Klin židov medzi Slovanmi a jeden znalecký posudok…

Tagged With: , , , , , Add Comment

Pavel Sibyla, riaditeľ nadácie Zastavme korupciu, podal trestné oznámenie nie na páchateľov „antisemitov“ druhej polovice „slovenského“ 19-teho a začiatku 20. storočia, slovenských národovcov, dnes označovaných ako nacionalistov a populistov in memoriam. Teda nie na štúrovcov, ktorí ešte nemohli mať „šajn“ o holocauste, ale mali „šajn“ o antisemitizme nemeckého filozofa a teológa Friedricha Nietzcheho, ideového a filozofického „otca“ Adolfa Hitlera, ale na živého autora údajne antisemitského článku, ako na „zatiaľ nezisteného páchateľa“ (už to je „na hlavu“), ktorý bol publikovaný v časopise Zem a Vek.

Článok T. E. Rostasa sa nachádza trebárs tu:
https://gloria.tv/photo/wefYm1ks4yPs4CLSravYS2KzJ

S radosťou o tom píše a zhovára sa s oznamovateľom Pavlom Sibylom jeden z mnohých „tiež novinárov a antifašistov“ opilec Eugen Korda tu:
https://www.tyzden.sk/spolocnost/39554/rostasov-zidovsky-klin/
https://www.hlavnespravy.sk/opity-korda-leziaci-na-zemi-pozrite-si-dalsiu-cast-na-pranieri-s-marianom-kocnerom/1440280

A čo takto Štefan Hríb?

A čo ten „zaprdený“ kaviarenský pseudo intelektuál a „hlupák“ Michal Havran?
Ľuboš Blaha: „Ten pocit, keď vás už druhý týždeň v SME hejtuje Havran, ktorý sa nevie zmieriť s tým, že ho nikto neberie vážne. Pravičiari ho majú za užitočného idiota. Filozoficky je to len povrchný troll a pozér, ktorý nestojí za zmienku.“

Ten prvý, vľavo, Havran: „Filipínca zabil kresťan odchovaný na Kuffovom džiháde.“
Druhý, vľavo, večne mladý (…) Smatana, ma označil za „starnúceho hlupáka
Navyše, Havran:

A tiež:

Plus kamaráti, súkmeňovci (umelec Lorinz a „biela vrana“ Benčík):

Všetci pod krytím denníkov N, SME a týždenníkom Týždeň…
https://www.youtube.com/watch?v=ONr6uHAD-hM

POZVÁNKA
https://zemavek.sk/video-stanovisko-t-e-rostasa-k-sucasnej-situacii-a-pozvanka-na-narodnu-konferenciu/

Jedna z reakcií s priloženým skenom trestného oznámenia plus normálna diskusia pre alebo proti článku, jeho autorovi a mesačníku, oznamovateľovi a jeho trestnému oznámeniu:
http://nadhlad.com/content/klin-zidov-medzi-slovanmi

Rostasov článok „Klin medzi židmi“ treba nechať v rovine voľných reflexií a úvah, patriacich do bežného pestrého žánra verejnej publicistiky, aj so židovskými aspektmi slovanských národno-identitárskych a oslobodzovacích hnutí, najmä druhej polovice 19-teho a začiatku 20. storočia, ktoré svojou silou slobodného národného a národno-štátneho identitárstva vyústili nielen do rozpadu Rakúsko-Uhorska, ale v roku 1918 aj do vzniku Československa (tento rok slávime jeho storočnicu), ktoré bolo až 84 rokov „tehotné“ dnes už aj  samostatným Slovenskom…

A to slobodné a samostatné Slovensko sme v roku 2004 (NATO) a 2009 (EÚ) slobodne a samostatne vložili do chomúta Bruselu s jeho po odmietnutí Ústavy EÚ v roku 2006 ďalej pokračujúcimi unitárskymi a federalistickými ambíciami…

Dnes „fičí“, teda „lieta“ požiadavka na celú spoločnosť, deti, mladých, mladistvých, aj na starých, na potrebu „samostatného kritického myslenia“ vo vzťahu k informačnej a hybridnej vojne, ktorá už naplno prebieha aj na už riadne rozdelenom a rozhádanom Slovensku, proti mediálnym hoaxom, falošným správam (fake news) a konšpiračným teóriám…

Mantra „samostatné kritické myslenie“ je zavádzajúca. Od „kriticky mysliacej“ osoby (osôb) chce jediný výsledok, ktorým je jednotný názor na také teórie, ktoré boli inými osobami označené nálepkou konšpiračné teórie.

Konšpiračné teórie vznikajú v priestore medzi pravdou a lžou. Sú to neoverené hypotézy, ktorým chýba koncovka: ich potvrdenie alebo vyvrátenie; teda dôkaz pravdy. Na počiatku „konšpiračných teórií“ je, a vždy bolo a bude, slovo. To slovo ale nestalo sa telom, ale prebýva medzi nami. Ako nejasná informácia, ktorá sa rada odieva do meniaceho sa satanského hávu neurčitosti, fámy, v informačnej teórii známej ako entropia (neurčitosť), ktorej opakom je redundancia, jasnosť, usporiadanosť informačného systému. Niečo podobné je aj pre porovnanie takzvaný informačný šum; príklady v možnostiach typu: „…jedna pani povedala, vraj, údajne, vedci dokázali, zistili, vyvrátili, že…“

Spravidla bez uvedenia zdroja. Po zdrojoch konšpirácií sa pátra veľmi ťažko, overovanie hoaxov, fake news (fejky) a bullshitov (v žurnalistike a „žurnalistike“) sa dá robiť pomerne ľahko, ak sa použije metóda krížovej kontroly (jedna zo základných zásad a princípov pravdivej žurnalistiky). Ibaže, komu sa chce? Hmm…

V prípadoch konšpirácií sa dopátrate len po druhotných zdrojoch, ktoré informáciu prevzali, pôvodný prototext, odkazujúci na realitu neexistuje, množia sa len metatexty, ktoré sú textami o „pôvodných“ textoch, rôznym spôsobom spracúvané a odovzdávané ďalej… Platí ale vždy, že bez vetra sa spravidla nikdy ani lístok na strome nepohne… A platí aj axióma, teda veta, ktorá sa nedokazuje, že konšpirácia prestáva byť konšpiráciou, ak sa zistí a potvrdí, že fáma je pravdivá a o konšpiráciu nešlo.

Konšpirácie možno prijať alebo odmietnuť. Ale to je asi tak všetko, čo sa v danej veci dá podniknúť. Konšpirácie spravidla zanikajú, ak sa potvrdí, že sú pravdivé, alebo, ak nastane vo veci jasno. Zdrojom a udržiavateľom konšpirácií je spravidla najmä mediálny priestor, ktorý sa konšpiráciám spravidla a zväčša nevenuje, len ich popiera a odmieta, a preto na nich, stále živých, nesie svoj leví podiel viny.

Ďalej, a za túto pomyselnú hranicu, alebo nad ňu, sa vôbec nedostala nielen a najmä zo zákona povinná „verejnoprávna“ RTVS, ale ani ostatný „slobodný a nezávislý“ mediálny mainstream.

Trošička sa „povenujem“ osobe súdnej znalkyne v odbore psychológia,vo veci znaleckého posudku Rostasovho článku „Klin židov medzi Slovanmi“, v priamej opore o záznam rozhovoru…

Znalecký posudok k prečinu hanobenia rasy a národa vypracovala pre Národnú  kriminálnu, protiteroristickú a protiextrémistickú agentúru, profesorka Jana Plichtová z Fakulty sociálnych vied Univerzity Komenského:
https://www.youtube.com/watch?time_continue=141&v=aiq0_2rtpwE

Profesorka Plichtová je unesená sama sebou a svojou vlastnou úžasnosťou, ako oslovená „znalkyňa“, čo pre ňu znamená akoby ďalší „akademický“ titul, ktorú „pod jej bradičkou poškrabkali“ orgány činné v tretnom konaní (OČTK), o ktorých je ale vo veciach boja proti extrémizmu známe (viď bývalá ministerka spravodlivosti Žitňanská), že interne nedisponujú kvalifikovanými vyšetrovateľmi, nevyškolili si ich a simultánne (zároveň) majú „dôkaznú núdzu“ danú taktiež nedostatkom reálnych a nepriestrelných znalcov a špecialistov v odbore, teda siahajú po tom, čo im znalecký trh práve ponúka.

Aj súčasná „vyspelá“ psychológia, sama o sebe, sa pohybuje a nezriedka tápa v priestore stále ešte neprebádaných oblastí a zložitostí ľudskej psychiky, a to medzi prísnou exaktnou, pozitivistickou, experimentálnou a empirickou vedou a psychologickým voluntarizmom.

Znalecký posudok prof. Jany Plichtovej je preto „len“ nebezpečná konšpiračná teória, založená na psychologickom voluntarizme a vanie z neho neofašizmus. (Voluntare rovná sa vôľa, voluntarizmus je idealistický smer, nielen vo filozofii, ale najmä v psychológii, znamená čosi ako ľudové: „Čo sa babe chcelo, to sa jej aj snilo“.)

Slobodný, nezávislý a kvalifikovaný súd by taký znalecký posudok nemal prijať, ale ho odmietnuť, ak teda ide o slobodný a nezávislý súd, čo sa v prípade slovenskej justície vždy spoľahlivo tvrdiť nedá…

V prípade súdov s „extrémistami“ (Steigauf, Mazurek, Mizík a pre „spestrenie“ Rostas) ide o experimentálnu politickú objednávku, a súdy rozhodujú tiež pod vplyvom „objednaného“ voluntarizmu, ktorý sám o sebe spochybňuje pozitívne právo, dané bezprostredným pozitívny (mechanistický) vzťahom: dikcia zákona verzus realita, plus čosi kamsi klzká pôda toho, čo sme zároveň povinní „ctiť a rešpektovať“ ako slobodu slova, názoru a presvedčenia, garantovanú Listinou základných práv a slobôd a ústavou, ale aj judikatúrou Európskeho súdu, a to verbálne, v súkromí, alebo vo verejnom mediálnom priestore.

Ak súd, ktorý sa vydáva za „slobodný a nezávislý“, koná na základe politického zadania a objednávky, a je vopred poslušne rozhodnutý „usvedčiť“ a odsúdiť obžalovaných „extrémistov“, tak na to nepotrebuje znalecký posudok, ktorý je procesne vyžadovaný trestným zákonom a trestným poriadkom.

Je tu dôvodná „obava“, že aj v prípade Rostas pôjde o procesne a vecne ďalší zbabraný politický súdny proces a pokus s pochybným výsledkom…

Od sudcov sa vyžaduje nielen právnické vzdelanie a justičná skúška, ale aj všeobecné a vzdelanie v odbore práva, ktorého sú garantmi. Osobitná súdna špecializácia, podľa jednotlivých druhov práva, je v slovenskej justícii tiež „v plienkach“.

Právny názor súdu sa neopiera len o znalecké posudky, tie nie sú pre súd jediným imperatívom, v rozhodovacej praxi súdov rozhoduje aj rad iných faktorov (informačné pole).

Ale znalecký posudok Plichtovej je zmätočný a v predmete veci nevykazuje znaky znaleckého posudku. Výroky ako: „…je možné, mohlo by, javí sa, indície…“ a podobné voluntaristické domnienky by slobodným a nezávislým súdom mali byť neprijateľné…

Bola som oslovená kvôli tomu, že som už robila takúto znaleckú činnosť, a to v prípade, ktorý sa týkal exkurzie rómskych žiakov, a tiež, vzhľadom na to, že sa zaoberám analýzou textov, pretože to patrí do toho portfólia kvalitatívnej metodológie, takže s tým pracujem dlhodobejšie.“ Nielen „znalkyňa“ má problém aj s odlíšením fašizmu (Taliansko a Musollini) od nacizmu (Nemecko, Hitler).

Len tak „mimochodom“, v mene obvineného klienta ako znalecky „znalkyňou“ posudzovanej osoby by som si vyprosil aj jej zjavne osobne zaujatú „neznaleckú“ výslovnosť a prznenie tvaru priezviska Rostas ako Roštaš alebo Rostás (Denník N), tak ako rebárs Režo nerovná sa Rezso alebo Reszö alebo Juraj nerovná sa Gyuri ani Gyorgyi, či Györgyi.

Ide o neznalosť alebo úmysel. V prípade „nezávislej“ súdnej znalkyne ide o nekalý úmysel; v prípade T. E. Rostasa to robí aj Šmatana, opilec Korda, kaviarenskí pseudo intelektuáli typu Havran, a ďalší „dobráci“ a spol.).

Pre úplnosť a objektivitu a po konzultácii s pánom Tiborom Eliotom Rostasom, k jeho rodným menám a priezvisku, uvádzam, citujem:
„V matrike a občianskom preukaze je moje meno a priezvisko uvedené v tvare Tibor Eliot Rostás, pričom dĺžeň v priezvisku už dlhoročne nepoužívam.“
http://www.infovojna.sk/article/plichtova-verzus-rostas
https://zemavek.sk/plichtova-verzus-rostas/

Aj tým súdna „znalkyňa“ prezentuje svoju „nezávislosť“. K podobným zámenám rodných mien a priezvisk dochádza v maďarskom jazykovom prostredí, ale nemalo by v prostredí korektnej a nezávislej justície. Španielske auto Pajero nie je „Padžero“ ale Pachero, a Plichtová nie je Pliktová alebo Pličtová. Si rozumieme. Či? Takéto „cvičenia výslovnosti“ robia len blbci a zlovoľní hlupáci a zisťujem, že aj „vážené“ osoby a „autority“ s akademickými hovnosťami. Sorry. Preklep: Hodnosťami. A majú to za svoje „argumenty“. Proti komu, proti čomu? V akej veci?

K „trestnej“ veci zrejme chýba aj kvalifikovaný osobnostný profil páchateľa, založený na osobnom kontakte forenzného psychológa, znalca, s domnelým páchateľom vraj, závažného prečinu.

Na znenie „znaleckého posudku“ môže naletieť, a robí to rada, konšpiračná laická alebo zlovoľná „nezávislá antifašistická“ fašistická (!) verejnosť (okolo liberálov a ich tiež konšpiračných médií typu Denník N alebo SME alebo tiež konšpiračný týždenník Týždeň a opilec Korda…), ale celkom určite nie reálne slobodný, nezávislý (!) a apolitický súd.

Možno súd pri rozhodovaní, rozsudku a jeho judikatúry zahrnie aj fakt, že T. E. Rostas je ozbrojený a vlastní zbrane, a preto zásah a domová prehliadka, vykonaná ozbrojenou protiteroristickou jednotkou boli oprávnené a dôvodné (hoc v prítomnosti dvoch maloletých detí a manželky). Pán Rostas vraj podporuje polovojenskú domobranu, prinajmenej takú nebezpečnú, ako švajčiarska (takmer každá domácnosť v Švajčiarsku je ozbrojená) a z vlastníctva zbraní vyplýva, že je potenciálne nebezpečný protištátny živel, čo vyplýva aj z publicistiky, osobných verbálnych výstupov obvineného, a obsahov Zem a Vek. Ak aj nie tu a teraz, ale ak príde „jeho čas“, zrejme je to aj potenciálny terorista!

Požiadavka na „samostatné kritické myslenie“ je vlastne požiadavkou na jednoduché, povrchné, pozitivistické (mechanistické) myslenie, teda také, ktoré od „samostatne kriticky mysliacej osoby“ (osôb) chce len jednotný, unifikovaný, povinný, všeobecne a bez výhrad prijatý názor bez diskusie. A to je fašizmus.

Taliani svojho „milovaného vodcu“ Musolliniho odmietli, zlynčovali a zavesili dole hlavou. Lebo to bolo a je „na hlavu“. A to my, ako mierumilovní Slováci, hotové krotké „holubice“ (ale „odtál-potál“), predsa nechceme!

Profesorka Plichtová v rozhovore s Ľubou Lesnou dohovára Rostasovi, že útočí na osoby, čo je v osvetí diskusií vo verejnom mediálnom priestore známe ako ad homine, alebo, v horších prípadoch hate speech, s prípadnými „koncovkami“ ústiacimi až do „hate crime“. Ale to predsa nie Rostas začal, nie on bol „prvým hýbateľom“, šéfredaktor Zem a Vek, ktorý vždy vyzýva a pozýva súperov na korektnú, vecnú a osobnú diskusiu, sa vždy len bráni. Niet v ňom ani štipka ich agresivity. Súdna „znalkyňa“ ale v rozhovore priamo osobne, urážlivo útočí na subjekt (objekt) svojho znaleckého „(po)odsudku“.

V priamom prenose a zo záznamu flagrantne porušuje kódex súdnej znalkyne tým, že sa verejne vyjadruje k „živej“ trestnej veci a za tento skutok by mal byť súdno-znalecký posudok nielenže anulovaný, ale profesorke Plichtovej by mal byť zároveň odňatý štatút súdnej znalkyne. Jej osobné právne a profesionálne vedomie a znalosť kódexu sú na mínusovej úrovni. V rozhovore prezentuje, lebo „má pretlak“, svoje osobné názory. Tá osôbka predpojato odmieta predpojatosť tých druhých…

Profesorka Plichtová ako súdna „znalkyňa“ prejavila lucídne snenie (bdelé, jasné a vedomé snívanie) ktorého naratív (príbeh) previedla do písanej podoby „znaleckého posudku).

Odporúčam pánovi Rostasovi podať sťažnosť (na prokuratúra a ministerstvo spravodlivosti) a priložiť ju (s evidenciou a číslom prílohy) do vyšetrovacieho spisu.

Okrem toho, 19. 6. redaktorka Ľuba Lesná porušila kódex žurnalistky, lebo nechala hovoriť profesorku Plichtovú bez „sparing“ diskusného partnera Mgr. Rostasa, ktorý sa osobne nemohol brániť a na jej odsudky reagoval „len“ otvoreným listom (zdroj a článok vyššie: Plichtová verzus Rostas). Profesorka Plichtová porušila profesionálny kódex súdnej znalkyne.

Toto je ďalšie ohnivko do reťaze oprávnených otázok: Je Slovensko ešte aký-taký právny štát? Je slovenská žurnalistika v poriadku? Je súdne znalectvo „čisté“? Alebo podľa toho, proti komu?

Pán Rostas k diskusii: „Redaktorka Západoslovenskej televízie Ľuba Lesná ma do diskusie pozvala, ale keďže dátum 21. 6. je deň redakčnej uzávierky Zem a Vek pre jeho júlové vydanie, nebolo to možné. Vopred mi poslala „objektívne, nezaujaté a profesionálne otázky“:
1. Čo sú základné myšlienky článkov, ktoré vychádzajú v periodiku Zem a Vek?
2. Aký máte názor na to, že sa mnohí pozerajú na Zem a Vek ako na extrémistický, protižidovský časopis, ktorý rozširuje konšpiračné teórie?
3. Prečo sú články, vychádzajúce v Zem a Vek, ladené proti EÚ a NATO, a na druhej strane zastávajú názor, že naša zahraničná politika by mala byť orientovaná aj na RF (Rusko)?
4. V čom sú výhody orientácie na Rusko?
5. Prečo si myslíte, že Vladimir Putin je politik, ktorého treba obdivovať?
6. Aký je Váš názor na súdnu znalkyňu Janu Plichtovú?

Všetkým slobodným, a nezávislým, a spravodlivým sudcom, sudkyniam, a znalcom, či znalkyniam, otázka:
Vieme si predstaviť, že by po zuby ozbrojená maďarská policajná jednotka typu NAKA vtrhla do bytu maďarského premiéra Viktora Orbána, vykonala by mu v ňom, prípadne v prítomnosti maloletých a manželky, pod hlavňami odistených samopalov domovú prehliadku, a osobne mu pri tom odovzdala vznesenie obvinenia z protisorosovského antisemitizmu?
A nechcela by potom svoje súdne znalectvo prípadne (ponuka) osvedčiť aj Prof. Jana Plichtová? To by bolo už aj na Nobelovu cenu mieru.

Zo zdroja blízkeho okruhu okolo znova aktívne politikárčiacej Ivety Radičovej, známej „liberálky a demokratky“, vyšla prejudikácia rozsudku: „Rostas bude podmienečne odsúdený na tri mesiace.“ Fajn. Posuňte to súdu. A čo na to stávkové kancelárie? Stavíme sa o fľašu slivovice ako český prezident Miloš Zeman s Jaroslavom Soukupom v TV Barrandov?

K posudku prof. Plichtovej sa vyjadril JUDr. Štefan Harabin:
„Pri trestnom čine hanobenia rasy a národa nemôže byť vypracovaný posudok na výkladové otázky viažúce sa k formálnym znakom tohto trestného činu, pretože ide o právne otázky a tie vykladá buď vyšetrovateľ, prokurátor alebo v konečnom dôsledku sudca, ale nikdy nie znalec psychológ, pretože platí zásada – iura novit curia.“

Viac o (ne) kompetentnosti a kontraproduktivite posudku tu:
https://www.hlavnespravy.sk/harabin-sa-pozrel-na-znalecky-posudok-plichtovej-postup-prokuratora-v-pripade-domovej-prehliadky-u-rostasa/1355200

Zdroj: https://blog.hlavnespravy.sk/6131/klin-zidov-medzi-slovanmi-a-jeden-znalecky-posudok/

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Juraj Režo

Pridaj komentár

& Časopis