovanosť nad časťou Západného brehu Jordánu a prenechali Izraelu časť Jordánskeho údolia. Jordánske údolie je strategickým regiónom so zásobami vody a úrodnou poľnohospodárskpu pôdou. Prístup k vode je ohniskom konfliktu izraelsko-palestínskeho sporu, ale aj celého regiónu, ktoré využíva rieku Jordán. Prístup Palestíncov je v súčasnosti kontrolovaný Izraelom.

22. mája sa majú uskutočniť palestínske parlamentné voľby a v predvolebných prieskumoch vedie, vojenská islamská organizácia hnutie Hamás. Hamás dlhodobo odmietal dvojštátne riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu a požadoval vytvorenie islamského palestínskeho štátu na celom území historickej Palestíny. Až v r. 2008 vedenie Hamásu vyhlásilo, že by bolo ochotné prijať palestínsky štát v hraniciach z r. 1967 a ponúklo Izraelu dlhodobé prímerie. Po zatknutí troch kandidátov za hnutie Hamás, vznikajú u palestínskych občanoch obavy z možnej manipulácie volieb Izraelom, predovšetkým snahu oslabiť Hamás a zbaviť ho moci v Pásme Gazy.

Profesor politických vied a blízkovýchodnej histórie Hillel Frisch tvrdí, že násilnosti spustila mešita Al-Aksá. Zásah izraelských ťažkoodencov proti Palestínčanom zabarikádovaným v mešite počas osláv Dňa Jeruzalema rozzúril islamistické hnutie Hamás natoľko, že na Izrael začalo posielať rakety, ale viedol aj k sérii protestov izraelských Arabov moslimského vyznania v zmiešaných mestách. Mešita Al Aksa leží vo štvrti Shajch Džará, ktorú chcú skonfiškovať Palestíncom a vybudovať osadu pre novo prisťahovaných židovských osadníkov. Miesto mešity má vzácny historický význam, leží na mieste bývalého Šalamúnovho chrámu. Moslimovia preto pripisujú jeruzalemskej mešite zvláštny význam a Jeruzalem považujú za tretie najsvätejšie miesto islamu po Mekke a Medine. Palestínci vnímajú izraelské snahy ako úsilie zmeniť geografický, demografický a historický charakter a status svätého mesta Jeruzalem.

Autorka: Ing. Iveta Michalíková je bývalá kariérna diplomatka

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

1./ qgdecolonialla-palestine-compte-sur-nous-montrons-lui-quelle-compte-pour-nous, 10. máj, 2021

2./ arabnews.com/node/middle-east 13. máj 2021

3./ globalresearch.ca/ethnic-cleansing-jerusalem/, 10. máj 2021

4./ svet.sme.sk/medzinarodny-sud-sa-pre-izraelsko-palestinsky-konflikt-obava-vojnovych-zlocinov, 12. máj 2021

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2021

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár