Kto vlastní úrodnú pôdu na Ukrajine?

· Čas čítania: 5 min.

Osud ukrajinského poľnohospodárstva je neistý. Oakland Institute vlani uviedol, že viac ako 1,6 milióna hektárov ukrajinskej pôdy je pod kontrolou zahraničných korporácií. Širší výskum umožnil identifikáciu dodatočných zahraničných investícií. Niektoré odhady dnes prinášajú informáciu, že celková rozloha úrodnej ukrajinskej zeme v rukách zahraničných spoločností je viac ako 2,2 milióna hektárov, hoci tiež poukazujú na významné šedé oblasti držby pôdy v krajine, pri ktorých je ťažké s istotou zistiť vlastníka (dve databázy pozemkových investícií boli prístupné počas posledného roka: do Land Matrix so vstupom v júli 2014 a do dát GRAIN 2012 o celosvetových investíciach, v apríli 2015).

Spoločnosti a akcionári v pozadí zahraničných akvizícií na Ukrajine siahajú do rôznych častí sveta. Napríklad dánsky „Trigon Agri“ vlastní viac ako 52 tisíc hektárov. Trigon bol založený v roku 2006 s využitím kapitálu fínskych „majetných„. Spoločnosť obchoduje v Štokholme (NASDAQ) a jej najväčšími akcionármi sú: JPM Chase (Veľká Británia; 9,5%); Swedbank (Švédsko; 9,4%); UB Securities (Fínsko; 7,9%); Euroclear Bank (Belgicko; 6,6%) a JP Morgan Clearing Corp (USA; 6,2%).

Spoločnosť United Farmers Holding, ktorá je vlastnená skupinou saudskoarabských investorov, riadi okolo 33 tisíc hektárov ukrajinskej pôdy prostredníctvom Continental Farmers Group PLC.

AgroGeneration má v držbe 120 tisíc hektárov ukrajinskej poľnohospodárskej pôdy. Má sídlo vo Francúzsku a viac ako 62% jej akcií je spravovaných investičnou spoločnosťou SigmaBleyzer z Texasu.

Americký penzijný fond NCH Capital drží 450 tisíc hektárov. Spoločnosť začala v roku 1993 a bola jednou z prvých západných investorov na Ukrajine po rozpade Sovietskeho zväzu. Počas poslednej dekády si spoločnosť systematicky prenajímala malé pozemky (okolo 2-6 hektárov) po celej Ukrajine, aby ich zoskupila do veľkých fariem, kde teraz pôsobí priemyselne. Podľa generálneho partnera NCH Capital, Georgea Rohra, prenájom dáva fondu právo kúpiť momentálne prenajaté pozemky, keď raz bude moratórium na predaj ukrajinských pozemkov zrušené.

Nasledujúca podskupina firiem s ukrajinským vedením a častým mixom domáceho i zahraničného kapitálu, má sídlo v daňových rajoch ako Cyprus, v Rakúsku a Luxembursku. Niektoré z nich sú vedené ukrajinskými oligarchami. Napríklad, UkrLandFarming ovláda najväčšie územie, dokopy 654 tisíc hektárov pôdy. 95% akcií UkrLandFarming vlastní multimilionár Oleg Bakhmatyuk a zvyšných 5% minnesotský Cargill. Podobne Jurij Kosiuk, piaty najbohatší muž na Ukrajine, je generálny riaditeľ MHP. MHP je jedna z najväčších ukrajinských agrospoločností, ktorá vlastní viac ako 360 tisíc hektárov pôdy.

S nástupom politickej krízy sa dostali do krízy aj mnohé firmy. Jedným z príkladov je Mriya Agro Holding, kedysi so sídlom na Cypre (dnes v meste Ternopiľ – pozn.red.), ktorá drží územný rozsah takmer 300 tisíc hektárov. Webová stránka z roku 2014 (ktorá už nie je dostupná) indikovala, že 80%-ným vlastníkom holdingu je/bola rodina Gutovcov. Zvyšných 20% je/bolo uvedených na frankfurtskej burze. Podľa spravodajských zdrojov sa spoločnosť v lete 2014 dostala do finančnej krízy, ktorú jej mali pomôcť preklenúť americká Blackstone Group a Dragon Capital so sídlom na Ukrajine (spolupráca s nimi skončila po 1 mesiaci – pozn.red.) a neskôr Deloitte, ktorá poskytuje klientom služby v oblasti auditu, poradenstva, transakčného poradenstva, riadenia rizík a daní. Ďalšia budúcnosť tejto spoločnosti je nejasná, s niekoľkými zdrojmi, ktoré poukazujú na riziko bankrotu.

Ďalšie ukrajinské spoločnosti zapísané v daňových rajoch mali tiež problémy. Sintal Agriculture Public Ltd (sídlo na Cypre, obchody na frankfurtskej burze od 2008 a držba takmer 150 tisícov hektárov pôdy) ukončil obchodovanie s akciami 29. januára 2014 „až do ďalšieho oznámenia“ po tom, čo bolo iniciované konkurzné konanie. V roku 2013 bola na webovej stránke (dnes už zaniknutej) informácia, že 36,3% spoločnosti sú „voľné akcie“.

Potenciálny bankrot korporácií a zapojenie západných investorov v krízovom manažmente vyvoláva otázky o osude poľnohospodárskej pôdy. Visí otáznik nad tým, kto sa ujme kontroly nad pozemkami a akú úlohu budú mať zahraničné firmy a fondy, ktoré investovali do týchto korporácií. Ak budú veci postupovať podobným spôsobom ako v susednom Rumunsku, zahraničná kontrola nad touto pôdou je pravdepodobná.

Rumunsko prežilo podobný príbeh. Medzery vo vnútroštátnych právnych predpisoch vytvorili príležitosť pre zahraničných investorov, ktorí sa chopili kontroly nad pozemkami cez konkurzy. Ako zdokumentovala Judith Bouniol, bankrot národného agrobiznisu otvoril dvere zahraničnej kontrole nad rumunskou ornicou.

Je nejasné, či môže rovnaký scenár prebehnúť aj na Ukrajine. Napriek tomu, lekcia z Rumunska zdôrazňuje, že je dôležité dohliadať na obchod s poľnohospodárskymi pozemkami. Hmlistá situácia okolo vlastníctva ukrajinskej pôdy vyvoláva množstvo otázok. Snáď najdôležitejšie je, či rastúca koncentrácia ukrajinskej zeme v rukách niekoľkých oligarchov a zahraničných korporácií môže poslúžiť krajine, jej ľudu a ekonomike.

Zdroj: Oakland Institute

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár