Modelárom veľmi dobre známa firma Revell ponúkla svojho času na predaj plastový model stavebnice lietajúceho taniera Haunebu II v mierke 1:72 a dĺžke 20 cm. Stroj podľa popisu dosahoval rýchlosť 6000 km/h a Nemecko na ňom začalo pracovať od roku 1934. Stránka euro.cz však v roku 2018 priniesla informáciu, že nemecká firma musela stiahnuť model z predaja, lebo ním vraj podporovala mýtus o zázračnej nacistickej zbrani.
Hitlerova Tretia ríša disponovala celým radom nových zbraňových technológií. Mnoho súčasných vojenských systémov má svoj pôvod v Nemecku. Kým v okolitých štátoch lietali ešte dvojplošníkové vrtuľové lietadlá, v Nemecku sa vyrábali prúdové a raketové motory a skúmala antigravitačná technológia. Slovami Nicka Cooka, v zúfalom pokuse vyhrať vojnu pracovali na vede, o ktorej zvyšok sveta nemal ani tušenia. Niektoré technológie natoľko predbehli svoju dobu, že ich doteraz držia pod zámkom.
Versaillská mierová zmluva obmedzovala Nemecku výskum konvenčných zbraní, čo mu otváralo priestor na skúmanie revolučných riešení a alternatív. Nemci spájali vedu s ezoterikou, vznikali tajné spoločnosti, ktoré sa snažili kontaktovať rôzne civilizácie. Dostali sa ku starým textom, priviezli do Nemecka Tibeťanov, ktorí dešifrovali zabudnutý staroveký jazyk. Získali nové informácie a vytvárali vlastnú paralelnú civilizáciu. Už Louis Pauwels a Jacques Bergier v Ráne kúzelníkov spomínajú, že v roku 1926 sa v Berlíne a Mníchove usadila malá kolónia Indov a Tibeťanov a koncom vojny sovietski vojaci našli v Berlíne tisíce Aziatov v nemeckých uniformách.
Na jednej strane sa nacionálno-socialistická veda stavala proti tej západnej. Na druhej strane umožnili nástup nacistov k moci banky Veľkej Británie a USA – Bank of England a Federálny rezervný systém. Ešte v roku 1941, keď bola vojna v plnom prúde, americké investície v Nemecku činili 475 miliónov dolárov a Nemecko dostalo veľké množstvo patentov z USA. Kľúčové sektory nemeckého priemyslu a bánk boli pod kontrolou amerického finančného kapitálu. Nacizmus bol jeden zo zriedkavých okamihov v dejinách našej civilizácie, keď sa hlučne a viditeľne otvorili dvere do iného sveta.
Od roku 1943 sa začalo pracovať na raketách, ktoré by mohli zasiahnuť USA. Ako uvádza Krüger, v New Yorku sa pohybovali nemeckí agenti, aby na potenciálne ciele umiestnili zameriavače na navádzanie rakiet s atómovými hlavicami. Minister zbrojného priemyslu Albert Speer v roku 1945 hovoril o výbušnine veľkej ako škatuľka zápaliek, ktorá je schopná zničiť celý New York. Ešte pred ním v roku 1942 generálplukovník Friedrich Fromm hovoril o vedcoch, ktorí sú na stope zbrani umožňujúcej zničiť celé mestá. Aj správa kontrarozviedky z júla 1943 sa zmieňuje o bombách na princípe jadrového štiepenia. Hitler uviedol, že problém jadrového štiepenia je dávno vyriešený. Vyvinuli tri rôzne typy atómových zbraní, kontrolu nad výskumom mal generál SS Hans Kammler. Test jadrovej bomby vykonali na Rujane pod záštitou SS, uvádza Krüger. O možnom teste sa zmienil aj hlavný žalobca v norimberskom procese a podľa majora Alexandra de Severského malo spojenecké kobercové bombardovanie zabrániť dokončeniu výrobu atómovej bomby. Rovnaký cieľ malo vylodenie v Normandii. V posledných dňoch vojny bránila použitiu týchto zbraní len zrada nemeckých vojenských kruhov, z ktorých mnohí prechádzali na americkú stranu výmenou za ich beztrestnosť (operácia Paperclip).
Autor: Vladimír Líška
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.