Kurdský teror v Turecku

· Čas čítania: 3 min.

Tento týždeň prežíva Turecko ťažké dni. Občania búrlivo vyjadrujú nenávisť voči pokračujúcemu teroru PKK (Kurdská strana pracujúcich). Len od pondelka médiá informujú o 32 obetiach teroristických útokov v juhovýchodnej hraničnej oblasti, kde posledné roky riešenia “kurdskej otázky” nepriniesli nové výsledky, len zvýšený teror v krajine, čo pochopiteľne vyvoláva hystériu v médiách a negatívne zasahuje do bezpečnosti každého občana.

Len v utorok 8. septembra bol pohreb 16 obetí  útoku v Dağlıci a o pár hodín prišiel ďalší bombový útok. V meste Iğdır pri arménskych hraniciach prišlo v stredu 9.septembra o život 13 policajtov, ktorí sa v minibuse premiestňovali do pohraničnej oblasti Dilucu. Asfaltové cesty sú plné nášľapných mín a vozovky sú doslova cestou smrti. Premiér Davutoğlu sa v pondelok 7.septembra vyjadril, že horské oblasti okupované PKK teroristami vyčistí. V noci na utorok medzi 23:00 a 6:00 ráno boli uskutočnené raketové nálety, ktoré zabili 40 teroristov. Pozemskému špeciálnemu tímu podľahlo 73 teroristov, 25 ich bolo zadržaných živých. Prezident Erdoğan sa v ten istý deň nechal počuť, že “Dağlıca by nebola, keby mal 400 poslancom v parlamente”. S touto správou prišiel ako prvý denník Hürriyet, čo okamžite rozpútalo vlnu agresie a búrlivé reakcie v tlači. O pár hodín už pod touto správou nebolo možné na webovej stránke pridať komentár a do večera správa zmizla z médií. Erdoğan neodhadol následky takéhoto vyjadrenia, ktorým veľmi jasne odhalil, že mu ide len a len o hlasy vo voľbách a riešenie teroru mu slúži na predvolebnú provokáciu: zvýšený teror v krajine je vraj dôsledkom “bezvládia” a politickej nestability v krajine.

Erdoğan po neúspechu v júnových voľbách urobí čokoľvek, aby vládna strana na čele s Davutoğlu mala naďalej väčšinu v parlamente, čo mu automaticky zabezpečí ústavnou cestou prezidentský systém. Aj na medzinárodnom poli obrátil radary. Pred voľbami jasne odmietol ísť do vojny proti ISIL so Spojeným štátmi, pretože veril, že si dokáže udržať moc v krajine a môže nezávisle postupovať aj v zahraničnej politike. Po tom, čo jeho strana AKP stratila väčšinu a nebolo schopná zostaviť vládu, ani dohodnúť sa na koalícii so žiadnou z opozičných strán, pochopil, že jeho dni môžu byť zrátané. Začal spolupracovať a verejne vyhlásil vojnu ISIL-u a PKK teroru.

Zvýšená aktivita PKK teroristov a nedodržanie akýchkoľvek dohôd s nimi, ktoré mala politicky garantovať HDP (Kurdská ľudovo-demokratická strana), má spochybniť jej dôveryhodnosť hlavne pre tých, ktorí ju volili a umožnili jej vstup do tureckého parlamentu. Jej politické zlyhanie a pokračujúci teror v krajine Erdoğan nepriamo využíva na zastrašenie už beztak psychicky zruinovaného voliča, ktorý nechce pripustiť, že krajinu rozdeľuje politicky vyvolaný teror. Opoziční politici varujú pred provokáciami, ktoré majú krajinu vtiahnuť do občianskej vojny. Xenofóbne motivovaný tlak, ktorý má byť odpoveďou na zvýšený teror, je podľa zainteresovaných to posledné, čo si občan želá. “Arabská jar” slúži ako memento, kam krajina nesmie dospieť, aby sa to hodilo vonkajším silám. Je otázne, či tomuto všetkému predchádza strach z predčasných volieb, ktoré budú 1.novembra alebo je tu už vopred pripravený scenár, podľa ktorého sa majú zmeniť pomery a geografia krajiny.

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár