Propaganda na nás útočí

Add Comment

Lži, lži a zase lži. Napoly táraniny a nezmysly z neznalosti, napoly manipulácie z túžby ohnúť históriu podľa svojho vkusu. Spomínate si? Je deň po hlasovaní o brexite. A z médií a sociálnych sietí môžeme väčšinou počuť:

„Libra sa drasticky prepadla a Briti už začínajú platiť účty za to, že sa nechali populistami tak zmanipulovať!“

„Len za posledných osem hodín prišla Veľká Británia o 350 miliárd dolárov. Je to viac, než koľko za posledných pätnásť rokov prispela do rozpočtu!“

„Britské akcie skolabujú, index FTSE môže odpísať nominálne až 350 mld. USD!“

„Veľká Británia bola veľmoc, teraz sa z nej stáva Malá Británia. A z londýnskeho bankového centra City bude dedina!“

Uplynuli jen zhruba dva mesiace a už môžeme posúdiť, čo z tých apokalyptických výhľadov bola pravda. Zdá sa, že nič. (Niežeby ma to práve prekvapovalo.)

Ďalšie a ďalšie čerstvé dáta potvrdzujú, že všetka panika bola hlúposť. Finančný trh v Británii neskolaboval. Investori z neho neutekajú. Záujem o britské dlhopisy rastie. Aj ceny dlhopisov teda rastú. Akciový index FTSE 100 sa skutočne krátko po zverejnení výsledku prepadol z 6 300 bodov na 5 800. Vtedy to európski politici brali ako dôkaz tragédie a hneď vyčíslili, akú mnohobiliónovú stratu si hlúpi Briti odhlasovali. A kde je index dnes? Na 6 873 bodoch – tam, kde bol naposledy v júni 2015! Navzdory celej antikampani investori ako masa nakoniec prejavili dôveru v britský akciový trh, nie nedôveru.

Lenže mnoho ľudí si dalo na oči klapky, do uší štuple a tvrdia, čo hrozného brexit už priniesol a ešte prinesie. Napríklad nedávno jeden europoslanec nelenil a pustil sa do nás, že si vymýšľame, keď tvrdíme, že Európska komisia brexitom strašila, a že sa navyše o stave britskej ekonomiky po referende ešte nič nepotvrdilo. Áno, komisia naozaj brexitom nestrašila; len si všetci dobre pamätáme na slova predsedu EK J.-C. Junkera, že „dezertéri nebudú vítaní s otvorenou náručou“ a že s nimi „nebude jednať v rukavičkách“. Rovnako si pamätáme slová z Európskeho parlamentu o tom, ako Británia zaplače nad zárobkami a ako jej akciový trh bude mať ohromné straty. A áno, je fakt, že zatiaľ máme k dispozícii len málo čísel. Len už máme k dispozícii hrsť štatistík po referende, ktoré akosi ukazujú niečo úplne iného:

Tak napríklad britský priemysel hlási, že augustové objednávky v priemysle sú za prvých 23 dní najvyššie za posledné dva roky. Jednoznačne tu pomáha slabšia libra. Tá „prepadajúca sa libra“, vďaka ktorej mali Briti „sčítať straty“, v skutočnosti britskú ekonomiku prudko nakopla k väčšiemu výkonu. (Úplne logicky – pretože Britom zaručila väčšiu konkurencieschopnosť.) Majú teda aj viac práce. V budúcich troch mesiacoch preto britský priemysel pravdepodobne ožije. Nie, to naozaj nevyzerá ako predzvesť sľubovanej britskej recesie.

Strašilo sa, ako sa po odhlasovaní brexitu zrúti realitný trh. A dnes? Tento týždeň zverejnené čísla ukazujú, že rezervácie kúpy nehnuteľností medziročne v júli vyskočili o 17 %! Opäť žiadna tragédia. Opäť nič, čo by malo veštiť sľubovanú britskú recesiu.

A čo napríklad maloobchod? Ako sa mu asi darí? Briti predsa mali schudnúť, prestať míňať a privolať krízu. Hm, takže maloobchod po hlasovaní prekonal očakávania. Tržby britských obchodných reťazcov rastú najrýchlejšie od marca. Tragédia sa nekoná.

A ďalej? Počet ľudí žiadajúcich o podporu v nezamestnanosti poklesol. (Logicky. Pretože rast konkurencieschopnosti rozpumpoval priemysel a dal ľuďom viac práce.) Avizované prepúšťanie zatiaľ neprišlo a je otázkou, či vôbec príde. Napríklad taký Amazon minulý týždeň oznámil, že v Británii v roku 2017 vytvorí nových 1500 miest. Brexit mu „napodiv“ nevadí. Takže žiadne avizované odchody firiem, žiadne avizované sťahovanie kapitálu. Pravda, možná niektoré britské banky ešte budú hromadne prepúšťať; lenže to akosi robili aj pred hlasovaním, taká je proste doba v európskom bankovníctve a fázy hospodárskeho cyklu.

A mimochodom – čo vlastne ta nešťastná libra? Libra už prekonala svoje dno. A silnie.

Ale myslíte, že tieto čísla zaprisahaných odporcov brexitu a pohŕdačov referendami vyvedú z konceptu? Ale kdeže. Odvrknú vám, že tragédia ešte nenastala len preto, že Británia EÚ ešte technicky neopustila, že to iba učiní. A že až potom sa ich slová potvrdia. Vypadá to logicky. Až na to, že potom vôbec nedáva zmysel, že finanční trh hľadiaci o niekoľko mesiacov vpred mal strach až do okamžiku referenda, čo sa prejavovalo jeho prepadom, ale po referende a po odsúhlasení brexitu sa zrazu prebral – a rastie! (Pointa je totiž v tom, že vpred hľadiaci finančný trh nikdy nereaguje na skutočný priebeh udalostí, ale reaguje na očakávanie, že sa nejaká udalosť stane. Napríklad kurzy, úrokové sadzby, reálna ekonomika nikdy nereagujú na skutočné a predvídané zvýšenie úrokových sadzieb; reagujú len na očakávanie, že nastane. Z tohto pohľadu je o udalosti jasno – už je v reakciách reálnej ekonomiky zapracovaná.)

Od dneška za rok budú títo pohŕdači názorom väčšiny opäť na koni. Prečo? Pretože Európe sa nebude ekonomicky dariť. A zvaliť vinu na brexit bude teda veľmi ľahké. Lenže má to opäť jedno ale. Už od februára tohto roku je či malo by byť racionálnemu ekonómovi zrejmé, že počas roku 2017 nastane dno ekonomického cyklu. Niekde bude mať podobu recesie, inde „len“ krízy, ešte inde „len“ hospodárskeho spomalenia. Problémy sa teda skutočne dostavia. Ale nie pre brexit. Prídu kvôli dopredu ľahko odhadnuteľnej fáze hospodárskeho cyklu. A samotnej Británie sa vyslovená recesia na rozdiel od iných štátov dosť pravdepodobne aj vyhne a zažije len ochladenie. (Vzápätí po hlasovaní sme naopak mohli čítať množstvo komentárov, podľa ktorých vraj mala byť Británia asi jediným štátom EÚ, ktorý do roka recesiu zažije.)

„Správy“, ktoré sa na nás valia z televízie, rádia, novín, spravodajských serverov, sociálnych sietí atď. o užitočnosti európskych fondov, o imigrácii, o potrebe rodovej rovnosti, o nemožnosti opustiť EÚ a o milióne ďalších vecí v skutočnosti nie sú faktami a správami, ale názormi tých, ktorí ich do sveta vypúšťajú a ktorí majú jednak svoju vlastnú motiváciu, jednak mediálnu silu ohnúť realitu. A pretože tisíckrát opakované tvrdenie sa stáva subjektívne prijímanou pravdou, väčšine takto ohnutých „faktov“ už verejnosť skočila na lep.

Markéta Šichtařová & Vladimír Pikora

Zdroj: http://sichtarova.blog.idnes.cz/blog.aspx?c=547043propagn

Markéta Šichtařová
Vystudovala VŠE v Praze, obory hospodářská politika a finanční trhy, absolvovala studijní pobyt v Německu. Působila na analytických pozicích ve Volksbank, kde se časem stala hlavní ekonomkou. Z pozice odešla ve svých 28 letech, aby založila svoji vlastní analytickou a konzultační společnost Next Finance, s.r.o. Její názory se pravidelně objevují v mediích (tištěných, rozhlasových i televizních).

Pridaj komentár

  & Časopis