Žiadame, aby sa právo odpoveď nezavádzalo pre politikov, ktorí majú dostatok možností reagovať na informácie médií o nich aj bez využitia tohto inštitútu a vo vzťahu k nepravdivým informáciám môžu aj oni využívať právo na opravu.
Nesúhlasíme s tým, aby pre médiá boli zavedené finančné sankcie za neuverejnenie odpovede.“
http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=1008680
Návrh zákona:
https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=461644
Dôvodová správa:
https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=461645
Právo na odpoveď pre politikov vláda Smeru zaviedla v roku 2008, proti čomu sa vtedy novinárske organizácie aj vydavatelia ostro ohradili. V roku 2011 ho vláda Ivety Radičovej zo zákona vyhodila.
Médiá nemôžu mať právo posudzovať, ktoré tvrdenia o politikoch sú pravdivé a ktoré nie, ak ich nedoložia relevantnými dôkazmi z odkazmi na zdroje.
K pripomienke 1 „Ak napríklad noviny uverejnia o odsúdenom zločincovi článok s informáciou o jeho zločine a o tom, že zaň bol odsúdený, bude môcť odsúdený zločinec využiť právo na odpoveď, lebo bude mať pocit, že sa informácia týka jeho cti, hoci pôjde o pravdivú informáciu.“
Zlý príklad. Málo pravdepodobná hypotéza limitne nule. Výnimka: Breivik v detencii (život ako v rekreačno-rehabilitačnom zariadení). Z penitenciárnej praxe: Takmer všetci právoplatne odsúdení väzni vo VTOS „sú (podľa nich) nevinní“. Zaregistrovali ste, že si odsúdený Mikuláš Černák dopisuje s Denníkom N alebo inými médiami?
K pripomienke 2 „Politici sú povinní zniesť nielen oveľa širšiu mieru kritiky voči svojím osobám ako bežní ľudia, ale majú v porovnaní s bežnými ľuďmi aj oveľa väčšie možnosti na kritiku reagovať, napr. formou tlačových besied, tlačových správ, či vystúpení v médiách.“
Politici znášajú širšiu mieru kritiky ako bežní ľudia, pretože sú politici, čo je ich prirodzená daň za pôsobenie vo verejnej politike a sú v ostrejšom svetle verejného dohľadu a kontroly ako bežní občania. Po vstupe do politiky ostávajú ľudskými osobami s plnou výbavou základných ľudských, občianskych a politických práv a práv, ktoré im neboli po ich vstupe do verejnej politiky odňaté ani obmedzené.
Bežní občania nie sú v záujme médií… (médiá na ich podnety nereagujú. Hoc by tu i tam mali). Denník N je ale v jeho elektronickej verzii denne zaplavený čitateľov obťažujúcimi oslavnými samochválami „úžasnosti“ tohto denníka a jeho „exkluzívneho“ plateného obsahu s pochybnou dôveryhodnosťou zdrojov. To je asi tak fšetko. Mimochodom, žiadny denník sa ma v mojom živote nepýtal na môj názor a vzťah k nemu, tobôž v živote ma neoslovila žiadna prieskumná agentúra verejnej mienky, ale podľa agentúrnych výsledkov Fokus a Ako, som voličom Zuzany Čaputovej…
K pripomienke 3 Povinnosť žiadateľov o odpoveď uviesť, v čom sú tvrdenia média nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce, navrhujem zachovať.
K pripomienke 4 Súhlas. Požiadavka je čistá a korektná. Podstatou je, že žiadny z politikov nie je povinný sa len-tak nechať médiami prefackávať hore-dole a médiá sú povinné dbať na ľudsko-právnu dôstojnosť všetkých občanov, aj politikov, pokiaľ sa o ňu politici alebo občania sami nepripravia…
K pripomienke 5 “O dôvodnosti peňažných sankcií za nezverejnenie odpovede by podľa návrhu mala rozhodnúť Štátna tlačová rada, ktorá by „mala výkonné právomoci a dozerala by nad novinármi printových médií, čo je porušením slobody slova.“
Novela nemá nič spoločné s cenzúrou, lebo Rada (nie SÚTI) naopak, dohliadala by na dodržiavanie zásad slobody slova a etiky slobody slova, vo vzťahu k zákonu o periodickej tlači a etickému kódexu novinára, a v sporných prípadoch by riešila aj otázky (dopyt) po účele registrácie tlačeného periodika vo vzťahu k zákonu, ktorých je „na virtuálnom“ zatiaľ nie reálnom stole, neúrekom…
…
Sloboda tlače nemôže byť bezbrehá tak, ako ani sloboda slova, hoc anonymizovaná (diskusie) v opore o nič.
Anonymita má oporu v osobitnej legislatíve, ústava a zákon o voľbách občanom (len občanom!) zaručuje právo na anonymnú (tajnú voľbu). Anonymné verejné diskusie ale nie sú tajné voľby (nie sú voľby)!
Politici v riadnych parlamentných, prezidentských, komunálnych a euro voľbách či v referende, hlasujú tajne a anonymne ako bežní občania, parlamentní politici v parlamente ako parlamentári, a občania, ich voliči, majú právo vedieť a právo verejnej kontroly, o čom a ako hlasujú v parlamente ich, nimi volení zástupcovia…
Rokovací poriadok parlamentu nie je súčasť hmotného jadra ústavy, ale implicitne vyplýva z postavenia, funkcie a účelu a úloh parlamentu ako zákonodarnej moci, v ústavnom zriadení Slovenska, preto je upravený týmto zákonom a zakladá aj volebný poriadok (§ 6) z tohto zákona:
https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf
…
Liberálne denníky najmä tie s prvkami liberálneho fašizmu (Denník N) sa správajú ako politická opozícia, nie ako apolitické „slobodné a nezávislé“ médium…
Činnosť Denníka N je v rozpore s preambulou Ústavy SR a národno-štátnymi záujmami Slovenska.
https://www.omediach.com/tlac/15103-poslanci-smeru-chcu-obmedzit-slobodu-tlace-sns-ju-chce-kontrolovat-statnou-radou
http://www.ssn.sk/eticky-kodex-novinara/
Pekne pozdravujem. 
Juraj Režo alias notorickyobcan