Prvý výbuch nespokojnosti s protiepidemickými opatreniami v slovenských dejinách

· Čas čítania: 2 min.
Foto: Shutterstock

Pred 190 rokmi vypuklo na území Slovenska cholerové povstanie. To, čo mu predchádzalo, v mnohých aspektoch pripomína súčasnú situáciu poznačenú protipandemickými opatreniami a strachom.

Príchod cholery

Cholera je smrteľná choroba, ktorú sprevádzajú žalúdočné kŕče, prudké hnačky a dýchavičnosť. Našich predkov potrápila najmä v 19. storočí. V tom čase bol jej priebeh taký prudký, že dokázala zahubiť už do dvoch dní a známe sú aj prípady, keď pacient podľahol cholere po dvanástich hodinách od nástupu prvých príznakov. Choleru priniesli do Európy ruskí vojaci, vyslaní na potlačenie poľského povstania z rokov 1830 – 1831.

Choroba už koncom roka 1830 vyčíňala v južných, severných a západných častiach Ruskej ríše, odkiaľ prešla spolu s cárskymi vojakmi do Poľska. Preto panovník habsburskej ríše František I. 2. novembra 1830 nariadil uzavrieť a vojensky strážiť cesty a chodníky vedúce cez pohraničné územia s Uhorskom. K tomuto opatreniu pribudlo 28. decembra i rozhodnutie vydané Uhorskou miestodržiteľskou radou zatarasiť všetky hraničné priesmyky. Keďže nákaza prichádzala z územia Poľska a Ukrajiny, od januára 1831 sa tieto opatrenia vzťahovali iba na región Haliče, ktorý sa rozprestiera v časti dnešnej severozápadnej Ukrajiny a v juhovýchodnom Poľsku.

V máji 1831 došlo po krátkom zlepšení epidemiologickej situácie v Haliči k opätovnému vypuknutiu cholery. Tentoraz boli hranice Uhorska s Haličou úplne uzavreté. Ani to však nepomohlo. Cholera sa v Ugočskej župe, situovanej v severovýchodnej oblasti Uhorska (v súčasnosti zasahuje územie západnej Ukrajiny a severozápadného Rumunska), objavila po prvý raz 13. júna 1831. Podľa kňaza Mateja Rojka, autora súdobej kroniky evanjelickej cirkvi v obci Soľ, ju zavliekli do Uhorska pltníci prevážajúci tovar po rieke Tise.

Prvý záznam o výskyte tejto choroby na našom území pochádza z 1. júla 1831, keď bola hlásená v Gemerskej župe. Cholera napokon v nasledujúcom roku ustúpila, no zanechala po sebe hrozivú bilanciu. Podľa dobových štatistík sa vtedy v Uhorsku celkovo nakazilo 536517 osôb, z ktorých až 237641 chorobe podľahlo.

Proticholerové opatrenia

Kompetencia zavádzať konkrétne proticholerové opatrenia prináležala krajinským komisárom. Tí vydávali obežníky, ktoré informovali o jednotlivých postupoch v boji s epidémiou. V prvom rade vznikli strážne línie a kontumačné stanice na hraniciach uhorských žúp. Ich úlohou bolo kontrolovať prichádzajúci a odchádzajúci tovar, korešpondenciu a ľudí. Rovnako sa odporúčalo preverovať podozrivé osoby, tulákov, cigánov a židov. Hranice okresu mohol opustiť len ten, kto mal potvrdenie od kontumačnej stanice alebo miestnej vrchnosti o tom, že prichádza z miest či krajín neohrozených cholerou. Vznikli tak župy nakazené cholerou, kde platili prísne obmedzenia, a župy nenakazené, na ktoré sa opatrenia nevzťahovali. Išlo teda o systém podobný novodobému „covidovému“ semaforu.

AUTOR: Pavol Ičo

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2021

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár