Psychologická vojna, zmena režimu a NGO ako zbraň

Add Comment

Dnešný geopolitický zápas využíva širokú paletu nástrojov psychologickej vojny proti národným elitám, a to aj zo spojeneckých krajín. Tento prieskum sa zaoberá psychologickými technikami, vrátane použitia neformálnych kanálov mimovládnych organizácií (NGO – non-governmental organization), ktoré sú zároveň „organizačnou zbraňou“. Psychologické útoky sa snažia cieľ zovrieť do reálnych klieští. Sú účinné, pretože cieľ (národná vláda) je konfrontovaný s legitímnymi a „tieňovými“ hercami, ktorí útočia zhora i zdola.

Na výkon paralyzujúceho útoku musí útočník spĺňať päť podmienok:

1. Vytvoriť prostredie psychologického nátlaku. To zahŕňa dve sady činností. Prvou je tlak zhora, v podobe zasadzovania „vplyvných agentov“ do vlády a pridružených organizácií, ktoré sa zaoberajú analýzou a šírením informácií. Druhá je tlak zdola, ktorý vytvorí sektor zákonných, tienistých a organizačných štruktúr na ovplyvňovanie verejnej mienky, organizáciu masových protestov a koordináciu protivládnych aktivít.

2. Implementácia „tlaku zdola“. Cieľom je vyvolať ľudovú nespokojnosť s vládou prostredníctvom formovania verejnej mienky a zdôrazňovaním vládnych zlyhaní, vrátane tých vymyslených. Táto informačná kampaň potom vedie k protestom, občianskej neposlušnosti a ďalším stupňom, ktoré provokujú vládu k použitiu násilia pri potláčaní demonštrácií. Mnohí budú následne požadovať jej rezignáciu. Cieľom je dostať ju pod stres, v ktorom má prijať unáhlené rozhodnutia.

3. Organizácia „tlaku zhora“. To zahŕňa použitie vplyvných agentov, ktorí sa vo vládnom sektore pohybujú a lobujú za prijatie určitých rozhodnutí. Obdobná agitácia dosahuje dvojaký účinok: predstavitelia vlády sú zaplavení nepravdivými informáciami o udalostiach a tieto údaje pochádzajú od dôveryhodných a blízkych zdrojov (možno dokonca príbuzných a priateľov). Na členov vlády tak tlačí nevyhnutnosť prijatia navrhovaných opatrení.

4. Tvorba politického rozhodnutia. Vzhľadom na rastúci tlak zhora a zdola, vláda upadá do psychologického pocitu ohrozenia, v ktorom cíti povinnosť rýchleho činu. V prípade, že rozhodnutie organizátorov protestu neuspokojí, úroveň tlaku sa zvyšuje. Ak vláda urobí očakávané rozhodnutie, režiséri sa posunú k ďalšiemu kroku.

5. Odstránenie tlaku. Ak rozhodnutie protestné sily uspokojí, býva zorganizovaný prejav všeobecného a nadšeného prijatia. Situácia sa vráti do normálu a úroveň organizovaných aktivít klesá.

Mechanizmus „klieští“ funguje na viacerých úrovniach. To predpokladá využitie nátlakových vnútorných a vonkajších politických síl, ktoré môžu pracovať na troch úrovniach naraz – medzinárodne, regionálne a vnútorne. Psychologická účinnosť tlaku závisí od viacerých faktorov: skutočné sociálne podmienky a hromadné očakávania, špecifické a manipulovateľné psychologické faktory obyvateľstva, úroveň súdržnosti a profesionality „tlaku zdola“ pri ovplyvňovaní populácie.

Trojstupňový systém tlaku obsahuje nasledovné:

a) oficiálne medzinárodné vzťahy a kontakty, ktoré zahraničnopolitická organizácia štátu udržiava a môžu byť využité pri nátlaku na najvyšších predstaviteľov krajiny zodpovedných za národnú bezpečnosť a armádu, a to prostredníctvom diplomatických nót, úradných príkazov atď.

b) rôznorodé geopolitické systémy, vrátane globálnej a špecializovanej siete medzinárodných nadácií, bánk a humanitárnych organizácií, ktoré poskytujú imidž plurality a iniciujú psychologický nátlak. Okrem nich sú to nadnárodné korporácie s kanceláriami vo väčšine krajín, nadnárodné NGO a neoficiálne politické entity ako Trilateral Commission, medzinárodný organizovaný zločin a terorizmus, takzvané svetové elity medziľudských vzťahov a vyšší vládni úradníci.

c) globálny systém formovania verejnej mienky, vrátane internetu, medzinárodných médií a tlačových agentúr, národných mediálnych a spravodajských služieb, ktoré sa zameriavajú na zahraničné publikum.

Vnútorné skupiny, ktoré vyvíjajú psychologický nátlak, zahŕňajú členov vládnej elity, politickú anti-elitu pozostávajúcu z ľudí, ktorí sa chcú pripojiť k elite a zmeniť politické, finančné a právne opatrenia krajiny alebo sekundárne sily, ktoré sú nespokojné so stavom a chcú kariérne rásť.

Externé sily sú však oveľa účinnejšie pri zasahovaní do domácej politiky v podmienkach globalizácie. Pojmy ako „ekonomika bez hraníc“ alebo „sloboda tlače“ zahŕňa nielen slobodu pre legitímnych ekonomických a mediálnych hercov, ale tiež pre temné entity, ktoré poskytujú finančnú a morálnu podporu pri konfrontácii s vládou. Kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní „klieští“ zohrávajú médiá, ktoré podľa požiadavky znižujú a zvyšujú politický nátlak na lídrov a poskytujú psychologickú podporu pre protestujúcich.

Zdroj: Preložené z Global Research

Marián Ďuriš
"Sněží a venku se setmělo. Tato noc - a tato zima - naštěstí nebude dlouhá. Nebudeme-li chtít."

Pridaj komentár

  & Časopis