Lučanský a mučenie väzbou (1. časť)

· Čas čítania: 8 min.

Po viac ako troch mesiacoch sa Kolíkovou zložená Komisia, ktorá mala v skutočnosti vyšetrovať politickú zodpovednosť Kolíkovej, odvďačila svojej zakladateľke Kolíkovej 23 stranami výhovoriek, ako ona a jej poskokovia za nič nemôžu. Naproti tomu už je dostupná 300 stranová kniha „Generál Milan Lučanský“, kde je dostatok faktov, aby si každý mohol urobiť sám názor na generálovu násilnú smrť. Tu je príklad, ukážka z knihy:

V médiách je často opomínaný aj postoj Slovenskej advokátskej komory, ktorá účasť v ministerkinej komisii ostentatívne odmietla. Z listu SAK sa zdá, že advokáti nie sú presvedčení o zmysluplnosti takejto komisie a miesto toho volajú po diskusii o inštitúte väzby na Slovensku, ktorý považujú za vážny problém. Na kritiku kolúznej väzby v SR netreba uvádzať širokú judikatúru ESĽP, stačí iba popis zo strany advokáta M. Ribára:

„23 hodín denne som zavretý na cele – 8m2 . Po odrátaní plochy ´nábytku´, WC zostávajú 3m2 na pohyb.

Hodinu denne môžem ísť na vychádzku – na strechu väznice – 4 steny, hore nebo – vidím ho cez zamrežovanú sieť. Vychádzkový koridor má cca – 16 až 24 m2. Ak by ste v takýchto podmienkach držali väčšieho psa – odsúdia Vás za týranie zvierat.

Trinásť mesiacov nemôžem telefonovať s manželkou a 3 malými deťmi, či vlastnou mamou. Deti a manželku som neobjal 13 mesiacov. Manželku som videl dvakrát na hodinu na návšteve cez sklo. Deti som videl po 13-tich mesiacoch 20 minút cez videonávštevu na tablete 25×15 cm!

Ak chcem odpoveď prostredníctvom listu, aby som vedel, čo sa deje doma – trvá to v lepšom prípade mesiac. V horšom dva mesiace“.

V článku v Plus 7 dní s príznačný názvom „Stredoveké praktiky“ to opisuje bývalý väzeň: „Doslova sa tam zastavil čas ešte v roku 1950. Chceš sanitku, alebo ti klesol cukor a je ti zle? Napíš si žiadosť písomne. A čakaj. Bolí ťa zub? Napíš žiadosť a čakaj. Nepáči sa ti, že dostaneš málo mydla? Napíš žiadosť a čakaj na jej vybavenie. A verte, že nie iba hodiny.“ A pomsta bacharov za sťažnosti väzobne stíhaného nemá hraníc (Plus 7 dní): „Sťažnosťou sa nikdy nič nevyriešilo. Zamestnanci väznice boli podráždenejší a moje práva sa stenčili. Ak mi nevedeli nijako inak znepríjemniť život, tak mi jednoducho vydali jedlo, ktoré okrem toho, že bolo bez chuti, bolo studené a vyfasoval som ho ako posledný. Alebo som sa mohol ísť sprchovať ako posledný, keď už išla len studená voda.“

Tieto hanebné praktiky si všimli aj členovia „Európskeho výboru na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu“ (Plus 7 dní): A už od roku 1995 apelovali na to, že kontakt obvineného vo vyšetrovacej väzbe s okolitým svetom a blízkymi je žalostný. Prekvapilo ich, ako málo majú obvinení možnosť vidieť na návšteve svoju rodinu či s ňou byť aspoň v telefonickom kontakte. Preto CPT vyzval slovenské úrady, aby preskúmali možnosti ponúknuť obvineným, na ktorých sa stále v tomto štádiu vyšetrovania pozerá ako na nevinných, viac ústretovejších podmienok. Do dnešného dňa sa však tak nestalo. Už celých 25 rokov!“

Bývalá zástupkyňa Slovenska pred Európskym dvorom pre ľudské práva JUDr. M. Pirošíková k tomu dodáva (Plus 7 dní): „Neľudské podmienky, ktoré sú evidentne v rozpore s našimi medzinárodnými záväzkami, určite neprispievajú k dobrému psychickému stavu osôb vo väzbe. Podobné skúsenosti mi sprostredkúvajú aj iné osoby vo väzbe či ich advokáti. Sťažujú sa na pobyt v cele 23 hodín denne, nočné budenie – vzhľadom na to trpia spánkovou depriváciou -, vychádzky bez priameho slnečného svetla, nemožnosť športovej a záujmovej činnosti, vzdelávania, nemožnosť prístupu ku knihám, nemožnosť pracovať, nemožnosť dostať poštu od rodiny, nemožnosť včasného doručenia listov blízkym, nedostatočnú frekvenciu návštev.“

Ani pani Pirošíková si však nedokázala predstaviť vynaliezavosť v psychickom mučení, ktorú si na generálovi vyskúšali Matovičovi kati. Prokurátor Kysel zakázal generálovi Lučanskému ešte aj fotografiu vlastnej dcérky na cele! Môže byť niečo odpornejšieho v zneužívaní moci tohto vynaliezavého sluhu zločinného režimu? A napriek všetkému zlu, čo úslužne vyprodukoval, aby si šplhol, ho ten istý režim nakoniec nevybral za generálneho prokurátora. Snažil sa márne…

Ale nezabúdajme, že každý režim, akokoľvek zločinný, má aj svojich ochotných prisluhovačov. Ten Matovičov priviedla k moci extrémne ideologicky jednostranne zameraná žltá tlač (denník N, týždeň, aktuality.sk a aj SME) a tak nás nemôže prekvapiť, že aj takúto hanbu európskych rozmerov ochotne ospravedlní čerstvo „koalíciou zmeny“ vyvolený predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala kde inde, než v denníku N s podozrivým sprostredkovaným zahraničným financovaním „…väzbu nepovažujeme ani za mučiaci nástroj, ani za nástroj nútiaci priznať sa. Považujeme ju za výnimočné riešenie spôsobu trestného stíhania, ktoré musí byť podložené dôvodnosťou trestného stíhania aj existenciou konkrétnych skutočností zakladajúcich obavy z úteku, ovplyvňovania trestného stíhania či pokračovania v protiprávnych konaniach“.

Ak si uvedomíme biednu zámienku, pod ktorou dostal Matovičov režim generála Lučanského do väzby, ešte viac vynikne absurdita takejto kolaborácie Hrubalu so zločinným režimom…

Matovičova osobná zodpovednosť

Už sme tu viackrát poukazovali na podobnosť medzi vládou Igora Matoviča a vládou boľševikov v 50-tych rokoch. Všimol si to aj Jozef Beňa na portáli Slovo.sk, práve v prípade generála Lučanského. Už v prvom ním uvádzanom príklade bol iniciátorom väzby nie vyšetrovateľ, či prokurátor, ale Matovič osobne. Ešte sa tým aj chválil slovníkom štamgasta III. cenovej skupiny, ktorý sa verejne vyťahuje: „Môj prvý skalp… Kajetán… Istý pán Kajetán sa ma snažil opiť rožkom. A tak som ho na záver návštevy dal dole z funkcie.“ To napísal v statuse na Facebook-u. A tam pridal aj jasnú vyhrážku, že mieni celý bezpečnostný aparát štátu využiť proti svojim politickým oponentom: „A teraz čítam, že na Ficovho a Pelleho osobného priateľa Kajetána nedoľahol len môj hnev, ale aj ruka zákona. Kradli ako po nebohom. Pôjdu dole rad radom.“

Jozef Beňa to prirovnáva k starým totalitným praktikám boľševikov (Slovo.sk): „Dôvod uvalenia kolúznej väzby sudcom znel: znemožniť im, aby pôsobili na svedkov či marili dôkazy. Obdobné dôvody rozhodnutia o väzbe vrátane obavy z útekovej väzby, či pre dôvod preventívnej väzby sa uplatnili aj na ďalších obvinených, počnúc od exriaditeľa Štátnych hmotných rezerv. Ten bol vzatý do väzby ako prvý skalp premiéra, ktorý sa pomaľoval bojovými farbami a vykročil na vojnový chodník ešte v marci 2020. Odvtedy má na svojom opasku zavesené asi dva tucty skalpov. Hlavný koaličný partner premiéra ho vyznamenal pomenovaním „veľký čistič“. V roku 1949 – 1950, v začiatku veľkých stalinistických čistiek, sa tieto odštartovali po tom, ako do straníckej centrály dostali záhadný list, ktorý historici pomenovali ako list od ´veľkého zametača´ (česky: ´metař´). Mlyn vtedajších represií rozkrútil generálny tajomník KSČ R. Slánský. A mlyn čoskoro potom zomlel aj jeho. Dnes sa úspešné čistenie dáva do príčinnej súvislosti s ´rozviazaním rúk´ polícii, ktorou dnes je NAKA (Národná kriminálna agentúra). Polícia, vyšetrovatelia (dnes ´justičná polícia´), nie Zbor národnej bezpečnosti so zložkou Verejnej bezpečnosti a Štátnej bezpečnosti, musí konať len podľa zákona, na základe zákona a v súlade s ním. V tomto rámci a kontexte môže konať s rozviazanými rukami. Inak sa jej môže stať to, čo sa stalo jej historickej predchodkyni – ´odviaže´ sa, dostane sa nad zákon a môže potom konať aj proti tým, ktorý jej ´rozviazali ruky´. Kto potom takéhoto ´oslobodeného džina´, dostane späť do Aladinovej fľaše, do rámca zákona? Mohol justičnej polícii (kukláčom a ťažkoodencom) rozviazať ruky premiér? V tom prípade jej asi aj ukazuje ako ´veľký čistič´, koho majú tieto rozviazané ruky, ktoré sa tým zmenili na chápadlá, uchopiť do svojho objatia. A kolúzna väzba bola využitá, presnejšie aj zneužitá na tieto účely ´trestnej čistky´, jej odštartovania a pokračovania v nej. A premiér ako čistič koná protizákonne.“

Nie každý trpí

Režim Igora Matoviča posiela a svojich politických protivníkov na druhý koniec republiky, ale mafiánskeho vybavovača Kočnera si držia vo vatičke – v Justičnom paláci v Bratislave. A podľa anonymného svedectva istého Aladára Szilarda na internete sa tam nemá zle: „…Kočner má momentálne vo väzbe… špeciálny režim a má povolenie vytvárať si vlastný jedálny lístok a varia mu extra jedlá za poplatok?… vôbec nedostáva väzenskú stravu… je to prvý väzeň v histórii tohto štátu, ktorý si jedlo môže vyberať sám… Včera si milostivý pán dal uvariť krupicovú kašu, napríklad…“ Privilégiá podľa žltej tlače údajného najväčšieho zlosyna za dobu vlád Roberta Fica potvrdzuje aj Peter Tóth vo svojej knihe „Satan, teší ma“. Išlo o väzbu vo veci zmeniek v júni 2020: „Prvé tri mesiace vyšetrovacej väzby strávil Marian Kočner v bratislavskom Justičnom paláci. Za sivými múrmi si vybudoval čosi na pomedzí panovníckeho dvora a obchodnej kancelárie. Každý deň, od skorého rána až do času výdaja večere, usilovne pracoval nielen na svojej obhajobe, ale aj na diaľku manažoval prokuratúrou nezablokovaný majetok a veľa energie venoval oficiálnej aj utajovanej komunikácii s vonkajším svetom… V priebehu pracovného týždňa ho od pondelka do piatka navštevovalo niekoľko právnikov…“ Podľa Tótha mal Kočner možnosť telefonovať na päť čísiel, tri boli jeho manželky a dvoch dcér, jednu Tótha a jednu jeho frajerky! A pretelefonoval vraj celé hodiny. Navyše si Kočner celé dni mohol púšťať televízor, ktorý mal na cele. Tak si to porovnajme s generálom Lučanským, ktorý tohto istého Kočnera pomohol odstíhať a zatknúť – tomu povestný prorežimný vyšetrovateľ Čurilla zadržal televízor poslaný rodinou, ale hlavne sadisticky nedovolil za tri týždne ani len jeden telefonát s rodinou…

Ale to je nič oproti Jaroslavovi Haščákovi z Penty, z finančnej skupiny, ktorú zastupoval toľko krát už spomínaný Daniel Lipšic. A ktorá vraj pomáhala písať program OĽaNO!?

Tak pána Haščáka, podozrivého už roky s organizovania najväčšie korupčnej schémy štátu pod názvom Gorila, zatkli 2. 12. 2020. Ale ako fešácky! Žiadny prepad nad ránom. Ani helikoptéra mu neklopala na oblôčik a nešepkala „vstávaj, môj miláčik“?! V pohodičke podvečer, bez pút ho kukláči odprevadili do sídla Penty, aby tu predviedli pre novinárov ukážkové cvičenie – nič netušiaceho vrátnika zložili na studenú zem, ako zločinca, a nechali ho tam zabudnutého, lebo aj tak to bol nezmysel. Potom sa títo Rambovia vybrali terorizovať zamestnancov Penty, ktorých vyhnali z kancelárií a hodinu nechali na chodbe s hlavou proti múru s rukami nad hlavou?!! Akože, čistí sa niekomu rozum, alebo ho naozaj nemá – toľko vtipov je o policajtoch, prečo nie o kukláčoch, boli by lepšie…

Pána Haščáka zaistili a predviedli pred Špecializovaný trestný súd, ktorý ho 4. decembra 2020 vzal do väzby. Isteže, nie do ďalekého Prešova. Načo takú diaľku, keď… Áno, dobre tušíte, tu je správa zo 7. januára 2021 (Hlavné správy):„Senát 4T Najvyššieho súdu na neverejnom zasadnutí, na podklade sťažností obvinených Jaroslava H. a Dany A., zrušil uznesenie Špecializovaného trestného súdu zo 4. decembra 2020 a prepustil oboch obvinených z väzby na slobodu. Senát dospel k záveru, že existencia väzobných dôvodov u obvinených nie je daná.“ Ani jeden z ostatných, skutočných politických väzňov Matovičovho režimu, nemal to potešenie na tak ústretové a tak priam bleskové konanie Najvyššieho súdu SR. Kto vie prečo…

(pokračovanie zajtra)

Autor: RNDr. Gustáv Murín, PhD. je prírodovedec, spisovateľ, publicista, dramatik a scenárista

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2021

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár