Prekrásny nový „postcovid“ svet

· Čas čítania: 3 min.
foto: archív

Prekrásny nový svet (Brave New World) je dystopický román, ktorý napísal Aldous Huxley v 30. rokoch minulého storočia. Napodiv je však relevantný a dostatočne prorocký aj o 90 rokov neskôr.

Kniha sa stala víziou toho, čo sa dnes deje nielen v autokratických, ale dokonca v demokratických spoločnostiach. Snaha o prospechárstvo a moc sa hrá takmer podľa Hux­leyho riadkov. V jeho fiktívnom svete boli všetci geneticky preprogramovaní tak, aby sa zmestili do určitých spoločenských rámcov a pozícií. Najnižšia trieda mala nižšiu inteligenciu a musela pracovať v továrňach. Vyššiu triedu zobrazil ako dobre vyzerajúcu, (zvyčajne) s dokonalými tvarmi tela a požehnaným bohatým životom, dovolenkami, užívaním drog a sexom pre zábavu. Čím vyššie bolo sociálne postavenie, tým inteligentnejší a bohatší mal jednotlivec byť. Ako čitateľom nám predkladá príbeh divého a surového Johna, ktorý prišiel z necivilizovanej oblasti a narušil poriadok nového sveta. Ľudia Johna prenasledujú, a on zároveň prináša obrovskú slávu priateľovi Bernardovi, ktorý ho využíva a privádza do civilizovanej pozície plnej výhod.

V diele všetci sledujú osobné záujmy. Jedinou výnimkou bol John, ktorý na konci symbolicky zomiera. Títo „civilizovaní“ ľudia boli do istej miery zúfalí. Mali túžby, ale neuvažovali o zmysle života a prenasledovali tých, ktorí si dovolili konať mimo etablovaného rámca. Ženská postava Lenina Crowne chcela mať s Johnom sex, hoci medzi nimi existoval obrovský rozdiel v sociálnom postavení a takýto pohlavný styk bol zakázaný. Huxley predkladá čitateľovi niekoľko otázok: Prečo sa Lenina rozhodla takto namiesto toho, aby sa riadila pokynmi, ktoré jej dali? Prečo existuje hranica medzi sociálnymi triedami?
Sú tieto triedy vopred určené a udržiavajú ich ľudia pri moci? A majú občania skutočne slobodnú vôľu v rámci spoločenského stroja?

Relevancia vízie dnes
Je to istý biologický sklon dopriať si zaujímavé čítanie práve počas blokády spôsobenej vládami, ktoré sa skláňajú pred nadnárodnými lídrami a radcami o Covid-19. Vo futuristickom Huxleyho svete bolo bežné klonovanie, ako aj užívanie sómy, drogy na upokojenie. Jeho svet odráža našu realitu, kde nás pustošia patogény. Klonovanie je reálne, i keď ho držia mimo ľudského zraku, údajne z etických dôvodov. Sóma pripomína príjem dnešných „rekreačných“ látok ako kokaín. Huxley žil v období po Fordovi, otcovi montážnych liniek. Dnes by sme mohli hovoriť o ére po Covid-19, ktorú nie je najjednoduchšie predvídať. Vízie, o ktorých písal Huxley i Orwell, sa nenaplnili doslova tak, ako čakali. Extrapolovali z reality svojich dní. Písali po vojnových šokoch, keď boli životy reálne narušené rovnako ako nás dnes znepokojuje úhlavný nepriateľ šíriaci sa vzduchom. Pre Huxleyho získavala technológia prevahu a spochybňovali sa sociálne normy. Pre Orwella bol komunizmus na vzostupe ako opak demokracie a liberalizmu. Nemyslel si, že by totalita mohla prísť z tejto strany. Najlepším spôsobom, ako analyzovať svet po Covid-19, je pozrieť sa na globálnu úroveň a potom ísť kaskádovo až na úroveň lokálnu. Prvou obeťou Covid-19 je globalizácia. Len čo vyhlásili epidémiu, všetci zamierili do svojich domovov, kam si, bohužiaľ, niektorí vzali infekciu so sebou. „Doma najlepšie“ prestalo byť klišé. Len čo Covid-19 prebehne alebo sa utlmí, globalizácia sa vráti, pričom vzorom hnacích síl sa stane Čína.

Autor: Richard Strážan

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár